cválať -a nedok. (o koňovi) bežať cvalom; (o jazdcovi) ísť cvalom na koni: kone divo c-jú, jazdec c-a po hradskej;
pren. expr. minúty c-jú ubiehajú
cválať -la -lajú -laj! -lal -lajúc -lajúci -lanie nedok.
cválať -la -lajú -laj! -lal -lajúc -lajúci -lanie nedok. 1. ▶ (o koňovi) bežať cvalom; (o jazdcovi) ísť cvalom na koni: kôň cválal dole dolinou; Oddával sa svetským radostiam, cválal na bystrom koni po nočných lúkach. [V. Mináč] 2. expr. ▶ (o ľuďoch) ponáhľať sa, uháňať, bežať: cvála z práce po deti do škôlky; c. s vyplazeným jazykom nachádzať sa v časovom strese; Cválala tá pocháblica, nohatá a vlasatá, dlhými krokmi cez dvor. [J. Heroldová] 3. expr. ▶ rýchlo plynúť, ubiehať: cválanie času; Dni cválajú ako zdivené kone. [V. Ferko]; poet. V krivke sedla cválal mesiac a pred ním viala hriva tmavých oblakov. [A. P. Mráz] ▷ opak. cválavať -va -vajú -val
bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať
p. aj ponáhľať sa
2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2
cválať bežať dlhými skokmi (o koňovi, o jazdcovi na koni) • zastaráv. galopovať • hovor. expr. trapovať: kone cválajú, galopujú, trapujú • klusať • poklusávať (miernym tempom): jazdec už necvála, pokojne klusá domov • nár. expr. siažiť: siaži dlhými skokmi
p. aj bežať
cválať, -a, -ajú nedok. rýchle, cvalom bežať, uháňať (najmä o zvieratách, hlavne o koňoch); ísť cvalom na koni (o jazdcovi): kôň cvála; jazdec cvála; c. na koni; cválal dlhými krokmi (Vaj.);
pren. ponáhľať sa, uháňať, rýchle ubiehať (o prudkom pohybe vôbec): (Deti) cválali po dvore a vrieskali. (Fr. Kráľ); bás. čas cválal;
opak. cválavať, -a, -ajú
cválať nedok. 1. bežať cvalom: Kuoň cválau̯ krížon-krážon ces pole (Návojovce TOP); Aľe ti koňe pekňe cválajú! (Prosné PB) 2. expr. ponáhľať sa, uháňať: Aľe si miseu̯ dobre cválať! (Mur. Dl. Lúka REV); Máme málo času, musíme cválat! (Vaďovce MYJ) 3. pejor. pobehúvať, behať za zábavou: Gďeže si toľko cválau̯?! (Pečenice LVI); Toho cválaňia bi mohlo biď na ňeska aj dosť! (Pukanec LVI); Len čo cválaš po ďeďiňe od rána do božieho večera (Čičmany ŽIL)