Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pozrieť, pozrieť sa -ie -ú dok.

1. uprieť zrak, podívať sa: p. (sa) na hodinky; p. (sa) do zrkadla; uprene (sa) na niekoho, za niekým, po niekom p.

2. (na koho, na čo) i pozrieť (si) (koho, čo) zrakom preskúmať, (dôkladne) prezrieť, obzrieť: p. (sa) so záujmom na tanečníka; p. (si) obrázky, p. (sa) na obrázky

3. zrakom zistiť, overiť, podívať sa: p-m (sa), či zemiaky ešte nevrú; p-l (sa), odkiaľ vychádza krik

4. pohľadať, popozerať, podívať sa: p-m (sa) ešte v skrini; p-i sa niekde za prácou; v dave p-l známych

5. (v inf. po slovesách pohybu) prísť s istým cieľom, navštíviť, podívať sa: ísť (sa) p. na chorého, na výstavu, ísť p. chorého, výstavu; prísť (sa) p. na rodné mesto, prísť p. rodné mesto; načo si prišiel? – iba tak p. (sa); bola (sa) p., či chorý spí

6. (na koho, na čo, za kým, čím) i pozrieť (koho, čo) obrátiť pozornosť, všimnúť si, podívať sa: p-i (sa) na tie deti, ako sa hrajú; p-i (sa), kto je tam; za dievčaťom, na dievča (sa) ani nep-ie; p-i malého, či spí

7. zbežne prečítať, podívať sa, nazrieť: p. (sa) do novín

8. (na čo) i pozrieť si (čo) preskúmať, posúdiť, zhodnotiť, podívať sa: musíme (sa) p. na pokazené hodiny; p. (sa) na vec lepšie, p. si vec lepšie

9. hovor. expr. energicky sa proti niečomu postaviť, ozvať sa, podívať sa: to by sme sa p-li, či ho ta pustia!

10. hovor. expr. v rozk. má význam blízky a) cit. s upozorňovacou funkciou: p-te (sa), čo s nimi porobili! p-me(že) (sa)! výraz prekvapenia ap.; p-me (ho), ako sa len hnevá! b) čast. s funkciou nadväzovať na kontext al. situáciu a vyjadrovať vysvetlenie: p-i (sa), na to si ešte primladý; p-te (sa), veď ste sa o to uchádzali!

● p. (sa) pravde do očí nebáť sa zistiť pravdu; p. (sa) skutočnosti do tváre nezľaknúť sa ťažkostí; expr.: p. (sa) niekomu, niečomu na zuby bližšie si všimnúť; p. (sa) niekomu na prsty preveriť jeho prácu, činy; strach p.! to je strašné, škaredé! radosť p.! to je pekné, príjemné!

nedok. k 1, 2, 3, 6, 8 pozerať, pozerať sa

pozrieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý -retie, pozrieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retie sa dok.

*zhliadnuť → správ. pozrieť

navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov • pozrieť (sa) • hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť • ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval • zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel

nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa) • podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do obloka • expr.: nakuknúť • naziznúť • kniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáru • ponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sa • staviť sa • pristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedov • hovor. ohlásiť sa • expr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem

posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiť • ohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysoko • oceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornú • kvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárov • recenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovať • oklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobre • odhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciu • zvážiť • uvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnosti • pozrieť (sa) • podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej strany • usúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať

pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať

prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuť • obzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colnici • obhliadnuť • hovor.: obkuknúť • okuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikou • pozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierku • zmerať • premerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po päty • fraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomných • preletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomných • preskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisy • skontrolovať • prekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavreté • prešetriť • vyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého čreva • revidovať (urobiť revíziu): revidovať účty • prehľadať • presnoriť • hovor. expr.: preštúrať • preštárať • prekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašla • pohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvke • poprezerať • poprehliadať • poohliadať • poobhliadať • poobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpi • hovor.: poobkúkať • poobkukávať • poobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar

2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plán • odhaliť • spoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekoho • expr. prekuknúť: prekuknúť podvod

rozhliadnuť sa zrakom preskúmať okolie; dôkladne sa s niečím oboznámiť • poobzerať sa: rozhliadnuť sa, poobzerať sa po dome • porozhliadať sa • popozerať sa • zobzerať sa • poobhliadať sa (viackrát, na všetky strany sa rozhliadnuť): popozerali sa po dobrej literatúre • porozhliadnuť sa • poobhliadnuť sa (trocha) • rozhľadieť sa • expr.: rozkukať sa • pokukať (sa): rozhľadieť sa, pokukať sa okolo seba • pozrieť (sa) (na jeden raz): pozrel na prítomných • zried. rozdívať sa

pozerať (sa), -á, -ajú nedok.

1. (na koho, na čo, do čoho, po kom, po čom, za kým, za čím, kam i bezpred.) zrakom sledovať, pozorovať niekoho al. niečo, dívať sa, hľadieť: p. (sa) na niekoho, p. (sa) pred seba, p. (sa) do diaľky, p. (sa) do tmy, p. (sa) niekomu do očí, do tváre, p. (sa) na mesiac, na hviezdy, p. (sa) do zrkadla, p. (sa) na hodinky, p. (sa) von oblokom, p. (sa) po izbe; Adamko pozerá po všetkých. (Ráz.); p. (sa) za odchádzajúcim vlakom; p. (sa) pekne, milo, prívetivo, p. (sa) placho, nedôverčivo, nechápavo, s údivom, vyjavene, neprítomne, ostro, uprene; p. (sa) ako hrom do buka nahnevane; p. (sa) pod nohy dávať si pozor pri chôdzi; pozerajú (sa) jeden na druhého obyč. pri prekvapení al. nedorozumení; p. (sa) do zeme obyč. pri zahanbení, pri pocite hanby, v rozpakoch ap.; Ty pozeráš len na špice svojich bagančí (Min.) nevšímaš si veci okolo seba, nemáš rozhľad;

pren. (o veciach) smerovať, byť obrátený niekam (obyč. prednou stranou): obloky pozerajú na ulicu, do dvora, do záhrady

● nemôže (sa) na to (na niečo) p. nemôže to (niečo) zniesť; p. (sa) so založenými rukami nečinne stáť; p. (sa) s otvorenými ústami, hovor. trochu hrubé ako teľa (na nové vráta) tváriť sa nechápavo, hlúpo; p. (sa) so zatajeným dychom sledovať niečo s napätím; p. (sa) na niekoho (na niečo) zvysoka, cez plece pohŕdať ním (tým), podceňovať ho (to); p. (sa) na niekoho (na niečo) krivo, krivým okom hnevať sa na niekoho (na niečo); p. (sa) smrti do očí byť blízko smrti; hovor. žart. rád (sa) pozerá na dno pohára, do fľaše rád si vypije;

2. obyč. v spojení s vedľajšou vetou zrakom, pohľadom zisťovať, overovať si niečo: Pozeráme sa, čo sa robí. (Kuk.) Pozeral, kto to hádže. (Jégé) Prešiel si dlaňou po tvári a pozeral, či je nie zakrvavený. (Jes.)

3. hovor. (za kým, zried. i za čím) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): Vyrástol na pekného šuhaja, za ktorým dievčatá pozerali. (Jégé) Pohráva sa naraz s dvoma dievčatami. Naraz za dvoma pozerá. (Tat.) Ľudia pozerajú vždy len za tým, čoho nemajú (Kuk.) túžia po tom.

4. (na čo) všímať si niečo, dbať, starať sa o niečo, brať do ohľadu niečo: Všetky jedlá jej liali do jedného hrnca. Čo z toho bolo, na to nepozerala, iba že mala čím zahnať hlad. (Tomašč.) Nebolo vám hľadieť na dom vybielený, bolo vám pozerať na veniec zelený. (J. Kráľ)

● nepozerajúc na to, že ... bez ohľadu na to, že ...;

5. (na koho, na čo ako; na koho, na čo ako na koho, na čo) posudzovať niekoho (niečo); pokladať niekoho (niečo) za niekoho (za niečo): Keby som vedela, že takto na mňa pozeráte, myslela by som si, že vidíte iba to, čo je nezdravé. (Zúb.) (Každá vec) dá sa riešiť záporne i kladne. Závisí od toho, ako na ňu pozeráš. (Jes.) Vysvetľujem mu, aby nepozeral na nás ako na nepriateľov. (Tomašč.) Nikdy mi ani na um neprišlo pozerať na ne (sochy) ako na predmety úcty a zbožňovania. (Zúb.)

6. zračiť sa, prejavovať sa navonok (o javoch): čistota tam pozerá z každého kúta je tam veľmi čisto

● Smrť mu z očú pozerá (Tim.) je smrteľne chorý, je blízko smrti;

dok. k 1, 2 pozrieť (sa)

|| pozerať (koho, čo)

1. zrakom, pohľadom skúmať, obzerať, prezerať: p. obrázky, fotografie, p. novú knihu; Šla budúcu nevestu pozerať. (Taj.) Chodili ma pozerať ako na divy. (Tim.) Prišli sme za ním (za otcom), nie Dunaj pozerať. (Zúb.)

2. (pohľadom) hľadať; vyzerať: p. známych (medzi väčším množstvom ľudí); Pozeral som ju (kravu), že bude na ceste, — tam jej niet. (Kuk.);

dok. pozrieť

pozrieť (sa), -zrie, -zrú, -zrel, rozk. -zri dok.

1. (na koho, na čo, po kom, po čom, za kým, za čím, kam) uprieť zrak na niekoho al. na niečo, podívať sa: p. (sa) niekomu do očí, do tváre, p. (sa) pred seba, p. (sa) von oblokom, p. (sa) na hodinky, p. (sa) do zrkadla; p. (sa) na niekoho pekne, milo, prísne, vyčítavo, významne; pozrel sa po izbe (Tim.); p. sa za niekým obzrieť sa; p. (sa) na niekoho cez plece pohŕdavo, povýšene

● p. (sa) niekomu, niečomu (smelo) do očí (do tváre) prejaviť odvahu, smelosť; p. (sa) pravde (smelo) do očí nebáť sa zistiť pravdu; p. (sa) skutočnosti (smelo) do tváre nezľaknúť sa nepríjemností, ťažkostí; nemohol by som (sa) mu (jej) p. do očí hanbil by som sa pred ním (pred ňou); hovor. p. (sa) niekomu, niečomu na zuby bližšie si niekoho, niečo všimnúť; p. (sa) niekomu na prsty preveriť si, skontrolovať jeho prácu, jeho činy; strach (hrôza) p. o niečom strašnom, (veľmi) škaredom; radosť (na neho, naň, na ňu, na to) p. o niečom peknom, milom, príjemnom;

2. (obyč. v spojení s vedľajšou vetou) pohľadom zistiť, overiť si niečo: Vyjde z kuchyne pozrieť, aký to zhon v pitvore. (Kuk.) (Bolo treba) pozrieť, čo sa v noci porobilo na dvore. (Ondr.) Bol som sa pozrieť, či kone majú čo žrať. (Fig.)

3. (za kým, za čím, kam, bezpredm. i so spoj. či) pohľadať niečo niekde, popozerať sa za niečím: p. sa za prácou, za zárobkom; Nemáte jeho fotografiu? Neviem. Musel by som doma pozrieť. (Bedn.) Rudo odbehne pozrieť do kufra, či nemá aj tú (báseň). (Gab.); dobre si (sa) pozrel?, dobre (sa) pozri! niekomu, kto niečo bezvýsledne hľadá;

4. v neurč. po slovesách pohybu (na koho, na čo i bezpredm.) prísť, ísť niekam, byť niekde s nejakým cieľom; navštíviť niekoho al. niečo: prišiel som sa na vás pozrieť, ako sa máte, ako žijete; Zašiel si pozrieť na miesta, kde strávil svoje detstvo. (Ondr.) Prečo si prišiel? — Pozrieť. (Jil.)

5. (na koho, na čo) obrátiť pozornosť, všimnúť si niekoho, niečo: Pozri na svoju dcérku, má už osemnásť rokov a stvára divé kúsky. (Vaj.) Pozri na psa, mačku, hovädo, ako sa oblizujú, rany sa hoja. (Rys.); na seba sa pozri! niekomu, kto niekoho posudzuje, kritizuje, ohovára;

6. (na čo i bezpredm.) oboznámiť sa s obsahom nejakého textu, (zbežne) prečítať niečo: Tomáš sprvu nechcel pozrieť na obsah lístka. (Zúb.) Čo dobrého?, pýta sa, nepozrúc ani, čo v písme stojí. (Ráz.); pozri ďalej, pozri na str. ... odkazy v texte;

7. (na čo) posúdiť, zhodnotiť niečo, zaujať stanovisko k niečomu: Pozrime na veci celkom nezaujato. (Laz.) Príde mi pozrieť na minulosť znovu. (Ondr.) Pozreli na vec každý z vlastnej strany. (Bend.)

