Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zaprieť¹ -ie -ú dok.

1. nepriznať pravdu, poprieť, odtajiť, op. priznať: z. otcovstvo; z-l, že tam bol

2. nepriznať príslušnosť k niekomu, niečomu: z. svoj pôvod; z. matku; Slováci sa nez-ú prejavia sa

3. premôcť (význ. 3), potlačiť, prekonať (city, sklony, zvyky ap.): z. svoje chúťky; nez-ie v sebe chlapca;

nedok. zapierať¹ -a

// zaprieť sa¹

1. premôcť sa: z-l sa a šiel

2. zatajiť prítomnosť: ktosi zvonil, no z-la sa a neotvorila;

nedok. zapierať sa¹

zaprieť² -ie -ú dok.

1. oprieť a zatlačiť: z. čižmu o prah

2. expr. (obyč. rečami) napadnúť, zabŕdnuť: vždy doňho musí z.;

nedok. zapierať² -a

// zaprieť sa² oprieť sa a zatlačiť: vietor sa z-l do dvier;

nedok. zapierať sa²

zaprieť³ -ie -ú dok.

1. zatvoriť na závoru: z. vráta, dvere

2. umiestniť a takto zatvoriť: z. kravy v maštali; z. sa v komore;

nedok. zapierať³ -a