Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obsadiť dok.

1. zaujať miesto, priestor ap. (obyč. sedením al. státím); zaujať istú funkciu: o. stoličku; všetky stoly sú o-ené; o-m ti miesto (vo vlaku) rezervujem; o. prvé miesto v súťaži získať; o. miesto primára, (telefónna) linka je o-ená

2. rozostaviť sa okolo niečoho (obyč. s cieľom strážiť): o. dom, cesty, všetky východy; o. hráča brániť mu v hre

3. zaujať vojensky, okupovať, zmocniť sa: o. štát; o-ené územie

4. poveriť (hereckou) úlohou, prácou, funkciou ap.: režisér o-l do hry dobrých hercov; o. katedru profesorom;

nedok. obsadzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obsadzovať ‑uje ‑ujú nedok.

obsadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.

obsadiť -dí -dia obsaď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo) ▶ zaujať, zaplniť nejaký priestor, nejaké miesto (obyč. na sedenie, na státie al. na pobyt, existenciu): plne o. autobus; o. celé kupé vo vlaku; obsadili si stoličky v prvom rade; všetky miesta na parkovanie sú obsadené; hotely sú naplno obsadené iba cez víkendy; Prepadnú [vrabce] strechu a obsadia všetky škáročky a medzery. [D. Dušek]; Paľo sa rýchlejšie zorientoval a prvý obsadil kúpeľňu. [J. Šimulčíková]obsadené (!) a) niet už voľného miesta (napr. v reštaurácii na sedenie, v hoteli na spanie) b) miesto (napr. vo vlaku, v hľadisku, pri stole) je rezervované pre niekoho, kto sa na ňom dočasne nezdržiava c) miesto (napr. na toalete) je niekým momentálne zaujaté d) (pri telefonovaní) linka nie je voľná
2. (čo (v čom; kde)) ▶ zaujať isté miesto v poradí, získať umiestnenie, umiestniť sa (v súťaži, vo voľbách, v hodnotení a pod.): o. prvé miesto v prednese poézie, v skoku do výšky; naši pretekári obsadili všetky medailové miesta; v prvom kole prezidentských volieb obsadil nepostupové tretie miesto; tento prístroj obsadil druhú priečku v rebríčku najpredávanejších telefónov
3. (čo) ▶ zaujať istú funkciu (na základe súťaže, súbehu, volieb a pod.): chcieť o. dôležitý úrad; ženy obsadili v parlamente 28 poslaneckých kresiel; najsilnejšia politická strana obsadila funkciu premiéra; vypísať výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa
4. (čo kým, čím; koho (do čoho)) ▶ poveriť niekoho vykonávaním nejakej práce, funkcie, určitou (hereckou) úlohou a pod.; dosadiť, určiť niekoho niekam: o. pracovné miesta kvalifikovanou pracovnou silou; vedúce posty sa žiada o. odborníkmi; režisér obsadil hru, film dobrými hercami; do úlohy Eugena Onegina obsadili známeho barytonistu; Biskupská stolica už skoro dva roky nie je obsadená! [A. Lauček]; Katedra slovakistiky bola obsadená skutočne kvalitnými ľuďmi. [P. Jaroš]
5. (čo) ▶ hospodársky, mocensky, vojensky al. násilne zaujať istý priestor, územie, krajinu, získať nad niečím kontrolu, zmocniť sa, zabrať: o. svetové trhy svojimi výrobkami; o. cudzie mesto, územie, časť susedného štátu; armáda obsadila všetky strategické body v krajine; Rimavská Sobota bola v 15. storočí obsadená husitskými vojskami; pred päťsto rokmi Európania obsadili Latinskú Ameriku kolonizovali
6. (čo) ▶ zaujať istý priestor (často z úradnej al. súdnej moci), rozostaviť sa okolo niečoho obyč. s cieľom strážiť: polícia obsadila budovu a prístupové cesty; špeciálne jednotky obsadili školu s cieľom zaistiť nebezpečného útočníka
7. šport. obsadiť hráčadôsledne sa držať v blízkosti súpera a brániť mu (dovoleným spôsobom) v rozvinutí hry
8. šach. obsadiť líniukontrolovať líniu v šachovej hre tak, že pre súpera je nevýhodné na ňu ťahať
9. zried. (čo čím) ▶ sadením pokryť, vysadiť niečo niečím po celej ploche; zasadiť niečo niekde dookola, okolo niečoho: o. záhradku kvetmi; o. pole zemiakmi; jazero pekne obsadili topoľmi
fraz. byť obsadený nemať voľný čas
nedok. k 1 7obsadzovať, k 1 7, 9 i obsádzať2


