Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

výstupok -pku m. vystupujúca časť: v. skaly výčnelok; murovaný v. steny

výstupok -pku pl. N -pky m.

výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky • výčnelok: skalný výčnelok • výstupok: murovaný výstupok steny • roh • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský) • menej vhodné cíp: cíp ostrova • ostroh (úzky výbežok zeme do vody)

výstupok p. výbežok

výstupok¹, -pku m.

1. vystupujúca časť niečoho, výbežok: v. skaly; v. valca; Pred dverami bol kamenný výstupok. (Vans.) Po kameňoch na výstupkoch možno sa vydriapať na balkón. (Ráz.-Mart.)

2. stav. architektonicky upravená časť muriva vystupujúca z priečelia stavby; prístavok vystupujúci z úrovne hlavnej steny

výstupok², -pku m. zastar.

1. výstup, hádka, výtržnosť: Nikdy sa nevyskytol najmenší výstupok. (Kuk.)

2. vystúpenie proti niekomu: Čo sa týka výstupkov proti Slovákom, je hotový položiť im hrádze. (Vaj.)

výstupček p. výstupok

výstupok¹ [-ek] m
1. vystupujúca časť niečoho, výklenok: král Ssalomún odpočiwadlo zlaté, wystupek ssarlátowy postlal pre dcéri yeruzalémské (BlR 18. st)
2. časť muriva vystupujúca z priečelia stavby: prjdawky gsau prystressya a podsyenky, wjstupky wen z muru widane (KoB 1666)
3. malá záhradná stavba, altánok: podium: wysedka, wystupek, letný gánek, letny staweni (KS 1763)
4. vystúpenie: divrticula perseqvor: nenáwidjm wystupki s cesti (KS 1763); -ček dem k 3: podiolium: wystupček, male staweni na hledeni, letny gánek (KS 1763)

výstupok² [-ok-, -ek-] m výstup, hádka, výtržnosť: Gassper Tepliczkij, ponewadz se bjl dopustil hrichu necysteho, smilstwa z sluzebkinu Jana Karpisska, položil za swug wistupek pokuty fl 5 (ŽILINA 1620); wystupek tento gest ohizdny a welmi sspatny wystupek (SP 1696); dwanast zlatych za pokutu a wystupok dcery Andreas Holeczy w Orawskeg stolicy učineny (L. MIKULÁŠ 1770); ňebol on s prírodzeňá zlí, ňeb kedí ňegakí poplňil wístupok, ze žgálu, že to učiňil, plakal (DS 1795)
F. upadnúť do v-u žiť nečestným spôsobom: Rotilius bol do welikeho hrichu a wistupku upadnul (WS 18. st)