Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

front -u m.

1. predné bojové pásmo; bojisko: prelomiť f., ísť na f., byť na f-e

2. publ. oblasť organizovanej činnosti: ideologický f., práca na kultúrnom f-e

3. zoskupenie polit. strán, organizácií, záujmových skupín so spoločným cieľom: hist. Národný f. (Čechov a Slovákov)

4. priečelie budov: f. obchodného domu

5. hovor. rad ľudí čakajúcich na niečo: f. na vstupenky, stáť vo f-e

6. meteor. rozhranie dvoch odlišných vzduchových vrstiev: studený, teplý f.;

frontový príd. k 1: f. vojak, f-é pásmo

front -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.

*fronta ↗ správ. front

front -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨fr.⟩ 1. ▶ predné bojové pásmo; celé pásmo bojovej činnosti: východný, južný f.; vytvoriť spojenecký f.; severný úsek ruského frontu; prelomiť nemecký f.; prejsť cez f.; bojovať na talianskom fronte; odísť na f.; vrátiť sa z frontu; zahynúť na fronte; mať obavy z približujúceho sa frontu; Zbrane na frontoch utíchli. [Pc 1999]
2. voj. ▶ (pôvodne v ruskom prostredí) skupina bojujúcich armád: dôstojník druhého ukrajinského frontu
3. hovor. zastar. ▶ ozbrojený boj armád, vojna: po fronte sa vrátil domov; Zdĺhavo rozprával, ako sa po fronte chlapčiská hrali a ako mu granát odtrhol ruku. [K. Lazarová]
4. publ. ▶ (prv) zoskupenie organizácií, osôb a pod. venujúcich sa istej oblasti ľudskej činnosti: umelecký, kultúrny, sociálny f.; ekonomický, finančný f.; V krajine nedávnych majstrovstiev sveta vo futbale došlo k ďalšiemu boju, tentoraz na daňovom fronte. [Vč 1964]
5. ▶ organizované zoskupenie ľudí, inštitúcií, politických strán so spoločným cieľom: f. mieru; vlastenecký f.; republikánsky, liberálnodemokratický f.; jednoliaty f. demokratov; Národný f. (Čechov a Slovákov) pôvodne zväzok všetkých odbojových skupín a protifašistických síl počas druhej svetovej vojny v r. 1945 – 1990, uzavretá koalícia politických strán
6. hovor. zastaráv. ▶ dlhý rad ľudí čakajúcich na niečo: f. na divadelné vstupenky; f. pred pokladnicou kina; postaviť sa do frontu; Pred dverami kancelárie sú dlhé fronty. [Vč 1964]
7. ▶ priečelie budovy; súvislý rad budov: dom s frontom na ulicu [I. Stodola]; Jedným bokom širokého, do štvorca uzavretého dvora stojí dlhý front maštalí. [D. Tatarka]
8. meteor. ▶ prechodné pásmo medzi vzduchovými hmotami s odlišnými fyzikálnymi vlastnosťami: teplý f. pásmo medzi studeným a teplým vzduchom, ktoré sa pohybuje smerom k studenému vzduchu; studený f. pásmo medzi teplým a studeným vzduchom, ktoré sa pohybuje smerom k teplému vzduchu; postup tlakových níží a atmosférických frontov so zrážkami
9. inform. ▶ usporiadanie lineárnych dátových jednotiek v nemennom poradí, ktoré možno aj v takomto poradí spracúvať: prázdny f.; dĺžka frontu; vytvoriť f.

front -u m. ‹f›

1. voj. čelná strana pásma bojovej techniky (jednotky al. útvaru); strana bojovej zostavy obrátená k nepriateľovi; celé pásmo bojovej činnosti: boj na dvoch f-och; pren. proti dvom rôznym protivníkom

2. voj. (pôvodne v rus. prostredí) skupina bojujúcich armád: Druhý ukrajinský f.

3. (prv) zoskupenie politických strán, organizácií, osôb a pod. so spoločným zameraním, cieľom: Národný f. (Čechov a Slovákov); umelecký f.

4. stav. priečelie budovy, súvislého radu budov

5. ban. porubný f. línia tvorená porubnými pracoviskami na konci chodby

6. meteor. prechodné pásmo medzi rôznymi vzduchovými hmotami v atmosfére líšiacimi sa teplotou, vlhkosťou a pod: studený, teplý, oklúzny f.

7. hovor. zástup čakajúcich ľudí: stáť vo f-e

bojisko miesto boja • front: správy z bojiska, z frontu • zápasisko (miesto zápasu)

p. aj zápasisko

front 1. p. bojisko 2. p. predok² 3. p. rad¹ 1, zástup 1

predok² predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domu • priečelie • front • fasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového paláca • prova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla

rad¹ 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domov • konvoj • kolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áut • šík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkoch • reťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienok • špalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalierom • zástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupy • hovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadla • hovor. šor: postaviť sa do šoru • hovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákov • pren. had (dlhý rad): had vozidiel

2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica

zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa

front, -u m.

1. bojová čiara, bojové pásmo; miesto boja, bojisko: ísť na f., prelomiť f., byť na f-e, vrátiť sa z f-u;

2. oblasť organizovanej činnosti, pôsobnosti: ideologický, hospodársky, kultúrny, literárny f.;

3. polit. zoskupenie politických, záujmových, ideologických skupín: imperialistický, protiimperialistický f.; jednotný f. spoločný postup; Národný f. (Čechov a Slovákov) politická inštitúcia, ktorá združuje politické strany a všetky masové organizácie pod vedením Komunistickej strany a je výrazom zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie;

4. hovor. priečelie domu: front prízemného domu (Vaj.);

5. hovor. dlhý rad: Vidíš stáť front ľudí. (Pláv.) Pozdĺž cesty ťahalo sa v jednom fronte gazdovské stavisko. (Tat.);

frontový príd. k 1: f. vojak

front m. i fronta ž.
1. csl miesto boja, bojisko: Vo vojni aj seďemnádzrošní tajšli na front (Roštár ROŽ); Na fronte bou̯ aj ranení, ale domo ho nepuscili (Dobrá Voda PIE); Nuš, kto bol na ruském fronce, takto prebehnúl (Podmanín PB); Najstarši sin mi pad na talijaňskim fronce (Závadka SAB); F pirši vojňe až u naz bila fronta (Dl. Lúka BAR); Bul na fronce a tam mu ruku preštreľiľi (Soľ VRN)
2. zsl, vsl vojna: Krívňia ešťe s prvej fronti (Čičmany ŽIL); Po froňťe veru ňechoďili avtobusi a moseli zme do školi do Ňitri choďiť peši ďeňňe (Lapáš NIT); No tag uš potom pret tú frontu mi to ledva bolo, uš som mislel, uš som mál otrovu v rukách (Ružindol TRN); Kedz mi starša bula a fronta bula, ta peňeźi ňebulo (Čemerné VRN)
3. zried. dlhý rad ľudí: Fronta luďí čakala na zemáki (Návojovce TOP)
4. spiš, šar priečelie domu: Bulo bi nam treba zamaľovac front (Smižany SNV); Šicke maľi domi frontom do uľici, ľem Amerikan mal fron_do zahratki (Ratvaj SAB); Ten dom eśči mal front (Fintice PRE)

front m lat/nem rad, špalier: kdybi to general byl, musi (vojaci) gemu front urobit a zostat stat (VoP 1760); když měl král prigit, do frontu sy stali (vojaci); gak múr we frontě wssecý stáli rowně, chlapy y koně (MKH 1799)