veliteľ -a mn. -ia m.
1. kto velí organizovanej (voj.) skupine: vojenský, partizánsky v., v. pluku; hlavný, najvyšší v.
2. vedúci (význ. 1), vodca: v. izby, skupiny;
veliteľka -y -liek ž.;
veliteľský príd.: v. zbor; v. tón;
veliteľsky prísl.