Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vykonať dok.

1. urobiť, uskutočniť (nejakú činnosť); často sa používa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným substantívom (v A): v. veľa práce, v. inšpekciu; v. rozsudok, rozkaz; v. návštevu u niekoho navštíviť ho; v. cestu

2. vybaviť (význ. 1): v. si pas, povolenie

3. urobiť (niečo zlé, dobré): pozri, čo si v-l! spôsobil; veľa pre nás v-li;

nedok. k 1, 2 vykonávať -a: v. dozor; v. funkciu zastávať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vykonať ‑á ‑ajú dok.

vykonať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchať vykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný činpodopúšťať sa popáchať napáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť


urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhať vystruhnúť struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiť povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiť vyhotoviť zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviť zostrojiť skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviť prichystať prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpať znôtiť znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiť spichnúť zlepiť pozliepať strepať zlátať zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť zosmoliť vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriť utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť naložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať si počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť


uskutočniť urobiť skutkom, skutočnosťou • realizovať: uskutočniť plány do budúcnosti; teóriu nevedeli realizovať v praxiurobiť vykonať (nejaký čin): plánovanú cestu urobíme, vykonáme čím skôrkonkretizovať skonkretizovať skonkrétniť (urobiť konkrétnym): požiadavky pracovníkov treba (s)konkretizovať; svoju predstavu skonkrétnil v umeleckom dielesplniť (uskutočniť niečo sľúbené): svoje záväzky sme vždy splnilikniž. naplniť: želania detí rodičia čoskoro naplnilikniž. zhmotniť (urobiť hmotným, reálnym): zhmotniť túžbu po šťastípreniesť do života: podarilo sa mu svoje zámery preniesť do života


vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehať vylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehať obehnúť obchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiť zabezpečiť obstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovať povykonávať pozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonať urobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


vychodiť1 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiť vyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokroveczošliapať zodrať: zošliapať si podpätokobdrať obšúchať ošúchať vyšúchať vydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papučeexpr.: vyčaptať vyšmatlať vyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandáleojazdiť vyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené autoopotrebovať: opotrebované kolesáhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv

2. častým chodením získať • hovor. vybehať obstarať zaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdeniavymôcť vykonať vybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povoleniehovor. expr.: vybojovať vydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odkladpovybehávať povykonávať povybavovať pozaobstarávať (postupne)

3. p. absolvovať 1


vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť spraviť uskutočniť realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviť vybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovať skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávať porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávať povystrájať povyčíňaťexpr.: povyvádzať postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať navystrájať navyčíňaťexpr.: navyvádzať nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchať popáchať pošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2


vymôcť 1. získať na základe právneho nároku al. dôrazným vyžadovaním • domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníkavydobyť: vydobyť si primerané postavenievynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznaniehovor.: vyforsírovať vyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákonahovor. expr.: vybojovať vydupkať vydupať: vybojuje, vydupká si povolenievyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdorovalhovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním) • vychodiťhovor. vybehať vykonať vybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia

2. p. vyslobodiť 2


vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonaťexpr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatilizried. vyčiniťexpr.: povyvádzať povykonávať povyčíňať postvárať povystrájať popáchať pošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostíexpr.: navyvádzať navystrájať navyčíňať nastvárať napáchať (vyviesť vo veľkom množstve)

2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vykonať, -á, -ajú dok.

1. (čo) uskutočniť, urobiť, spraviť (o nejakej činnosti): v. cestu, návštevu; v. rozsudok; v. ortieľ smrti (Kuk.); Anča pohla sa z izby, aby vykonala rozkaz matere. (Tim.) Polícia vykonala v byte domovú prehliadku. (Fr. Kráľ) Ako len mohol vykonať taký nepremyslený skutok! (Zúb.)

