Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pysk -u m.

1. predná časť papule: krava má spenený p.; udrieť psa po p-u; zajačí p. i pren. hovor. rázštep hornej pery

2. hovor. expr. ľudské ústa, pery: dostať po p-u; hrub. zatvor p.! buď ticho!

3. čo sa podobá na pysk: anat. p-y vonkajšia časť žen. pohlavných orgánov; hovor. p-y čižiem špičky;

pyštek -a m.

1. zdrob. k 1, 2

2. expr. bozk: dať niekomu p.

3. kuch. čajové pečivo z bielkov

4. žliabok na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina

pysk -ku pl. N -ky I -kami/-kmi m.

pera horný a dolný mäsitý ružový okraj ústneho otvoru: mať nafarbené pery • hovor. expr. pysk • pejor. gamba: spodná gamba; oduť pysky, gamby

pysk 1. p. ústa 2. p. pera

ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústa • pejor.: chlebáreň • zobák: Zavri chlebáreň, zobák! • pejor. gamby • hovor. pejor.: pysk • rypák • hrub.: papuľa • tlama: zapchať niekomu papuľu, tlamu • subšt. huba: dostať po hube

pysk, -u m.

1. huba, tlama, papuľa, rypák u zvierat; Grúnik udrie vola po mokrom pysku. (Tim.) Psi mali penu na pysku. (Rys.) Kôň mal spenený pysk. (Fig.)

2. hovor. expr. ľudské ústa, pery: Študent oduje pysky (Heč.) gamby, Chlap bol celý bez seba, z pysku sa mu penilo. (Chrob.) Už by ste zas mohli ten pysk zatvoriť (Tim.) byť ticho; dať niekomu po pysku udrieť ho po ústach; Dostal dva razy po pysku. (Taj.) Tomu Dúbravkovie som ja utrel pysk (Kuk.) prechytil som mu niečo; pejor. šaty ako krave z pysku pokrčené, zhúžvané; hovor. zajačí p. znetvorené ústa, rázštep hornej pery;

3. kraj. obyč. v mn. č. pysky konce, špičky obuvi: Pysky čižiem trčali do neba. (Gab.); p-y krpčekov (Ráz.); p-y na kapcoch (Kuk.); Krpce pyskami na päty obúvajú. (Taj.); poltopánky s bielymi pyskami;

4. hovor. zobák: holub s listom v pysku (J. Chal.);

5. nár. žliabok na krčahu: Naprostred stola krčah o pysku. (Kuk.)

6. anat. malé, veľké p-y vonkajšia časť ženských pohlavných orgánov;

pyskový príd.: p-á poloha zubov (u zvierat);

pyštek, -a m. zdrob.

1. expr. malé ústa (u človeka i zvieraťa): zošpúli p. (Jégé); Kišasonka stúlila pyštek. (Záb.) Prasiatko (malo) pyštek trochu ružový. (Taj.); Pyštek môj! (J. Mat.) v oslovení.

2. hovor. expr. zobáčik: vtáčí p. (Jes.);

3. hovor. bozk: dať niekomu p.; Chcel som od vás pyštek a vy ste utekali ako splašená. (Vans.) Vyslal do vzduchu pol tucta pyštekov. (Hruš.) Nedostal pyštek na dobrú noc. (Karv.)

4. kuch. druh čajového pečiva, malý zákusok na raz do úst, pusinka: orechové p-y (Krno); Na pomastený plech vytláčajú sa pyšteky. (Vans.)

5. žliabok na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina: Kvietkavý džbánok s pyštekom. (Žáry); džbány s p-mi (Jes-á)

pysk m. i pysky m. pomn.
1. csl ústa zvieraťa, papuľa, rypák, tlama: A jeden ďeň, iba ke_ca mu miž biela zjaví a nosí f pisku dukáti (Lipt. Mara LM); Kod ňezožrala, takuo zeľenuo zme veľa rá_s pesku krave vitrmaľi (V. Lom MK); Pizg je frňák, ten sa vipucuje do huspeňini (V. Maňa VRB); Pejo, to bol takí tmaví kón, aš po pizg mal lampáš (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Buľi koňe tvardopiske, toten otvoril piski a išol (Smižany SNV); U pisku maľi zubadla, na ňih buľi uvadzeni ľici (Brezina TRB); Aľe ja tiž odvažni buu̯, ta ja ho (psa) šarpnuu̯ po pisku (Sobrance); Košar śe dava kravom na piski, kedz oru, žebi śe ňemohli pajsc (Žalobín VRN)
F. jak krave s piska vicahnute (Dl. Lúka BAR), (gerog), jag bi ho kravi s piska vicahnul (Závadka SAB) - o veľmi pokrčenom oblečení; krava piskom dojí (Podkonice BB), krava peskom dojí (V. Lom MK), krava ňedojí s cecki, aľe piskom (Dol. Hričov BYT), krava śe na pizg doji (Dl. Lúka BAR) - dáva mlieko podľa kvality kŕmenia; už len piski majú (ošípané) hore (Klátova N. Ves TOP) - zdochli
2. horný al. dolný svalový okraj zvieracej papule: Dajťe mu tú fajku na spodní pisk! (Martin); Ten psíg mu tí klbásočki ottál (z tašky) žrav, jeho to najeduvalo, jag mav palicu, bev ho aj po piskách, aj po zatku (Mýtna N. Ves TOP); Brezuľa má akési zapáľené piski (Čičmany ŽIL)
3. čiast. strsl, zsl i vsl ostro vystupujúca zrohovatená časť vtáčej hlavy, zobák: Macejské vajco, nuš to sa teda poznačilo, kolkorází bolo húsa, malo aj dva piski (Brestovany TRN); Ona (volavka) má dlhí pizg velice (Bučany HLO); Sluki, ti majú takí duhí pisk, jako jarabice (Dol. Kočkovce PCH); Holubi kedz hurča, ta mocno piski rozdimaju (Žalobín VRN); Na Krivu śtredu ňepredľi, žebi kurčeta i huśeta ňemaľi krive piski i krive nohi (Rankovce KOŠ); pisk (Kmeťovo VRB, Brusno PDZ, Cinobaňa LUČ, Záblatie TRČ, Stupava BRA); piski (Stanča TRB)
4. csl expr. časť ľudskej tváre, ústa, papuľa: Treba mu luznút po pisku, dá pokoj (Králiky BB); Dám ťi po pisku, keď ňeprestaňeš! (V. Bielice TOP); Dam ti ednú na pisk (Slavošovce ROŽ); Džigni mu ednú po pisku, ta buďe ťicho! (Revúca); Dám ťi po piskách (Brodské SKA); Ťicho, lebo dostaňeš po pisku! (Bošáca TRČ); Až ňesťež dostať po pisku, tag buc cicho! (Lapáš NIT); Ľen śe opovaž eśči, ta ci dam po pisku! (Letanovce SNV); Priskočil ku ňemu i fug mu po pisku! (Dl. Lúka BAR); Začal ju omackovadz jag na jurmaku statek, ta mu vicala po pisku (Hrabkov PRE); Taku mu pľasnul po pisku (Lastovce TRB); Cicho, bo dostaňeš f pisk (Ostrovany SAB); A fluzg mu na piski! (Studenec LVO); Scež dostac po pisku?! (Bracovce MCH)
F. chodza mu piski jag lamanka (Bežovce SOB) - je veľmi zhovorčivý, rád rozpráva; ma pizg jak po Košice draha (Dl. Lúka BAR) - je papuľnatý; mo (večňe) otrčeny pysk (Turzovka ČAD) - (stále) je nahnevaný, odutý; otŕčať piski (Košťany n. Tur. MAR), otrčit piski (Bošáca TRČ) - mať odutý, pohŕdavý výraz; temu ňetreba na pizg naložic (Dl. Lúka BAR) - veľa (zbytočne) rozpráva; ale iďe tími piskí! (Čierny Balog BRE), ako ťej pizg iďe! (Čierny Balog BRE) - priveľa alebo rýchlo rozpráva; ša packáš tim piskom? (Slavošovce ROŽ) - čo rapoceš, melieš?; otĺka si na mňe piski (Nižná TRS), oťiera si o mňa piski (Rakovo MAR) - slovne ma napáda; vimívať si (na niekom) piski (Dol. Lehota DK) - klebetiť o niekom, ohovárať niekoho; zatvor si piski! (Kameňany REV), stuľ pisk! (Dl. Lúka BAR) - buď ticho!, drž hubu!; trimac pisk (Dl. Lúka BAR) - mlčať; zapchadz dakemu pisk (Dl. Lúka BAR) - umlčať niekoho; budze do mňe pizg uvadzovac! (V. Šariš PRE) - zadrapovať sa; eśči ci macerinske mľeko na pisku ňeuschlo, a už mudruješ (Markušovce SNV) - si primladý, neskúsený; fšadzi piski ňešturaj! (Čemerné VRN) - do všetkého sa nemiešaj!; do šickoho pisk chpa, piski chpa (Sobrance) - stará sa do cudzích vecí; stavia pizg do šickeho (Dl. Lúka BAR) - vždy protirečí, hovorí naprotiveň; do šickoho piski uderi (Bracovce MCH) - (odsudzujúco) zo všetkého ochutná, odje (z každého hrnca, misky ap.); ma śvinski pisk; ma ňeumiti pisk (Markušovce SNV), ma ňevimiti pisk (Dl. Lúka BAR) - hrubo, vulgárne rozpráva; bodaj ce poraźilo na tvojo piski! (M. Slivník SAB) - zakliatie, bodaj si onemel!; śe robi mocar s piskom (Markušovce SNV) - v rečiach sa robí silnejší, ako je v skutkoch, má silné reči; bruśic pizg na dakim (Dl. Lúka BAR) - ostro sa o niekom vyjadrovať; pisk ci rozbiju! (Dl. Lúka BAR) - vyhrážka; jesť suchími piskí (Čierny Balog BRE) - naprázdno prehĺtať
5. csl obyč. mn. č. ľudská pera: Hneč som si pisk strhnúl, ak som se počpočil o ednú skalu (Kameňany REV); Máš celé piski ot toho lekvaru zafrflané (Bzince p. Jav. NMV); Aj susedová Anča si piski maluje (Siladice HLO); Kór ten spodňí pisk mám jag baňu (Skalica); Tecce piski modravejú, hupki bešte pre doktora! (Myjava); Osiňaveli mu piski (Bošáca TRČ); A ket som śe totih gruľoh ojedla, ta take ňeurečkom piski so_mala, červene (Buglovce LVO); Kedz mi scela mac šumni červeni piski, tak tag mi sebe zo zubami pocahala po ňich (Bracovce MCH); Do rana mala piski odute a boľelo ju jak fras (Kendice PRE)
F. piski má jak potáče (Brodské SKA, Stráže n. Myj. SEN) - veľké; dostáť piskom po papuľi (Rim. Píla RS) - žart. o bozku
6. ústroj hmyzu na prijímanie potravy: Jesto takí zeľenkaví chrobág z dlhín piskon, ten popichá kostanku ľistu a tá veňe a krúťi sa; to je vincúr, voláme ho aj martinka (Čajkov LVI); pisk (Fintice PRE)
7. žliabok obyč. na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina: Džbaneg je s piskom a krčiažeg ňema pisk (Zubrohlava NÁM); Piskon na krčiašku sa dobre naľievau̯ trúnok (Pukanec LVI); Hrnčeki boli s piskom, otvórili mi hubu a tag_ma krmili (Hul VRB); Hrotek, to bolo plechové vilévané, malo to ucho a pisk (Blatné MOD); Máu̯o mléční_hrnkú bívau̯o s piskem (Kunov SEN); Ze džbánu sa odrazil pisk (Bošáca TRČ)
8. predná dohora zahnutá časť
a. krivíc na saniach: Darmo mikau̯ krnačke za piske, vivrhou̯ sa (Králiky BB); Napretku bili ohnuté také piski (Kunov SEN); pisk (Prievidza, Hlboké SEN)
b. drúka na rebrine: To biu̯ takí pisk, to sa tam zadržau̯o (Hlboké SEN)
c. člna: Taká voda naras prišla, čuo zme sa hajovom zatko_miseľi pribiť, piskom sa ňedalo (Dol. Lehota DK)
d. kosy, hrot: pisk (Slizké RS)
e. topánky, krpca, špička: Takie kamčuhi velikie, piski mali navrch (Lipt. Matiašovce LM); Mán velké topánki, do piskou si napchán vati (Návojovce TOP); pisk (Jalovec PDZ, Ozdín LUČ, Kameňany REV)
L. zaviazat pisk (Važec LM) - srdcovito vykrojenú špicu prednej časti krpca spevniť úzkym remienkom
9. čiast. jzsl rožok na staršom type ženských živôtikov: pisk (Dol. Lopašov PIE); piski (Siladice HLO)
10. ban. vyústenie násypného žľabu, spod ktorého sa odoberá hornina do vozíkov: Rúdu sipali zes pisk (Sirk REV); pisk (Nov. Huta SNV)
11. v dvojslovných názvoch
a. rastlín: kači pisk (Spiš. Štvrtok LVO, Markušovce SNV) - liečivá rastlina so strapcom žltých kvietkov na konci stonky, bot. pyštek obyčajný (Linaria vulgaris); kači pisk (Letanovce SNV) - záhradná rastlina, bot. kosatec nemecký (Iris germanica)
b. húb: volské piski (Čataj MOD) - druh jedlej huby svetlej farby rastúcej vo veľkých trsoch, bot. hliva (Pleurotus)
12. zried. expr. kto veľa rozpráva al. odvráva, papuľnatý človek: To taki pisk, ja z ňim ňeľubila aňi hutorec (Bracovce MCH); pisk (Lipt. Ján LM, Vlachovo ROŽ, Hnilec SNV) pyskový príd. v spoj. k 1: pisková choroba (Kaľamenová MAR) - hnisanie pod jazykom u hovädzieho dobytka, slintačka (?) pyštisko m. zvel. expr. k 4: Roźif piśčisko a ja ci skoču do ňeho (Dl. Lúka BAR); Dostaňeš po piśčisku a budze pokuj (Závadka SAB)

