Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
kapucňa -e -í ž. (strechovitá) prikrývka hlavy obyč. spojená s odevom: vetrovka, kabát s k-ou, odopnúť si k-u
kapucňa -ne -ní ž.
kapucňa -ne -ní ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ ▶ voľná, strieškovitá prikrývka zahaľujúca hlavu okrem tváre, obyč. prišitá na odev al. s ním spojená gombíkmi, príp. zipsom: okrúhla, špicatá, podšitá k.; mníšska, kňazská k.; odopínateľná k.; kabát, vesta, kombinéza s kapucňou; k. sťahovateľná šnúrkou; zimná bunda s kožušinovou kapucňou; Natiahol si na hlavu kapucňu [poštár] a odišiel. [K. Tomaščík]; Sváko mal na sebe čierny gumený plášť s kapucňou. [I. Habaj]; Nosí stále oranžovú mikinu s kapucňou stiahnutou až na tvár, a tak poriadne nerozumieť, čo hovorí. [InZ 2000]
kapucňa -ne ž. ‹n < l› prikrývka (obyčajne spojená s plášťom) zahaľujúca hlavu (okrem tváre), kukla
kapucňa prikrývka hlavy obyč. spojená s odevom • kukla: vetrovka s kapucňou, kuklou
kapucňa, -ne, -ní ž. časť kabáta, plášťa a pod. upevnená pri krku, ktorou si možno prikryť hlavu: Cez plecia má prehodený plášť s kapucňou. (Al.) Stiahla na hlavu kapucňu. (Vaj.); mníška kutňa s k-ou (Jégé)
kapucňa ž. nov. časť plášťa al. kabáta na prikrytie hlavy: Kúpila si kabát s kapucnó (Kameňany REV); Na dachtorih gerokoh jest kapucňe (Geraltov SAB)