obsádzať2obsadzovať


obsadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie, zried. obsádzať2 -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo) ▶ zaujímať pre seba nejaký priestor al. miesto (obyč. na sedenie, státie al. na pobyt, existenciu): zvyčajne obsadzuje stôl pri stene; páriky podvečer obsadzujú lavičky; so sestrou si vzájomne obsadzujeme, obsádzame kúpeľňu; vták dulovnica s obľubou obsadzuje bahnité miesta; štandardné obsadzovanie ležadlových vozňov; Vo väčšine nami obsadzovaných hotelov majú deti do 12 rokov ubytovanie zadarmo. [Cs 1999]; Už v polovici marca si kohúty bažanta poľovného obsadzujú teritóriá. [PaR 2009]
2. (čo (v čom; kde)) ▶ zaujímať isté miesto v poradí, získavať umiestnenie, umiestňovať sa (v súťaži, vo voľbách, v hodnotení a pod.): na matematickej olympiáde gymnazisti každoročne obsadzujú, obsádzajú medailové miesta; literatúra faktu obsadzuje popredné miesta v rebríčkoch knižných bestsellerov
3. (čo) ▶ zaujímať istú funkciu (na základe súťaže, súbehu, volieb a pod.): posty ministrov majú o. odborníci; politická strana obsadzovala významné pozície v štátnej správe; o. kniežací, pápežský stolec; o. pracovné miesta na základe konkurzov
4. (čo kým, čím; koho (do čoho)) ▶ prideľovať niekomu nejakú prácu, funkciu, určitú (hereckú) úlohu a pod.; prijímať, dosadzovať, určovať niekoho niekam, robiť účastným niekoho v niečom: o. uvoľnené pracovné pozície novými ľuďmi; faru spočiatku obsádzali františkánmi; o. hlavné úlohy protagonistami súboru; režisér rád obsadzuje nových hercov; bola často obsadzovaná do postáv prostých žien; kritizovali obsadzovanie, obsádzanie miest protekčnými deťmi; Slovensko sa pýši bohatou tradíciou početne a zaujímavo obsadzovaných leteckých dní. [Pt 1999]
5. (čo) ▶ hospodársky, mocensky, vojensky al. násilím zaujímať istý priestor, územie, krajinu, zmocňovať sa, zaberať: o. uvoľnené trhy vo východnej časti kontinentu; o. nové, cudzie územia; úlohou pechoty bolo postupovať, o. a upevňovať dobyté postavenie; povstalci obsadzovali vládne budovy; vojenské obsadzovanie mesta, krajiny okupovanie; Na Nový rok 1919 obsadzuje mesto Československá armáda a starý Prešporok sa po prvý raz stáva Bratislavou. [Sln 1972]
6. (čo) ▶ zaujímať istý priestor (často z úradnej al. súdnej moci), rozostavovať sa okolo niečoho, okolo niekoho, obyč. s cieľom strážiť: polícia obsadzuje všetky východy z haly
7. šport. obsadzovať hráčadôsledne sledovať, strážiť súpera a brániť mu (dovoleným spôsobom) v rozvinutí hry
8. (čo) ▶ dávať niečomu náplň, vypĺňať, zapĺňať, zaberať (priestor, čas): televízia novým programom obsadzuje hlavný vysielací čas; spevácka súťaž obsadzuje večerný program tri dni v týždni; vedie nekonečné telefonáty a nedbá, že obsadzuje linku dlhým telefonovaním nedovoľuje iným dovolať sa na danú linku
9. iba obsádzať2 zried. (čo čím) ▶ sadením pokrývať, vysádzať niečo niečím na celej ploche; sadiť niečo niekde dookola, okolo niečoho: pole obsádzajú fazuľou, repou; vhodné je o. ľalie nízkymi rastlinami
dok. k 1 7, 9obsadiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obsadiť, -í, -ia dok.

1. (čo) zaujať nejaké miesto, nejaký priestor, obyč. sedením (príp. státím), zaujať, zabrať, zaplniť nejaké miesto, nejaký priestor, obyč. na sedenie (príp. na státie): Dvorana bola obsadená a obstáta netancujúcimi (Jégé) U dolných susedov je izba plná ľudu. Lavice sú obsadené dookola ženami a dievčatami. (Tim.) Čriedu doháňal voz obsadený naplno nemeckými vojakmi. (Ondr.) Prejde jedálňou, ktorá je ustavične obsadená návštevami. (Kuk.), stoličky, stoly sú obsadené, všetko je (napr. vo vlaku, kaviarni ap.) obsadené (do posledného miesta) niet miesta, niet si kam sadnúť; je obsadené, hovor. obsadené; a) niet miesta (napr. v kaviarni na sedenie, v hoteli, v nocľahárni na spanie ap.); b) pri telefonovaní nie je voľná linka; (toto miesto je) obsadené miesto je (napr. vo vlaku) pre niekoho rezervované al. ten, kto ho zaujal, práve na ňom nesedí;

2. (čo) zaujať, zabrať, zaplniť v širokom zmysle (miestne, priestorovo, funkciou, prácou ap.): územie obsadené Slovanmi osídlené, obývané; niekto obsadil miesto univerzitného profesora; smena obsadila všetky stroje; o. prvé miesto (napr. v športovej súťaži); Raz panujú Hrabovskí a obsadia úrady do posledného miesta. (Vaj.)

3. (čo) zhromaždiť sa, rozostaviť sa okolo niečoho, niekde (obyč. s cieľom strážiť al. chrániť niekoho, niečo): polícia obsadila prechody, križovatky; Východy obsadili najspoľahlivejší mužovia Svätoplukovi. (Jégé) Najprv obsadili (žandári) dedinu a potom začali predvádzať. (Fr. Kráľ); šport. o. hráča (pri osobnej obrane) byť pri ňom s cieľom nedovoliť mu rozvinúť akciu, brániť mu (dovoleným spôsobom) v hre;

4. (čo) zmocniť sa niečoho, zabrať, zaujať vojenskou mocou, okupovať: o. miesto, dôležité pozície; obsadené územie; V hornatom kraji, ako je náš, sa bez neho (bez pešiaka) neobsadí ani piaď zeme. (Zát.)

5. (čo kým, čím) dosadiť, určiť niekoho niekam, obyč. poveriť vykonávaním nejakej práce, funkcie ap.: o. všetky obvody kvalitnými lekármi; režisér obsadil hru (úlohu v hre) dobrými hercami; obsadiť jedným hercom viac než jedinú rolu (Karv.); Tréner potreboval v pästiarskom družstve obsadiť mušiu váhu. (Mor.); ryb. o. rybník dať, vpustiť doň obsádku;

6. (čo čím) vysadiť, posadiť niečím; zasadiť niekam dookola: pole obsadené zemiakmi; Na vŕšku (je) cmiter, obsadený vysokými topoľmi. (Tim.)

7. zried. (čo) obsadnúť: Usadil ho za stôl a kamaráti obsadili ho zo všetkých strán. (Kuk.) Krkavci doleteli zo všetkých strán sveta a obsadili tretí zámok. (Dobš.);

nedok. obsadzovať, -uje, -ujú, zried. i obsádzať, -a, -ajú


obsadzovať p. obsadiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu