Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

akože, pís. i ako že zám. opytovacie príslovkové

akože, ako že spoj. podraďovacia

akože, ako že čast.

akože¹, pís. i ako že zám. opytovacie príslovkové expr. ▶ vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob, ako: Akože sa máte?; Prikvitol aj otec s tým... akože sa volá... aha, Podmaník. [D. Tatarka]

akože², pís. i ako že spoj. podraďovacia 1. ▶ uvádza vedľajšiu vetu spôsobovú al. výraz s významom vysvetlenia obsahu, spôsobu nadradenej vety: pokrčil plecami, ako že sa ho to netýka; Stisol mu ruku, akože na znak sústrasti. [R. Sloboda]
2. ▶ uvádza vedľajšiu vetu podmienkovú s dôrazným uistením, za akýchkoľvek podmienok, ani za týchto okolností: zvíťazia, akože tu stojím!; No, to som nevidel, akože som Zvara! [A. Plávka]; Pôjdu! Akože tu sedím, pôjdu! [R. Jašík]

akože³, pís. i ako že čast. 1. hovor. expr. obyč. v otázkach ▶ vyjadruje pochybnosť, mení význam nasledujúceho výrazu zo záporného na kladný a naopak; syn. ako: ty si to a. nevedel?; to sa vás a. netýka?; a toto sa vám a. páči
2. i akože by nie hovor. expr. obyč. v odpovedi ▶ vyjadruje dôrazné prisvedčenie, uistenie; syn. áno, samozrejme: poznáš ho? - a.!; prídeš? - a. by nie!; Nuž, akože, pravdaže musia byť. Keby nebolo chudobných ľudí, kto by robil? [Ľ. Zúbek]
3. v spojeniach akože by aj, akože by aj nie hovor. expr. ▶ potvrdzuje predchádzajúcu výpoveď a/al. uvádza jej doplnenie: nemýlil sa, veď a. by aj; stal sa známy, veď a. by aj nie; Agenti sa tešia. Veď ako že by aj nie, archívy sú dobre uložené. [Sme 1995]
4. hovor. ▶ uvádza doplňujúce vysvetlenie, vsuvku; syn. teda, totiž: tam, a. v Lozorne, máme dom
5. hovor. ▶ vyjadruje neúplnosť platnosti nasledujúceho výrazu, zdanlivo, nie naozaj: vybehla a. nakupovať, ale v skutočnosti ho chcela nechať chvíľu samého; tváril som sa a. nepočúvam; Vyhli sme sa hájnikovi, potom sme sa vliekli Vinárskou uličkou akože domov. [V. Šikula]
6. hovor. ▶ vyjadruje neistotu, pochybnosť o platnosti reprodukovanej informácie, hovorí sa; syn. vraj, údajne: Jana je a. v tom údajne je v druhom stave

akože 1. p. ako 1, 4 2. p. áno

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

akože

1. zám. prísl. v samostatných opytovacích al. zvolacích vetách zosilnené ako: Akože sa máte? — Veď nemal srdca k človeku, akože ho mohol mať k zvieraťu? (Janč.) Akože môžeš s takým dačím rátať? (Krno)

2. hovor. má povahu citoslovca al. častice a vyjadruje dôrazné prisviedčanie (= pravdaže, áno): A ty, Elenka, prídeš? — Akože! (Sládk.) Máš rýľ? — Akože. Mám. (Hor.) A si vzala otcov uzlík, há? — Akože by som nie! (Gab.)

akože čast. čiast. sstrsl vyjadruje
a. prisvedčenie; pravdaže: „A puojďeťe?`` „Akože!`` (Mošovce MAR)
b. dotvrdenie platnosti výrazu al. výpovede; veru: To bívala strašná haňba, i ňešťasťa̋, nu akože, prespanka v dome! (Žaškov DK); Za prvotku sa furt choďilo na boriouki, akože, borioukou bolo moc po stráňach (Priekopa MAR)

akože prísl zosilnené ako: akože by neplakala, len mi ge luto, ked sa wssecko moge tu zmarnj a potrowi (ZÁBORIE 1751)