kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;
kôlnička -y -čiek ž. zdrob.
kôlňa -ne -ní ž.
kôlňa -ne -ní ž. ▶ otvorená al. uzavretá hospodárska stavba určená obyč. na ukladanie dreva, náradia a pod.: drevená k.; odložiť motyku, hrable do kôlne; majstrovať v kôlni; Prešiel sa po dvore, pod kôlňou našiel niekoľko kusov hrčavého dreva. [V. Šikula]; Kde nič, tu nič, teperí dosku z kôlne, prináša pílku, mlatok, klinec a už aj rozmeriava. [M. Urban] ▷ kôlnička -ky -čiek ž. zdrob.: Evakuanti sa natlačili do každého domčeka, humna či kôlničky v nádeji prečkať najťažšie chvíle. [F. Zvarík]
kôlňa p. šopa
šopa jednoduché hospodárske stavisko na úschovu vozov, náradia, dreva a pod. • cieňa • cieň: uložiť drevo do šopy, do ciene • kôlňa: motyky drží v kôlni • nár. pajta
kôlňa, -ne, -ní ž. hospodárska budova stavaná obyčajne z dreva, na stĺpoch, otvorená al. zavretá, slúžiaca na úschovu hospodárskeho náradia a dreva: uložiť drevo pod k-u, voz je pod k-ou;
kôlnička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
kôlňa i kôleň ž. (kolňa) 1. čiast. strsl, strenč, čiast. jzsl a vsl jednoduchá hospodárska stavba (obyč. celkom nezastenená) na úschovu náradia, dreva ap., cieňa, dreváreň: Daj vos pot kuoľňu! (Prievidza); F kuoľňi bívajú vozi a drevo (Košťany n. Tur. MAR); Choj do kuolňi a prepíľ zo dve kľuchti dreva! (Tisovec RS); Poť, ftlačíme ten vús pot kolňu (Skalica); kuoľeň (Blažovce MAR); kuoľen (Cerovo KRU); kuoľňa (Vrtižer PB); koľňa (Rudňany SNV); kuľňa (Rebrín MCH) 2. kováč. zastrešené miesto pred vyhňou, kde sa podkúvajú kone a okúvajú vozy: kuolňa (Terchová ŽIL); koľňa (Spiš. Vlachy SNV)
kôlňa [kô-, ko-] ž drevený prístrešok na hospodárske náradie a drevo: cavulas kuolnia dictas (TURIEC 1580); seno nad kuolniow (ZVOLEN 1620); kolna na stlupich postawena pre wozy (TRENČÍN 1713); (bratia) kuolnu a humno spolu magu užiwat (TURANY 1714); pod kwolnou sa zabawili (s. l. 1779); -ička dem: mne zanechal kuolničku a prednu masstal (TURANY 1703)
kolnička p. kôlňa