8. v rozk. má význam blízky citoslovciam s apelovou funkciou;

a. pozri (sa), pozrite (sa), pri zosilnení pozriže (sa), pozriteže (sa) ukazuje na niekoho, na niečo, upozorňuje, obracia pozornosť na niekoho, na niečo (= hľa): „Pozrite, tam je hľa,“ ukazuje Betka Adamovi koňa na neďalekej medzi. (Jégé) Pozri, ako ja chytro (vyslovím): poprekoprcovali. (Ráz.-Mart.) Pozriteže, do tejto súčiastky sa donedávna zakrúcal len jeden nožík. (Gab.)

b. pozri (sa)!, pozrite (sa)!, pozrime (sa), pri zosilnení pozriže (sa)!, pozriteže (sa)!, pozrimeže (sa) výrazy vyjadrujúce prekvapenie, údiv al. rozhorčenie: Žobrák, ešte pred rokom sa musel po bruchu plaziť pred ním a teraz pozri, aký kohút! (Min.) No, pozrime sa! Aký chlapisko vyrástol z teba! (Urb.) Pozrimeže sa, vlastná žena sa ti ešte bude protiviť. (Stod.)

c. pozri (sa), pozrite (sa) výraz, ktorým obraciame pozornosť osloveného na to, čo mu chceme povedať (obyč. ak ho chceme o niečom presvedčiť, ak mu dohovárame ap.): Ema, pozri, ja viem, o čo ide Tretinovi. (bedn.) Pozrite, milé dieťa, ste príliš mladá. (Rúf.) Pozrite, Martinko, ste richtárov syn, na ktorého veľa dajú. (Ráz.);

nedok. k 1-3, 6, 7 pozerať (sa)

|| pozrieť

1. (koho, čo) prezrieť, obzrieť: p. si obrázky, fotografie; p. si niekoho al. niečo so záujmom; Majster si prišiel pozrieť moju prácu. (Zúb.) Keď budete v Moskve, nezabudnite si pozrieť metro. (Jes-á) Pozrieť si dievča nie je hanba. (Jes.) Túži byť osamote a pozrieť sa v zrkadle. (Tim.)

2. v neurč. po slovesách pohybu (koho, čo) prísť k niekomu al. niekam, byť niekde s nejakým cieľom; navštíviť niekoho al. niečo: prísť p. chorého; prísť p. známe miesta, ísť p. rodný kraj; Poďme pozrieť mamičku, čo robí. (Tim.) Išli sme ich pozrieť, zhovárali sa posunkami. (Taj.) Prišiel ma kedy-tedy pozrieť a opýtal sa, ako sa mi vodí. (Zúb.) Dosiaľ som ho nebol pozrieť, ako býva. (Tat.)

3. (koho, čo) pohľadom vyhľadať, popozerať: p. známych (medzi väčším množstvom ľudí);

4. (čo) nazrieť do niečoho; zbežne prečítať: Na fiškála cengajú, aby pozrel „grundbuch“. (Jes.) Keď ho (román) vezmem do ruky, pozriem mu koniec. (Kuk.)

5. (koho, čo) obrátiť pozornosť na niekoho, na niečo, všimnúť si: Pozri tú strigu, ako s metlou stojí. (Kuk.) Len chcieť treba a zvládneš to. Pozri mňa! (Ráz.) Pozri ho (ľud), jak omdlieva na nevoľnom loži. (Botto)

6. pozri ho! pozrime ho! výraz blízky citoslovciam, vyjadrujúci prekvapenie (obyč. nepríjemné) al. rozhorčenie: Chrapún dedinský, pozri ho, ako sa nadrapuje! (Min.) Aha ... aha ... Pozrime ho! Kam mieri? (Urb.) Pozrime ho, pána, je najedovaný. (Gráf);

