Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ani

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací al. rozlučovací vzťah v záporných vetách: nemal už otca a. matky; nemám a. čas, a. vôľu; neprišiel a. sa neozval

2. a. nie (tak) – ako (skôr) stupňovací vzťah: a. nie tak deti, ako skôr rodičia ...

B. podraď. vyj.

1. prirovnávací vzťah, ako: hladký a. sklo; robota ide a. po masle dobre

2. a. čo by, a. keby význ. krajnej podmienky: neprezradil by, a. čo by/keby ho lámali

II. čast.

1. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz: nepovedať a. slovo; nemám a. haliera; ako sa máš? – a. sa nepýtaj! nie dobre

2. nadväzuje na situáciu a vyj. nerozhodnosť: budeš obedovať? – a. veľmi nie

● a. za → svet, a. za nič (na svete) za nijakých okolností

ako ani spoj. priraďovacia

ani – ani spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

ani čoby, ani čo by spoj. podraďovacia

ani keby spoj. podraďovacia

ani nie tak – ako skôr spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

ani spoj. priraďovacia

ani spoj. podraďovacia

ani čast.

nielen – ale ani spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

nielenže – ale ani spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

anibohovi, pís. i ani bohovi čast. hrub. ▶ vyjadruje silný zápor, v nijakom prípade: a. nepôjdem; vrátiš sa? - a.

ani¹ spoj. priraďovacia 1. ako súčasť dvoj- a viacčlennej spojky ani - ani - (ani) v záporných vetách ▶ vyjadruje zlučovací vzťah: neviem ani spievať, ani tancovať; nebola ani vôľa, ani čas; Ani chlieb, ani syr, ani víno a ani nič gurmánskeho v živote nejedli. [InZ 2002]
2. i ako súčasť dvojslovných spojok a ani, ako ani v záporných vetách ▶ vyjadruje (zdôraznený) zlučovací vzťah: nezavolal včera ani dnes; nevidel mikrofón ani reproduktory; nevie po anglicky a ani po francúzsky; nenavštívili sme Belgicko, ako ani ostatné štáty Beneluxu
3. ako súčasť dvoj- a viacčlennej spojky ani - ani (ani) ▶ spája do jedného celku dve slová al. dve vety, pričom vyjadruje vylúčenie al. nivelizáciu obidvoch možností: človek ani dobrý, ani zlý; nedalo sa ísť ani doprava, ani doľava; Nebola to ani voda, ani vietor. [F. Švantner]; Deň pekný, voda ani veľká, ani malá. [V. Ferko]
4. ako súčasť dvojčlennej spojky ani tak - ako (skôr) v záporných vetách ▶ vyjadruje stupňovanie, odstupňúvanie: ani tak žena ako skôr deti; Nejde mi ani tak o poslancov, ako skôr o občanov. [Pd 1994]
◘ fraz. ani ryba, ani rak neprejavuje sa vyhranene, jednoznačne; nemá to ani hlavu/hlavy, ani pätu/päty je to zmätené, nedáva to zmysel

ani² spoj. podraďovacia i ako súčasť dvojslovných spojok ani keby, ani čo by ▶ uvádza porovnávací výraz al. vetu; syn. ako, akoby: bojuje ani o život; bol mocný ani dub; zvonia, ani čo by horelo; vyskočil, ani čo by ho had bol uštipol

ani³ čast. v záporných vetách ▶ zdôrazňuje krajnosť nasledujúceho výrazu: nemá ani korunu; nefajčí ani len potajomky; neobstojí ani jedna pripomienka; ani len slovko nepovie; nepokryť ani len výrobné náklady □ ani nie (v odpovedi na otázku) nie veľmi ◘ fraz. ani muk/muknúť! al. ani slova! al. ani škrk! nehovor(te)!, buď(te) ticho!; [nevedieť, nepovedať] ani [mäkké] f/ň vôbec nič; [nemať niečoho] ani za mačný mak/máčik al. ani za necht vôbec nič; ani za nič al. ani za [živého] boha al. ani za otca al. ani za svet al. ani počuť al. ani pri najlepšej vôli al. ani nápad za nijakých okolností; hovor. ani ma nemá nie (neurobím niečo); ani na krok a) nikde b) vôbec nie; ani raz nikdy; ani noha al. ani živá duša nikto; ani najmenej al. ani zďaleka al. ani vo sne vôbec; ani sa nenazdáš zrazu; [niet po ňom/tom] ani stopy/pamiatky stratil sa, stratilo sa; ani chýru, ani slychu po/o niekom, niečom žiadne správy; ani muche neublíži je dobrý; ani okom nemihnúť ostať pokojný

