Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poukázať -že -žu dok.

1. upozorniť na niečo, zdôrazniť, pripomenúť niečo: p. na úspechy, na chyby

2. dať vyplatiť poukážkou: p. peniaze, mzdu;

nedok. poukazovať¹

poukazovať² dok. distrib. k ukazovať: p. obrazy

poukazovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. (upozorňovať na niečo; vyplácať poukážkou)

poukazovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zovaný -zovanie dok. (postupne ukázať)

nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu • ukazovať • poukazovať • naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku • dosvedčovať • dosviedčať • potvrdzovať • dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú • prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá

poukazovať p. ukázať 2

ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oproti • označiť: označil vinníka prstom • udať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hrať • zastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto) • naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku? • poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dom • predviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačov • predstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcov • popredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponáty • prezentovať: výstava prezentuje súčasné umenie • demonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príklade • predložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukaz • podať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavo • prejaviť • preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť sa • manifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlasti • zobraziť • znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalosti • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkaz • dokázať • dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť

poukázať, -že, -žu dok.

1. (na čo) obrátiť pozornosť, upozorniť na niečo, zdôrazniť niečo: p. na chyby, na nedostatky; p. na príčiny (Brez.); p. na rozdiel (Jes.);

2. trochu zastar. (na koho, na čo, čo) ukázať: Poukáž naňho prstom! (Hviezd.) Ivan sadá na poukázané mu miesto. (Taj.)

3. fin. (čo) dať príkaz na vyplatenie, vyplatiť (poukážkou): p. peniaze, sumu, p. plat; Poukážu nám potrebnú čiastku na vybudovanie školskej budovy. (Fr. Kráľ);

práv. dať príkaz nejakej osobe, aby za ňu plnila tretej osobe;

nedok. poukazovať¹, -uje, -ujú

poukazovať¹ p. poukázať

poukazovať², -uje, -ujú dok. (čo komu) postupne viac vecí ukázať: Poukazoval jej pamätihodnosti mesta. (Zúb.) Hreščová im poukazovala dvor i statok. (Tat.)

poukazovať dok. postupne viac vecí ukázať, upozorniť na niečo: Ľajbľíki maľi (dievčatá) peknie, ešťe íh aj máme, veď vám ich poukazujeme (Sedl. Dubová DK); poukazovad dom (Bošáca TRČ); poukezovaď hríboviská (Kriváň ZVO)

poukazovať nedok. upozorňovať na niečo, obracať na niečo pozornosť: Ľuďá si to fšimli a čil na to poukazuju, že peňáze sa za ňižd viplaťili (Lapáš NIT)

poukazovať dok. postupne viac vecí ukázať, upozorniť na niečo: Ľajbľíki maľi (dievčatá) peknie, ešťe íh aj máme, veď vám ich poukazujeme (Sedl. Dubová DK); poukazovad dom (Bošáca TRČ); poukezovaď hríboviská (Kriváň ZVO)

poukazovať nedok. upozorňovať na niečo, obracať na niečo pozornosť: Ľuďá si to fšimli a čil na to poukazuju, že peňáze sa za ňižd viplaťili (Lapáš NIT)

poukázať dk
1. práv (čo) preukázať, dokázať niečo: prigal sem z mitownicze, jako se toho dostateczne poukaže, zlatich dwesto padesat dewat (ŽILINA 1701); (Nicolaus Lovišek) kopanicu tež užywa, ma poukazat, yakim prawom (P. BYSTRICA 1719); takowe (obligátory) abi se znowu potwrdily a reformowaly, a tak geden každy aby mohel poukazat, gako swe zalohy držy (KLÁŠTOR p. Z. 1733)
2. čo komu poslať, odoslať niekomu niečo: (krčmár) na toto poukazal rowassik, čzo hore do zamku dal wina d 94 1/2 (M. KAMEŇ 1722); instruktia tato guz werchnosti stoliczneg odana a poukazana byla (SPIŠ 1785-96); poukazovať¹ ndk k 1: dal sem trykrat lude stare wolat y mlade, aby čuokolwek k tomuže mlynu prynaležy, poukazowaly (JASENICA 1706); k 2: dielnici do winice zemskeg nagati pilnie a bedliwe pracugu, dila peknu častku wečerem hospodarowj poukazugu (KT 1753); poukazovať sa ndk prejavovať sa navonok, ukazovať sa: zagiste ňikdy sy ňebyl tak podobny howadam, gako se ňiňi poukazugess (CDu 18. st)

poukazovať² dk postupne viac vecí ukázať: ona (mníška) jim hňedki ňekteré ze svojéj práce ruže, hrebíčki, fialki pekňe upleťené poďelila a čo kďe mela, poukazuvala (BR 1785)