Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e

včelín -na pl. N -ny m.

včelín, -a (zastar. i včelínec, -nca) m. stavba, obyč. drevená, pre súbor úľov: zvláštny bzukot ako vo včelíne (Kuk.);

včelínok, -nku m. zdrob. malý včelín pre 3-5 úľov

čelín p. včelín

pšelín p. včelín

včelín, včelínec [vče-, če-; -ín-, -ien-] m stavba obyčajne drevená pre súbor úľov: wčelinec znamenitj tež tu gest, welmi dobre opatreni a ohrazeni (BUDATÍN 1629); stary czelinecz pod basstou až po lipu (SKLABIŇA 1638); Polereckemu kowaczowy za ssyndolne klynce, ktere dal czuo neyedostawalo na czelynczi, d 50 (MOŠOVCE 1647); czelin starim ssindlom pobiti gesscze muz obstat (TRENČÍN 1713); wiznawa, že ho pogal Revicsky Sándor do wčelgencze času wečerniho (VELIČNÁ 1724); kde y cselin Valentov wolakedy bil (BREZOVO 1768); kdy se ule potyeragy bilynu melyssowu, wcžely precž neodlitagy nikdy s cželyncza (LR1 17. st); (Gaborka) pred smrtnu nedelu w nocy wzala nam klat s čelgenca (PUKANEC 18. st); z materedussku a z rogownikem potri drewo ktere pred wcelinem mass rogi budu sedat naný (NV 18. st)
P. tpn Nad Včeliencom, Nad Čzelinczem (v Hájnikoch 1556); -ček dem: končza izby gest čzelinczek mrchawy a wihladawa reparatiu (BYTČA 1757); -ok [-ek] dem: nywky koncza cselinkov (SKALICA 1743); alvearium: wčelny et wčelin, wčelinek (KS 1763)