dobrovoľný príd. konajúci al. konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, op. nútený, povinný: d. darca krvi; d-é členstvo, d-á disciplína;
dobrovoľne prísl.: d. pracovať, odísť;
dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i