vyrušiť dok. zasiahnuť do niečieho pokoja (hlukom ap.): v-li ho pri práci, z úvah ho v-l krik detí; v. zlodeja pristihnúť; nič ho (tak ľahko) nev-í a) vie sa sústrediť b) je flegmatik;
nedok. vyrušovať: žiak stále v-je; nedajte sa v.
// vyrušiť sa nechtiac sa dostať zo stavu pokoja, sústredenia ap.: v. sa pri robote;
nedok. vyrušovať sa