vyvolať dok.
1. (požiadaním, znamením ap.) dať popud, aby niekto odniekiaľ niekam vyšiel: v. učiteľa zo zborovne; v. herca na javisko
2. volaním oznámiť, vyhlásiť: dať v. mená svedkov
3. vyslovením mena vyzvať žiaka odpovedať: byť v-ný pred tabuľu, z matematiky
4. podľa mystických predstáv privolať: v. ducha (na špiritistickej seanse)
5. spôsobiť vznik, vzbudiť, podnietiť: v. škandál, hádku; v. (dobrý) dojem
6. navodiť predstavu, vybaviť: v. si v mysli známy obraz
7. pôsobením vývojky urobiť fot. obraz viditeľným: v. film;
nedok. vyvolávať -a
1. k 1 – 7
2. expr. opakovane, veľa volať; vykrikovať: v. na statok
3. expr. opakovane, naliehavo pozývať: ustavične ho v-l k nim