spust -u m. otočenie kľúča v zámke, západ (význ. 5): zamknúť dvere na dva s-y
spúšť1 -e ž. mechanizmus, ktorým sa niečo uvádza do činnosti: s. revolvera, stisnúť, stlačiť s. (na zbrani, fot. aparáte);
spúšťový príd.
spúšť2 -e ž. kniž. spustošenie, skaza, pohroma: víchrica spôsobila s.
spúšť -te -tí ž.
jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamu • jamina (plytšia jama): roľa je plná jamín • priehlbeň • prehĺbenina • priehlbina • vyhĺbenina • preliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v teréne • vhĺbenina (Kukučín) • zried. výhlbeň (Figuli) • prepadlina • prepadlisko • priepadlisko: spadnúť do prepadliny • výtlk • rigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigoly • výmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľov • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • rokľa • roklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklina • strž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do strže • spust (Laskomerský) • výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkop • šachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu
2. p. údolie 1
katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohroma • nešťastie: železničné nešťastie • dráma: prežiť drámu • tragédia: rodinná tragédia • rana • úder: strata matky bola preňho veľká rana • kalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamita • karambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambol • spúšť: hurikán spôsobil spúšť • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • expr. pliaga • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž. apokalypsa: apokalypsa vojny • kniž. kataklizma
skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)
spust 1. p. západ 2 2. p. svah
spúšť p. skaza
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
západ 1. svetová strana v smere zapadajúceho slnka (op. východ): na západ od mesta • kniž. okcident
2. otočenie kľúča v zámke • zápač • spust: zamknúť dvere na dva západy, spusty
spust1, -u m. otočenie kľúča v zámku, západ: Obracia kľúč na dva spusty. (Chrob.) Dvere zamkne na dva spusty. (Kuk.)
spust2, -u m.
1. vodný stav: Malá karavána opustila faru a brala sa ku spustu. (Vans.)
2. úval, rokla, úšust: dolina so všakovými dolinkami, výbehmi, grúňmi a spustmi (Lask.)
spust3, -u m. odb. spúšťanie sa, spustenie sa (napr. na lane): pripraviť lano na s. (napr. v horolezectve)
spust4, -u m. nár. dlhý hoblík: Spustom robí dlhé stružliny. (Kuk.) Dlhý spust visí medzi iným náčiním, na mieste, ktoré mu patrí ako generálovi všetkých hoblíkov. (Kuk.)
spúšť1, -te, -tí ž. zariadenie, ktorým sa uvádza do činnosti nejaký prístroj: stisnúť, stlačiť s., priložiť prst (ruku) na s.; s. automatu, revolvera, pušky; s. na fotografickom aparáte;
spúšťový príd.: s-é zariadenie; s. oblúčik chrániaci spúšť na zbrani
spúšť2, -te, -tí ž. kniž. expr. zničenie, spustošenie, skaza, pohroma: Bola to svedomitá robota, dokonalé ničenie, vrcholná spúšť. (Hor.)
spust m zariadenie na zadržiavanie a regulovanie prietoku al. odtoku vody, stavidlo: Kasspar spust sprawowal na mostie (TRENČÍN 1587); na iarku mlinskem wisse mlina geden aneb gezly potreba bude ukazowat y dwa spusty powinen bude držat (KRUPINA 1736)