pyskový p. pysk

pysky p. pysk

pyštisko p. pysk

pysk m
1. (o zvieratách) huba, tlama, papuľa: gestli ho (psa) rozdraziš, rozawiwše pysky wrčy (KoB 1666); slon přitahuge krme (:potrawu:) z traubau (:pyskem:) (OP 1685) chobotom; (dva levy) w piskoch magicy zlateg retiaze (DUBNICA n. V. 1723); (hovädám) kdiž pastyř zalud neb bukwycu ze stromu roňy, chutne gu zežiragj, gedna druhu pyskem trhagi (PP 1734)
L. grumaria: capowy pysk (:bylina:) (KS 1763 bot) tetlucha kozia, kozí pysk Aethusa cynapium
2. (o človeku) pery, expr. ľudské ústa: mrawnj pisky ne wiplazenjm yazikem ljžu, ale obruskem utyeragj (KoB 1666); w wssickych tychto wecách nezhressyl Gób s piskami swyma, any čo blázniwého proty P. Bohu nemlúwil (KB 1757)
L. dať po p-u, udrieť po p-och udrieť po ústach: jak tj dam po pisku, že sa hnet vivratiss (KC 1791); kdižs ma (syna) slissel oplzle, sspatne rečy z ust kidaty, ne žebis ma bol po piskoch udrel (MiK 18. st)
F. pokĺznuť sa p-om nesprávne niečo hovoriť, vykladať: poklznul se pyskem zakladatel confessy (PP 1734); agonia: posledni hodinka smrti, dusse na pisku (WU 1750) smrť na jazyku
3. (o vtákoch) zobák: (ptacy) piskem zobuce zrna hrwol nacpawagj; ptak piskem orech we škrupine rozbiga (KoB 1666); (holub) zletice na pleco Mahometa, w uchu geho pyskem swym papral a makal (PP 1734); mnostwy wodnych ptakuw, kteryž do wody pysk položá, gako osly sskrečá (KrP 1760)
4. čoho (o lodi) lodný zobec: kweti prinesl a k odwráteneg od pysku korába strane priwázal (PT 1778)
5. žliabok na nádobe na presnejšie vylievanie: alembik netco obssyrnym piskom (OCh 17. st)
6. obyč. pl p-y koniec, špička na obuvi: ani buotuw, any kapcuw s takim piskom, gakowe obiczegne na czižmach biwagu, neczinily (ŽILINA 1705)
7. obyč. pl p-y okraje, lemovanie niečoho: ora vulneris: pyski rani (KS 1763); rohy aneb pysky tohoto rowného zářezu (kôry stromu) bywagj potom málo wyzdwihnuté (HRK 1773); pyštek [-ek, -ok] dem
1. k 1: (psíček) wzal ho (kúsok chleba) w pissťek i possel s ňim k známeg bastržagi (DS 1795)
2. k 2: labellum: pyssček (KS 1763); och, dwa srdcia, dwa pisstoke mate weliku žalost, když zlj lide tak zawidi wassi postiwu libost (ZL 18. st)
3. k 3: wždy rano na lačne srdce usip každemu (kuriatku) do pissteku soli, ze sirku zmissabeg (HK 18. st)
4. (o hmyze) sosák: (Boh) take pysstek dal gym (komárom), z kterim welmi skoro krew z čloweka wysať mohu (PP 1734); co se obnožky dotjče, ony (včely) magj na swých nožičkách sstetočky, s kterými kwetowý prach spolu shrnagj a hned w kwětu pomocý swého pyssteka kaulečky ďelagj (GO 1792)
P. atpn Philipo Czerthopysk (v Prievidzi 1480)