nedok. k 1, 3 pozerať

pozrieť dok.
1. strsl, zsl, miest. vsl uprieť na niekoho al. na niečo zrak, podívať sa: Pozreu̯ som si na ruku a vidím, že mám palce otrhnutie (Pribylina LM); Ďe lem pozreu̯ človek, šaďe škoda narobená (Čelovce MK); Nuš, pozre mu na zubi (koňovi pri kúpe), omaká mu (Podmanín PB); Já vén, že sa tan (v čerešniach) červíci, ale račéj ňepozrem a jém ích (Lapáš NIT)
F. mňe ňetreba dva razi pozrec (Dl. Lúka BAR) - hneď sa zorientujem; aňi ňid na co pozrec (Dl. Lúka BAR) - je veľmi malý
2. strsl, zsl pohľadom niečo zistiť: N_áľe tu čousi ňi je je s kostolním ra̋dom, nu som potom šla a pozrela som si, čuo to tam je (Žaškov DK); Joško, iť pozreť, či dačo ňie je f tíh zbožoch! (Zuberec TRS); Gazda mu šiou̯ dobruo rano zavinšovaď a pozrieď ho, či je ňie mrtví (Detva ZVO); Žebe son tašla pozrieťi do koňice, že je tan dáki veľkí buch (Rovňany LUČ); Pozrien, ši je tan sestra (Kociha RS); Maštali počuď buchot, choť pozreť, či sa kuoň ňeodviazau̯! (Návojovce TOP); Bár aj išli tatko noci s krčmi, ešče zašli maštal pozret (Skalská N. Ves TRČ)
F. Paňe Bože, daj šťaslive pozrieť (Babín NÁM) - zdvorilostná formulka pri príchode do maštale
3. obzrieť, obhliadnuť si niečo: V ňeďeľu zme sa dohodľi, že prídu oňi pozrieď na Ľihuotku naše gazdoustvo (Dol. Lehota DK); A išél ešče ras tam pozret, čo je f tom hrnci (Mor. Lieskové NMV)
4. strsl, zsl navštíviť niekoho al. niečo: Asik príďem k vám pozrieť (Košťany n. Tur. MAR); Napiekli koláče a išli pozreť to malinké, tú kútňicu (V. Maňa VRB); Sen tajšou̯ ich pozrieťi, že sa chorí (Lešť MK); Potom prišél takí velkí pán s toho úradu nás pozret (Bzince p. Jav. NMV); Mohli bi ste sem print pozred v lete (Smolenice TRN)
F. išla pozre_cvet (Lapáš NIT) - pocestovať si
5. vyjsť, vyzrieť, vykuknúť: A keť slunko zasvieťilo, opovážiľi sa pozreď na palubu aj tí bojazľivejší (Vitanová TRS)
6. v rozkazovacom spôsobe (i s príklonkou -že) má význam blízky
a. citoslovciam s upozorňovacou funkciou, ukazuje, obracia pozornosť na niekoho al. na niečo, hľa, aha: Takto sä to ďieťätko v dlaňi potchiťilo, pozri, takto! (Žaškov DK); Pozrite, ako nám strielajú (Likavka RUŽ); A ďívčatko kričí: „Mamička, pozri sa, tá kravička jak to ťelátko oblizuje!“ (Mýtna N. Ves TOP); Pozri, pozri, zajadz hintog uťeká! (Rybany BÁN); Šak pozrite, hento je hlavná hracká dedinú! (Trenč. Závada TRČ); Pozri, jak śe vicahnul! (Dl. Lúka BAR)
b. časticiam, nadväzuje na kontext al. situáciu (obyč. pri presviedčaní, vysvetľovaní, dohováraní ap.): Pozriteže, tieto tri ruble, to vám veznem ja a skovám vám do rána, abi vám ih dachto neukradou̯ (Likavka RUŽ); Tuž veru báťa, pozriťe, práznu mámo slaňiśku (Kokava n. Rim. RS); A pozrice, ľudzia moji, koľo rázi ja spím sama f téj izbe (Predmier BYT); Pozri, já, reku, hidu prehrádzám, abih mál pokoj (Trenč. Závada TRČ)

pozrieť sa dok.
1. strsl, zsl uprieť zrak na niekoho al. na niečo, podívať sa: A ešťe ráno, kot stau̯ hore, pozreu̯ sa na strechu (Lešť MK); Pozri sa na neho! (Prievidza); Ked už išli ot sobášu, práda, mi u_zme sa tešili, také dzeci ke_dzme boli, ideme sa pozret (Kostolné MYJ); Už_e blahoslavení, kec_ca len móže na nu pozret (Lukáčovce HLO)
F. ešťe večer tajšla na muziku sa pozrieťi (V. Lom MK) - zabaviť sa, zatancovať si; hibaj dolu, nak sa ťi pozrémo do bábikou! (Turíčky LUČ) - dôkladne ťa prezrieme; na to sä ešče pozriamo! (Brusník REV) - lepšie sa s niečím oboznámime, podrobnejšie zistíme niečo; já sa takej aňi do očí ňepozrem! (Hruštín NÁM) - nestojí za moju pozornosť; hnevám sa na ňu; že sa vraj do nážho dvora vécej aňi ňepozre (Dol. Lehota DK) - hnevá sa na nás; hlbšie sa pozrev na dno pohára (Hliník n. Hron. NB) - podnapil sa; mora ho prišla pozrieť (Pribiš DK) - je ťažko chorý
2. strsl, zsl zrakom, pohľadom zistiť, overiť si niečo: Ke_com bachtarovau̯, choďiu̯ som po ďeďiňe hore-dolu a som sa šieu̯ pozrieť, koľko buďe hoďín (Malatiná DK); Zatin sa iďe druhí pozrieť, či buďe dobrá úroda (Lišov KRU); Pozri sa, jako je venku! (Lukáčovce HLO)
3. pohľadať niečo niekde, popozerať sa po niekom, po niečom: Pozri sa volade po tom šorci! (Val. Belá PDZ)
4. osobne navštíviť, poobzerať, obzrieť si niekoho al. niečo: A kominár sa kcel pozrieď na ňích (Krásna Hôrka TRS)
5. strsl presvedčiť sa, utvrdiť sa: Aj sa čag vou̯á Kämená a choj sa pozrieť, ňeviďíš f ťej strmiňe aňi jeňího stroma, len hou̯ú skau̯u (Podkonice BB)
6. v rozkazovacom spôsobe má význam blízky
a. citoslovciam s upozorňovacou funkciou, ukazuje, obracia pozornosť na niekoho al. na niečo, hľa, aha: Išli dvá polovňíci a ten jeden polovňíg hovorí: „Braťe, pozri sa, hin ďivág leží tej tráve“ (Mýtna N. Ves TOP)
b. časticiam, nadväzuje na kontext al. situáciu (obyč. pri presviedčaní, vysvetľovaní, dohováraní ap.): No, pozriťe sa, povím vám, páňi žandári, šetko, jak sa vedz má (Mýtna N. Ves TOP); No, pozriťe sa, mi to inádž voláme, puojďeťe do Fačkova, zaz oňi majú názov (Čičmany ŽIL); No, pozri sa, ket sceš sa dostat (do zamestnania), len chid nejakú ripku a donez vedúcému, šak sa dostaneš (Prejta ILA)

pozrieť¹ dk
1. na koho, na čo, po čom uprieť zrak, podívať sa na niekoho al. na niečo: na prednj štjt na dome pozry (KoB 1666); Ewa pozrela a wiďela owotcy to rozkossné (MP 1718); mnohy hospodar pozrie wčas oberačky po swich hroznech (KT 1753); podme len a pozrime do knizatskich a panskich dworuw (MS 1758); z gakima očyma na tobe pozru, gakyma slowy tobe odpowym (PeP 1770)
F. p. do seba uznať svoje chyby, vstúpiť do seba: len neleňyme do seba pozret, lechce ku poznaňy Boha prigiti mužeme (PP 1734); nesmieť sa smelo v oči p. komu hanbiť sa pred niekým: kdyby poctiwa rada gemu engedowala, nikdy w oczy zadnemu czloweku smele pozryety nesmy (B. ŠTIAVNICA 17. st); p. ako hovädá bez záujmu, nevšímavo, tupo: když nektery pekny kwet wzhledneme, ne aby sme gen tak naň pozrely gak howada (PP 1734)
2. čo pohľadom zistiť, overiť si niečo: owce ty se chitit a pozret musza, ktere se zubami neb nohami sskrabu (Kur 18. st)
3. na koho, na čo obrátiť pozornosť na niekoho al. na niečo, všimnúť si niekoho, niečo: pozreťe, wzezreťe ná tá ňemá howádka (CC 1655); pozri také na Protusse a Hyacintusse, na mogich komornjkuw, z kterjma sem gá do sskoly Krystowe wstúpila (VP 1764); pozry, gako powazliwe tweho Spasitela guss na prawu, guss na lewu stranu po zemy wlačzja (WS 18. st)
4. v imperatíve má význam blízky citoslovciam s upozorňovacou funkciou: braczek, pozri, jako y mnya a mojho paholcžeka tvoj ottgecz roskrvavil (OPONICE 1747); vi, dvojctihodné pani matki a panni sestri, pozriťe, sestrička vaša malá jest! (BR 1785)

pozrieť² [-zrá-] dk úplne dozrieť, vyzrieť: plane maturescere: pozráti (PD 18. st)