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2

ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a ani • ako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonoval • ba ani • ba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek) • ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

4. p. ako 2

nič¹ popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá nič • fraz.: ani (za) mačný mak • ani (za) mačný máčik • ani f • ani mäkké f • ani ň • ani kvapku • ani kvapky • ani byľku • ani kúsok • ani kúska • fraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúska • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • fraz. z koláča dieru • hovor. expr. starú belu • hrub. prd • vulg. trt • hovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane

ani spoj. i čast.

1. spoj. spája záporné vety al. ich členy; často býva pred obidvoma členmi na zdôraznenie záporu (pred spojkou ani píšeme čiarku, keď nasleduje celá veta al. keď zdôrazňujeme): Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. (porek.) — Nemá to ani hlavy, ani päty. — Červenák bol úplná sirota, ani otca už nemal. (Ondr.)

2. spoj. vyjadruje prirovnávanie medzi dvoma predmetmi, vlastnosťami al. dejmi (= ako): Ľad bol hladký ani sklo. (Ondr.) Držia spolu ani reťaz. (Kuk.) Ležal ani mŕtvy. (Jégé) Práca nám pôjde ani po masle. (Urbk.); žart. detí ani smetí veľa;

3. čast. zdôrazňuje al. zosilňuje záporný význam slova, pred ktorým stojí al. záporný význam celej vety: Jerguš nepovedal ani slova. (Ondr.) Ani kura darmo nehrabe. (prísl.) Neprekvapí ho to ani mak. (Ráz.) Nemá ani haliera.

● ani za svet, ani za nič vôbec nie, za nijakých podmienok nie; hovor. ani slova!, ani muk! nehovoriť!, ticho!

4. v spojovacom výraze ani čo by má význam spojky akoby: Ani čo by dlaňou plesol, potvory zmizli v tme. (Ondr.) Oči sa mu počali lesknúť, ani čo by si bol dobre vypil. (Tat.)

ani
I. spoj.
A. priraď. csl (pri dôraze opakovaná) vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách: Konope sa ňesiaľi veľmi husto aňi veľmi rietko (Detva ZVO); Viacej som ja ani nepočula, ani neviďela (Kráľ. Lehota LM); Dáš tam ňigdi ňepršává aňi sňech (Jásová HUR); Ani robid neste, ani jello sa mu nepáčí (Val. Belá PDZ); Pres pozd ňebuľi muziki, aňi śpivadz ňeśľebodno bulo (Rankovce KOŠ); Ja teraz ňemožem jezdz aňi hovedzinu, aňi slaňinu, aňi kurinu, aňi vobedz ňič (Buglovce LVO)
B. podraď.
1. strsl, čiast. zsl a spiš vyjadruje porovnávací vzťah pri význame rovnakosti; ako: Tučná bola tá krava aňi prasa (Parížovce LM); Aňi takí batoch son mau̯ hlavu (Turíčky LUČ); Ja tak spím, ani čo bi ma zabiu̯ (Hriňová ZVO); Sucho bolo, to horelo aňi pušnej prach (Lešť MK); Hlavičku malo, ani uhľí_kej viťa̋hnuu̯ s pahrebi (Žaškov DK); Ďeťi bežaľi za riečičkami aňi ďivé (V. Maňa VRB); Leťí aňi hrom (Koniarovce TOP); Robíž, aňi čo bi si ma ňeviďela (Čičmany ŽIL); źima aňi f Siberiji (Studenec LVO)
2. v zlož. spoj. ani keby, ani keď by, ani čo by csl vyjadruje krajnú podmienku: Už bi já tam ňešieu̯, aňi kej mi dávaľi ťisíc korún (Dol. Lehota DK); Mi bi zmo cudzia nezveli, ani šva bi šva bulo (Mníšany REV); Ľepšiej (ženy) ňenájdzeš, aňi kej bi si jako hľadal (Podmanín PB)
II. čast. csl zdôrazňuje popieranie platnosti výrazu (expr. ani len): Prú o ňemocňici sa u náz ňedalo aňi počuť (Kľak NB); A za kravu mi ňedaľi aňi len na jednu cigaretlu (Parížovce LM); Kračúm bez oplátke, to e aňi Kračúm ňi! (Čelovce MK); Kozi, ti sú, aľe už aňi tích tag modz ňeňi (Podmanín PB); Chto ňebol pasovani za paropka, ňešmel še strimovadz aňi f karčme (Rozhanovce KOŠ)