2. hovor. (čo, koho) vybaviť, zaobstarať: v. pas, podporu, licenciu; Treba vykonať, aby školy boli naozaj kultúrnymi inštitúciami. (Vaj.) Rodina vykonala mu na tretej dedine akúsi vdovicu. (Taj.) Vykonal misionárov u východného cisára. (Škult.)

3. (čo komu) urobiť niečo zlého, spôsobiť, zapríčiniť nepríjemnosť: slza ho straší, čo vykonal materi na toľký zármutok? (Kuk.) Celé nešťastie zavinil fiškál, vidíte, čo nám vykonal. (Zúb.);

nedok. k 1, 2 vykonávať, -a, -ajú

vykonať dk
1. čo urobiť, uskutočniť (nejakú činnosť), realizovať: rozkaz poddany newikonaly (ILAVA 1630); kdy swu pracy wykonaly, pytaly penýze (S. JUR 1631); aby se wykonalo pokoleni lidskeho wykupenj (MP 1718); (stromy) tak wirostnu, že sa presaditi možu, co se na tento spusob ma wikonati (SN 1772); všecku robotu každy čas vykonat sme museli (SIHELNÉ 1776 E); vssak nic meneg y prace vikonam, y pri skleničkach zivot mug dokonam (KC 1791)
2. čo, koho vybaviť, zariadiť niečo: ga hned od posla penyze odešlem, werim, že to W. M. wikonatj racžyte (S. KRÍŽ 1596 E); mame swadebny wesely wikonaty prissty nedely (MALŽENICE 1622); (Juro) y pohreb bude powinj wikonaty (PUKANEC 1750)
3. čo komu urobiť (niečo dobré, zlé), spôsobiť: czoby pak dwema tysiczmy zlatyma mohol wykonaty? (BOCA 1610 E); zna prawdu, ale nechce wikonati (BYTČA 1639); wysokomyslnost a pýcha málo co dobrekdy wykonagj (NK 1721)
4. čo prezradiť: zna prawdu, ale nechce wikonati (BZTČA 1639); vykonávať ndk
1. k 1: každá šichta aby se osem hodin delala a vykonavala (KREMNICA 1543); sedlaci všecky prace povinni jsou vykonavati (BOJNICE 1614 U2); spoleczna robota se wykonawa pry zamku (TRENČÍN 1675); co se doticze warowany pola, to aby richtar gako y ginssy susedi wikonawal (L. SIELNICA 1682 E); tobe dawam ruce me, by wždy hotowe byly: wykonawatj djla twe (PoP 1723); starozákonicky knezowe museli poswecený byť, aby hodne swá powoláňy wikonawali (PP 1734); conficio: wykonáwám, dokonáwám (CL 1777)
L. v. pôst držať pôst: (s. František) na hore Alveria 40 dni pust wikonawal (SPr 1783)
2. k 2: aby ony (Tomassowy) warowaly, y poryatky wykonawaly a statok syruotkam warowaly (P. ĽUPČA 1624); modlitba yakobi werni posel poselstwi wikonawa (KT 1631); expeditio: wykonáwám (CL 1777)
3. k 3: patror: wykonáwám; excito: zlosti wykonáwám (KS 1763); wyndu tam na swetlo wšecke dobre skutky, které wykonawala (dussa) (CDu 18. st)
4. dokončiť, dohotoviť: perficio: wykonáwám (KS 1763); conficio: wykonáwam (CL 1777)
5. (o jedle) tráviť: conficio: wykonáwam, tráwjm (GrP 1771)

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo môže vykonať skúšku ou peut effectuer l'essai
nič vykonať pre záchranu rien faire pour sauver
štát tiež môže vykonať membre peut effectuer également
všetci boli odhodlaní vykonať tous étaient décidés à faire
vykonal svoje tri návštevy fit ses trois visites
vykoná najneskôr šesť mesiacov effectué au plus tard six mois
vykonať manuálne alebo automaticky effectuer manuellement ou automatiquement
vykonať s nimi túto à faire avec eux cette
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu