káder -dra L -i obyč. mn. kádre -ov m. neživ.
1. (najmä prv) skupina ľudí tvoriaca základ organizácie, celku: robotnícke k-e v priemysle; technické k-e závodu; reprezentačný k. športového družstva; vyradiť niekoho z k-a mužstva
2. pejor. člen býv. komunistických štruktúr najmä vo vyšších funkciách: rozhodnutia straníckych k-ov;
kádrový príd.
1. k 1: k-á rezerva, k-á politika, k-é zmeny
2. (prv) kt. mal na starosti polit. a prac. hodnotenie pracovníkov, ich evidenciu ap.: k. a personálny útvar;
kádrovo, kádrove prísl.
káder [-d-] kádra L kádri pl. N kádre m.
káder [-d-] kádra L kádri pl. N kádre m. ⟨fr.⟩ 1. často pl. kádre ▶ skupina ľudí, stav stálych pracovníkov al. športovcov tvoriaci základ istej organizácie, istého tímu, zamestnanci: stabilizované, kvalifikované kádre; firemné, technické kádre; rozhlasové, spisovateľské kádre; základný k. výskumného ústavu; obmeniť, omladiť, nominovať podnikový k.; Pre budúcu sezónu chceme doplniť hráčsky káder a zlepšiť podmienky na štadióne. [Sme 1995] □ hist. zelené kádre vojenskí zbehovia v čase 1. svetovej vojny ukrývajúci sa v horách 2. ▶ (prv) člen komunistických štruktúr v stredných, vo vyšších a v najvyšších funkciách; politicky vyspelý, aktívny stranícky funkcionár: perspektívny, ambiciózny k.; vychovávať, školiť robotnícke kádre; Všimli si ma na okrese; a pretože vtedy sa začali vyzdvihovať nové kádre - mnohé zo starších kádrov boli postihnuté práve onými otrasmi, dostal som sa už na druhý rok na okres. [V. Mináč]; Ty si myslíš, že si boh, lebo si káder a celú rodinu máš v strane. [P. Hrúz] □ nomenklatúrne kádre najvyšší predstavitelia štátneho aparátu v komunistických systémoch, komunistická elita 3. hovor. zastaráv. ▶ mimoriadne schopný, dôveru vzbudzujúci človek, jednotlivec: Čo poviete na ten hokej? Ten brankár, to je káder, však? [Vč 1964]; K starej mame sme išli aj preto, lebo je káder. Nikdy nežaluje mame ani otcovi a už mi zašila nejednu dieru. [H. Zelinová]
káder -dra m. ‹f›
1. skupina osôb al. súbor vecí tvoriacich stále jadro, pevný základ nejakého celku: stály k. (spolu)pracovníkov; hist. zelený k.; zelené k-e (v 1. svetovej vojne) vojenskí zbehovia skrývajúci sa v lesoch
2. kádre -ov m. pomn. ‹r < f› polit. (predtým) pracovníci, zamestnanci vôbec; pracovníci s určitou kvalifikáciou, najmä politicky prijateľní pre vládnucu stranu totalitného režimu: školenie, rozmiestňovanie k-ov
3. hovor. expert, viťúz;
kádrový príd.: polit. (predtým) k-á politika, práca; k-é predpoklady;
kádrovo prísl.
káder [vysl. -d-], -dru, 6. p. -dri, obyč. v mn. č. kádre m. človek al. ľudia tvoriaci jadro, základ určitej organizácie; politicky a odborne vyspelý pracovník (skupina pracovníkov) v určitom odvetví činnosti al. výroby: robotnícke; politické, odborné, technické, vedecké k-e; výchova, školenie k-ov;
kádrový príd.: k. posudok p. o politickej a odbornej činnosti pracovníka; k-á politika výber odborne a politicky vyspelých pracovníkov; robiť dobrú, správnu k-ú politiku; k. referent;
kádrove prísl.: k. preveriť
káder m. zastar. voj. stály vojenský útvar: Mau̯ som tajťi kádru do Bratislave (V. Lom MK); Každej smo išľi gu svojimu kádru do Banskej Bistrice (Kalinovo LUČ); Daľi me do Košic ku kadru, dze som bul prettim za vojaka (Spiš. Štvrtok LVO); Tag me prišľi gu kadru, dze chto služil (Fintice PRE)