ani, aniž(e)
I. spoj prir vyj. v záporných vetách zlučovací vzťah a niekedy aj zápor, v kladných vetách zápor: s toho my nedaly penieze any pocztu (ŽK 1453); malzenstwy twe czystě wzdy zachoway, ani srdczem czyzych zen zaday (VD 1532); ja T. prisaham skrze Boha zyweho, ze ya zadne pre wedome a potworne, ktere by byli nesprawedliwe, hore neweznem, any wedle takowych pry proty prawom tohoto kralowstwi Uherskeho staty a mlowiti budem (TURIEC 1575); aby (pán) nebantowal, ani nehamowal zadneho panskeho kmete (D. STRHÁRE 1601); lýstek na nem nevwaďňe, anyž z neho dolú spaďňe (CC 1655); ponewacz se tehda dobre pan nasseho rodu zaryekol, any my z geho rodu do nasseho rodu dceru giss nezadame (ŠTÍTNIK 1692); to fatens newie, ani neocžul (BECKOV 1732); ňykdy žadniho praedicanta w temšto panstwy any zgawňe, anyže potagemni držat nebudeme (S. TURÁ 1724); je súčasťou dvojčl., resp. viacčl. spoj. ani - ani (-ani), aniže - aniže, kt. vyj. zdôraznený zápor: zeby tomu zadny po mey smrti neodpiral, ani muoy syn, ani zadny ginssy muog pritel, ani moge zena (P. ĽUPČA 1509); sobe sme nykdy nebranyly, any ony nam, any my gym (TRENČÍN 1583); lakomstwi nikdi nemuže nasiczene biti, aniže se Boha bogi, aniže se lidi stidi (TC 1631); ani čerweni, ani bernawi (BARDEJOV 1653); on nikoho any neozbigal, any nezabil (BELÁ 1664); zatjm se plátno odložj, kam ani miš, ani gjnj žiwotžjch, ani mráz nedogde (HRANOVNICA 18. st)
F. ani do rady, ani do zwady o človeku, s kt. sa nemožno dohodnúť; ani be, ani me nijako sa nevyjadriť (SiN 1678); any wjcég, any meňég (KS 1763) iba toľko; je súčasťou zlož. spoj. a ani, ani též, ani také, kt. vyj. zosilnený zápor: any naymenssy przyslussenstvy zienam svym bud vienovaczy, any tez prodati nemajy (TRNAVA 1512 SLL); acz byl Petr Vher ziadal y take przyslibil, potom vstupiti nechtiel, ani take pravem jeho hledal jest (TRNAVA 1543 SLL); ale že ništ ona s tim blatom nerobila, a anyi druhemu robit nedala (TRENČÍN 1740)
II. čast zdôrazňuje al. zosilňuje záporný význam výrazu: ani geden z nassych toho by nesmel vcziniti (HLOHOVEC 1555) žiaden; aniž tak hraube negedeny zemdliwa yako nespany (KoA 17. st); us pat noci, čo sem ani ocu nezatworila (RADVAŇ 1705); tu anj za čztiry roky nebude koncza (MARTIN 1731)
F. w nižniem (mlyne) nedostalo se ani zhola ničeho nisst (ŽILINA 1711) celkom nič