Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

voviesť -vedie -vedú dok.

1. vedením umožniť vstup; uviesť, priviesť, doviesť: v. hosťa do domu

2. byť príčinou, že sa niekto dostane do istého stavu, priviesť: v. niekoho do nálady;

nedok. vovádzať -a

voviesť vovedie vovedú voveď! voviedol voviedla vovedúc vovedený vovedenie dok.

uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domu • zaviesť • priviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovne • umiestiť • umiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiť • voviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácie • oboznámiť • zoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybu • priviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehu • uplatniť: uplatniť mechanizáciu

5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hru • predviesť • zahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniu • premietnuť (film)

6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udať • povedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytku • vymenovať: vymenoval všetky výnimky • spomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípadu • zacitovať • odcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politika • poudávať • pouvádzať (postupne)

7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkcie • dosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníka • zastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón

voviesť p. uviesť 1, 2

vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáže • vovliecť • zavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvora • voviesť • zaviesť: voviedli ma dnu • povťahovať (postupne, viac vecí)

2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporu • zapliesť • zamiešať • expr.: zamotať • zamočiť • namočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínom • zavliecť • vovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofy • povťahovať (postupne)

3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuť • potiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúc • menej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškom • naťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)

4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť brucho • vtisnúť • stisnúť • stiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi plecia • povťahovať • posťahovať (postupne)

5. p. vojsť 1

voviesť, -vedie, -vedú, -viedol, rozk. -veď dok. (koho, čo do čoho, kam)

1. vedením umožniť niekomu al. niečomu vstup niekam; doviesť, priviesť (dovnútra): Chytila ma pod pazuchu a voviedla ma do svojej izby. (Bedn.) Kone voviedli do stajne. (Jégé) Nemala práva ta voviesť nikoho. (Tim.)

2. (koho, čo do čoho) spôsobiť, byť príčinou toho, že sa niekto al. niečo dostane do nejakej situácie, do nejakého stavu, priviesť: Spojený útok vnuka s dedom vovedie ho do smiechu. (Heč.) Sľubovala ho voviesť do šťastného zabudnutia. (Hor.); pren. To ma akosi voviedlo do koľaje (Zel.) upokojilo, vrátilo mi rozvahu.

3. zastar. (koho do čoho) oboznámiť niekoho s niečím, uviesť: Škola voviedla ich do povinných predmetov. (Šolt.) Vďačne by som prevzal na seba úlohu voviesť ťa do abecedy lásky. (Jégé);

nedok. vovádzať, -a, -ajú

voviesť [ve-] dk koho
1. umožniť niekomu alebo niečomu vstup niekam, doviesť, priviesť (dovnútra): wewedly gich (vojanky) do zelezneho kramu (SKALICA 1671); (Pane) ty swázany do domu biskupa wedeny sy byl (BlR 18. st); Samuelka fatens do pitwora wowiedla (KRUPINA 1743); wewedel mne do piwnjci wjnneg; a Lában wewédel ho (Pána) do hóspodi (KB 1757); kdiž mass po prwy raz do masstale kupenu krawu wewest (HK 18. st)
2. spôsobiť, byť príčinou, že sa niekto dostane do nejakého stavu, situácie: a geho prosili (Pána), aby wewedel nás do sláwy wečné (SPo 1690); strach wssak wewaďa dokonalú lásku; (Pán) wewáďa do gizbi láski swég, prigjma do čeladi (BlR 18. st); do gaké slepoti vevédl gjch talmud (BT 1758); induco: wewésti (KS 1763); wewedel ho tehdi duch Pane do swatini swatich (SPr 1783)
L. poškodiť, ublížiť: damnum mihi minatur: w sskodu wowesti (WU 1750); začať vojnu: introducere copias: wógnu wewésti (KS 1763); zadĺžiť: sumprum alicui inferre: nekoho do dluhu wewésti (KS 1763)
3. (slávnostne) uviesť, predstaviť: ga te pred cisara wewedem (ŽA 1732); dedico: wowodim, w powinnost dáwám (WU 1750); v. sa dk doviesť sa: do wrchnég wlásti kdokolwek sa wewáďa na pástwi zelené (BlR 18. st)