Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

veru, poet. ver', expr. veruže čast. dotvrdzuje platnosť výpovede, naozaj, skutočne: v-u(že) to nie je špás! to je v. riadny kus cesty; v. tak pritakanie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
veru, veruže čast.

namojveru, pís. i na moj veru cit.


veru, ver’, veruže čast.

hejveru, pís. i hej veru čast. zried. ▶ vyjadruje prisvedčenie, potvrdenie platnosti obsahu výpovede, zosilnený súhlas, naozaj, áno: stalo sa to tak, h.; pustím sa do roboty, h.; A dobre vedel, že sa ho aj boja, hej veru, nejeden sa ho obával. [A. Habovštiak]


namojveru2, pís. i na moj veru cit. ▶ vyjadruje rozličné citové pohnutie; syn. namojdušu2, namojpravdu2: no n., ten nás prekvapil; Namojveru, aj on nás začal trápiť dejinami. [Š. Čepček]

-eru/109138±3 47.67: partikuly 13121 veru/12879 namojveru/240 (1/2)

-ru/377920±332 47.67: partikuly 13121 veru/12879 namojveru/240 (1/2)

-u/11235346±7531 4.62: partikuly 25810→25837
+11
−21
veru/12879 náhodou/3007 vskutku/2693 chvalabohu/2358 vcelku/2274 vďakabohu/542 žiaľbohu/486 namojdušu/462 reku/395 namojveru/240 figu/111→170
+5
−20
tu/99 prisámvačku/98 (8/134)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsa a predsa ale predsa predsa však no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednako a jednako ale jednako no jednako jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učiliba ibaže len lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkým naproti tomu zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozaj naozaj skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1


naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrýrozhodne: rozhodne to nemá ľahkéale: tí sú ale dobrínaozajstnehovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otecozaj ozajstnehovor. ozajskynár.: ozajst naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá prácaveruexpr.: veruže verubože verabože verabohuzried. hejverupoet. ver'nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliťfaktickyhovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevidelivôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujemexpr.: namojpravdu namojveru namojdušufraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desaťexpr.: prisámbohu prisámboh prisámfakt prisámvačku prisám bohuprisahám bohuprisám bohuotcuprisahám bohuotcuprisám bohuotcu otcuprisahám otcuprisám otcu-materiexpr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačínár.: ačida ačidali


pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže prirodzene pochopiteľne samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaiste isto zaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčite dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakver všakhejzastaráv.: všakáno všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošak hejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneď ihneď zaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve už: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršaťhovor. akurát: akurát sme sa vrátili

3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspech veru: také reči počúvať je až, veru hriechpráve rovnohovor.: akurát direkt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúťdoslova doslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1


skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • fakticky naozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajsky naozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovo opravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnosti reálne objektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

porov. aj skutočný 1

2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutku ozaj naozaj veru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnosti popravde vlastne podľa pravdy popravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíisto iste istotne zaiste zaručene nepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-už práve priamhovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samonakoniec naostatok napokon veru vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3


veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj skutočne vskutkupoet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravdanuž takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiťiste isto istotneexpr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieťpochopiteľne prirodzene samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiťpravda pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslelpriam priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosťže ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudákbaže: môže, baže môže ešte deň zostaťexpr.: veruže verabohu verabože verubože javerunár.: vera veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínaťexpr.: namojdušu namojveru namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilozried.: čida čidaže čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiťexpr.: bisťu bisťubohu bohuprisám bohuprisahám bohuotcuprisám bohuotcuprisahám otcuprisám otcuprisahám bohuotcuexpr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špásexpr.: prisám prisámboh prisámbohu prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhráhovor. expr. prisámfaktfraz. na moj hriešnu (dušu)


vlastne 1. uvádza opravný výraz • totiž totižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • veru naozaj skutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnosti vskutku dohromady dokopy dovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišieluž: sám už nevie, čo má urobiťináč inak vcelku v podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečeno pravdupovediac podľa pravdy popravde popravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniec naostatok napokon faktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vera1 p. veru


veru (nár. i vera1), bás. i ver’ i ver čast., niekedy, najmä v spojení na moj veru, veru (vera) bože (novšie pís. namojveru, verubože) má i funkciu citoslovce vyjadruje potvrdenie, dotvrdenie, prisvedčenie, zdôraznenie, naozaj, skutočne, vskutku: Veru, dávno nejedol koláč. (Zúb.) Nie je veru pôžitok stáť dve hodiny v preplnenom chráme. (Kuk.) To je veru pravda! (Jégé) Veru tak, pritakáva majster. (Štítn.) Poďme si radšej vypiť. — Veru. (Jes.) Veru hej. (Šolt.) Ani mi na um neprišlo hnevať sa na Malku, že nechodí. Veru bože, nie. (Švant.) Aký to význam malo, nerozumiem vera. (Ráz.-Mart.) Chlap si i za dvoch vera. (Ráz.) Už si poumývala? Už vera! (Taj.) Ja ver’ nebanujem. (Kuk.) Ver, pravdu ty máš. (Sládk.) som tu, ver som tu. (Rys.) Jesť by bolo čo, ale kde bývať? No, veru! (Kuk.) Od večere vám niečo nezostalo? Veru to! Abys’ ma ohováral, že ťa studeným chovám! (Kuk.) No tu ho (koníka) máš konečne! A pozri, však som ti krásneho? — No véru! — povie na to strašne pohrdlivo. (Ráz.-Mart.); v spojení na moj veru, novšie pís. namojveru vyjadruje citový postoj a má rozličné významové odtienky: Na moj veru, to je dobrá myšlienka! (Chrob.) To som ja deti na krásnu matku zveril. No, na moj veru! (Al.)

veru, ver čast dotvrdzuje platnosť výpovede, vyjadruje prisvedčenie, zdôrazňuje, naozaj, skutočne: dyiwna wecz weru, ze ta moya pany sestra tu weliku zlostc a nenawistc nemuoz w sebe utaitc (B. BYSTRICA 1610); pod, pod, nepuogdess ho tu, weru tja zabigem (H. JASENO 1669); murari, weru, statocne robga (RADVAŇ 1707); wer, teba Pan Buch zabige! (M. KAMEŇ 1719); podla mna ver hned puogdeme na wino (KRUPINA 1735); ej, Valko, ver si ty psisko (PV 1761-81)

weru weru w'eru w'eru
Věra
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Věra
G (bez) Věry
D (k) Věre
A (vidím) Věru
L (o) Věre
I (s) Věrou

Zvukové nahrávky niektorých slov

môj mladý priateľ, veru nie mon jeune ami, non

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu