Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

beda

I. vetná prísl. zle, ťažko: b. vám, ak ...; b. opusteným; b. im bude

II. prísl. až b. expr. veľa, veľmi: šedivý až b.

III. cit. vyj. bolesť, hrôzu, zúfalstvo, bedákanie: b., prebeda, čo nás čaká?

beda, beda-prebeda cit.

beda prísl.

beda¹ prísl. 1. iba v prísudku al. vo vetnom základe (komu, čomu; s vedľajšou vetou) ▶ zle, nepríjemne (obyč. vyjadruje hrozbu, vyhrážanie): b. porazeným; b. ti, ak to pokazíš!; b. tomu, kto si berie, čo mu nepatrí; Nevedno, kedy sa vráti, a beda, ak ich pristihne pri záhaľke. [J. Lenčo]; Pamätajte, ak ma ten pes pohryzie, bude mu beda - ale aj vám. [A. Bednár]; Vraj bolo beda dedine, ktorej sa pomstil za to, že ho niekedy prijala nevľúdne. [NP 1985]
2. expr. iba v spojení až b. ▶ veľa, veľmi: špinavý až b.!; Všetko zlé mohutnie v človeku až beda. [LT 1997]

beda², beda-prebeda cit. ▶ vyjadruje strach, hrôzu, zúfalstvo, nariekanie: beda, stokrát beda; beda-prebeda, čo len s nami bude?; Beda, rata! Zachráňte sa! [A. Lacková-Zora]; Vlak vezie tanky. Vojsko. Beda, beda. [J. Kostra]; Šíp vyletel, ale beda-prebeda, čarovný účinok sa nedostavil. [Ľ. Moncoľ]; Och, beda mi, prebeda! Veď sme zastali akurát na kraji akejsi priepasti. [A. Habovštiak]

beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami bude • bože/bože • prebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántria • božemôj • boženku • božičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráš • kriste • kristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejeme • jaj • och: Jaj, och, čo si to spravil?

beda

1. vetná prísl. (obyč. s 3. p.) zle, ťažko (v spojení s podmienkovou vetou vyjadruje vyhrážanie, hrozbu): Ak neposlúchnete, beda vám! (Jégé) Beda ti, ak sa stane pre tvoje darebáctvo nejaké nešťastie. (Fr. Kráľ) Beda bolo koníkovi, na ktorého čakal tento smutný osud. (Hor.) Keď sa jej po vôli nestane, tak je potom beda. (Čaj.)

2. cit. vyjadruje zúfalstvo, bedákanie: Beda, prebeda! Čože chcú s tým naším Martinom? (Vans.);

spodst. neskl. str. bedákanie: Začalo sa u Benkov veľké jaj a beda. (Ráz.-Mart.)

beda
I. vetná prísl. zle, ťažko (v spojení s podmienkovou vetou, vyjadrujúcou hrozbu): Beda ťi, ak to ňevikonáš! (Bobrovec LM); Beda mu, kod ho dostanem do rúk! (Rochovce ROŽ); Beda ti, ket to nedoneseš! (Lukáčovce HLO); No čuj, ale ke_ca presvedčíme, beda tebe, chicíme ca aj pri dzedzine (Ružindol TRN)
F. beda tomu domovi, dze roskazuje krava volovi (Bošáca TRČ) - kde má hlavné slovo žena; prísl. keď bieda, tag do Žida, keť po bieďe, beda ťi Žiďe! (Krivá DK)
II. cit. vyjadruje bolesť, zúfalstvo, bedákanie: Počala horekuvaťi aj Mara: Och, beda, beda! (Čelovce MK); Beda, luďia, veď mi pomuošťe! (Návojovce TOP)

beda [b(i)e-]
I. cit vyj. bolesť, žiaľ, zúfalstvo: vae: jai, bieda (VT 1648); ach, beda, mesto se propadne (ASL 1763); zbedakala a premluwila: ach, beda prebeda (KOMJATNÁ 1779)
II. vetná prísl komu/čomu (je) zle, ťažko: beda tomu cžloweku, skrze ktereho pohorsseny prychaze (BAg 1585); beda prebeda by mu bolo (KRUPINA 1694); beda prebeda wssem bude (MS 1758); beda tem, kterj rikagj k zlemu dobre a dobremu zle (WO 1670); beda bude nohavicam (KC 1791) bude výprask