odstupec, odstúpenec, odstupník m kto sa zriekol niečoho (viery, príslušnosti k nej. skupine ap.): uskokowe a odstupcowe birssagowanj bywagj (KoB 1666); ponewač tito a takowito ne enem gsau odstupnicý od wijry, ale y od samého Boha (SK 1697); predca len Yudass odessgel a z aposstola Krystoweho ucinen gest otržencem a odstupcem (MS 1758); apostata: odstupec od wjri, ktery wjru zaprel; defector: odstupec, odtrženec od wjri, zbehly (KS 1763); apostata: odstupenecz (VLS 18. st); apostata: odpadlec, odtrženec, odstupnjk (PD 18. st); odstupnica ž: apostatrix: odstupnica od wjri (KS 1763)
odstupník p. odstupec