Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plynúť -ie -ú nedok. kniž.

1. tiecť (význ. 1): voda p-ie, Dunaj ticho p-ie;

pren. rozhovor nerušene p-l prebiehal

2. (o čase) ubiehať, míňať sa: dni, roky p-ú

3. mať pôvod v niečom, vyplývať: z neinformovanosti p-ú omyly

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plynúť ‑ie ‑ú ‑ul nedok.

plynúť -nie -nú plyň! -nul -núc -núci -nutie nedok.

plynutie -tia s. práv., admin. ▶ ubiehanie vymedzeného času určeného na vykonanie vopred dohodnutého právneho úkonu al. zákonom stanoveného procesného úkonu: p. premlčacej doby; p. odvolacej lehoty; p. trojmesačnej výpovede; p. záručného času tovaru ▷ ↗ i plynúť


plynúť -nie -nú -nul -núc -núci -nutie nedok. 1. ▶ postupne, pozvoľna sa míňať; plynulo, bez prerušenia postupovať v čase, ubiehať: pomaly, rýchlo plynú dni, mesiace, týždne; začalo mu p. päťročné funkčné obdobie; záručná lehota, doba plynie odo dňa predaja; celý dlhý život jej plynul pokojne; čas plynie a človek starne; Ani veselá svadba nie je automatickou zárukou, že manželstvo bude plynúť pokojne. [Pd 1994]
2. ▶ (o tečúcich vodách) pohybovať sa v nepretržitom prúde, voľne tiecť: Rieka plynie tak pomaly, že voda vyzerá ako stojatá. [M. Hvorecký]; Vody plynú a odnášajú čas, v ktorom mnohé objavujeme a dostávame, iné zas strácame a opúšťame. [KN 2003]
3.nepretržite postupovať, šíriť sa v priestore, prúdiť: hlas mu plynul jemne bez zadŕhania; z reproduktorov ticho plynula hudba; Udrel som. Prvé takty z árie plynuli pomaly, potom sa moje prsty rozbehli po klávesoch. [P. Krištúfek]; pren. A čujné tichá stále placho tečú, plynú a ráno za ránom jak voda odteká. [T. Klas]
4. (komu, čomu (z čoho); na čo; do čoho) ▶ prichádzať ako výsledok predchádzajúceho úsilia: je zamestnaná a plynie jej príjem zo závislej činnosti; z pridruženej výroby plynú družstvu zisky; finančné prostriedky z ministerstva majú p. najmä na zviditeľnenie našej krajiny ako turistickej destinácie; Z prevádzky automatov plynú peniaze aj do mestskej pokladnice. [Pd 1994]
5. (čo (z čoho)) ▶ vyvíjať sa, vznikať ako dôsledok niečoho, vyplývať z niečoho: aké povinnosti z toho plynú?; relatívne vypočítateľné riziko plynúce z vlastníctva cenných papierov [HN 2003]; Vyčkávací postoj plynie z presvedčenia, že zmeny cenovej úrovne by mali mať iba prechodnú povahu. [Pd 1994]
fraz. z toho plynie poučenie, že... prežitá situácia je pre nás návodom na konanie v budúcnosti v tom zmysle, aby... (napr. aby sme v podobnej situácii nezopakovali terajšiu chybu)

-núť/160036±19 4.19: verbá inf. nedok. 4426 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (43/890)

-úť/162806±19 4.40: verbá inf. nedok. 4427 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (44/891)

míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdať odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať sa tratiť sa miznúť zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňať pomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežať utekať letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať sa vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehať pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sa uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať sa míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežať letieť utekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť sa ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzať vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajomviesť ťahať sa tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru?kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušenediať sa robiť sa odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veciuskutočňovať sa konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť


prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdomliať sa valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdomkniž. rinúť sanár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očístekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchukolovať cirkulovať obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v televíriť krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienkykniž. plynúť: slová plynú z úst ľahkopulzovaťkniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žiláchprameniť vyvieraťkniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izbyťahať tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetovviaťkniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík


tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdiliať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvyexpr. cediť sakniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z ránroniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očístekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúduvytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smolakniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plyniekniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tváriexpr.: cícerkať čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí vodažblnkotať žblnkať zurkotaťexpr.: zurčať žurčať zurkať čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkocecrčať crkať cvrčať cvrkať cvŕkaťexpr.: curkať crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtáranár.: cechtiť (sa) cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčať hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať


vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzať vychodiťkniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučeniekniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniazekniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosťkniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že…zakladať sa mať základ byť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plynúť, -nie, -nú nedok.

1. (o kvapaline) zvoľna, pomaly tiecť: vody plynú; pren. svetlo plynie cez okno preniká; Hladko im plynulo z úst slovo (Urb.) plynne hovorili.

2. postupovať v prirodzenom časovom poriadku, pomaly, zvoľna sa míňať: čas plynie, minúta plynie za minútou; Deň pomaly plynie. (Kuk.)

3. kniž. (z čoho) byť dôsledkom niečoho, vyplývať: z toho plynú výhody; Nebola to radosť, z čoho plynul tento smiech. (Hor.);

dok. k 2 uplynúť, k 3 vyplynúť

|| plynúť si expr. zvoľna, nerušene tiecť: Kde Váh plynie si striebristý. (Podj.)

plynúť ndk
1. (o kvapaline) tiecť: woda, genž odpline, wiec tam nepline (BV 1652); sangvino: kréw pússťam, krwu plynem; profluens: plynúcy pramen (KS 1763);
x. pren kdy se trunkem zahrege hlawa, w ten cžas neglépe plinu slowa (SiN 1678) plynne, voľne sa hovorí; Buh, od nehož pline každe dobré dánj (BrV 1795) pochádza
2. plávať: lodička plyne po mori (RL 1571); labut, hus a kačka plinau (OP 1685); neny od prirodzeny možne, aby železo po wode plinulo (PP 1734)
F. dobre se bude vésti lotrum a zbognykum, ktery we wssech nepobožnostech až po hrdlo plynu (PP 1734) konajú proti náboženským zásadám; w krwi plnulo (!) mizerné město (WP 1768) bolo tam veľké krviprelievanie; lide geden za druhim umiragu a gako woda do mora, tak oni na druhi svet plinu a odhazagu (MK 18. st) umierajú

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jeho život plynul et sa vie s'écoulait
jeho vlastný život plynie sa propre vie s'écoule
jeho život plynul tíško sa vie s'écoulait doucement
ktoré začne plynúť tri roky qui commence trois ans
oprávnenosti nákladov začne plynúť d'éligibilité des coûts débutera
rokov, ktoré začne plynúť tri ans, qui commence trois
rokov začína plynúť dňom ans commence à courir le jour
troch rokov, ktoré začne plynúť trois ans, qui commence
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu