vykričať -í -ia dok.
1. v hneve povyčitovať: v-li mu všetky slabosti
2. expr. (verejne) povedať, prezradiť, vyjaviť: v-m to pred všetkými; v. v novinách nepríjemnú pravdu
3. kričaním unaviť: ide si pľúca v.;
nedok. k 1, 2 vykrikovať
// vykričať sa do vôle sa nakričať: deti sa môžu vonku v.
vykríknuť -e -u -kol dok. hlasno zvolať, skríknuť: varovne v., v. zo sna;
nedok. vykríkať -a, vykrikovať: v-nie kamelotov