Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hnevať nedok. vzbudzovať hnev, zlostiť: deti h-jú (rodičov), h-á má, že neprišiel

// hnevať sa

1. cítiť hnev, zlostiť sa: h. sa na deti, pre maličkosť; neh-aj(te) sa (na mňa), prosím prepáč(te)

2. byť v hneve, žiť v nepriateľstve s niekým: h-á sa so susedom; rok sa h-jú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hnevať ‑á ‑ajú nedok.; hnevať sa

hnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.


hnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

hnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (na koho, na čo; ø) ▶ rozčúlením, pobúrením vyjadrovať neprijatie určitého stavu vecí; syn. zlostiť sa: hnevá sa na ženu; h. sa na prezývku; nehnevaj sa (na mňa)!; prečo sa hneváš?; Hneval sa na seba, že sa hanbí. [J. Blažková]; A nadovšetko sa hneval na ten hlúpy nápad s obilím. [A. Baláž]; Matka sa hnevala, keď som jej večer oznámil, kto bude mojím krstným otcom. [Ľ. Ondrejov]
2. (s kým; ø) ▶ byť v hneve, žiť v nepriateľstve, neudržiavať styky pre nedorozumenie, nerozprávať sa: h. sa so susedmi; už dlho sa hnevajú; Boháč zašiel za švagrom, s ktorým sa tri roky hnevali. [K. Lazarová]; Odpustiť nemusíte, ale hnevať sa toľké roky, v jednom kuse? [J. Tallo]
parem. žart. kto sa hnevá, hnevá sa, na pazderí klobása o zbytočnom hneve; za pravdu sa každý hnevá pravda býva niekedy nepríjemná
opak. hnevávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1nahnevať sa, k 2pohnevať sa


hnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (koho; ø) ▶ vzbudzovať v niekom pocit odmietania toho, čo prebieha al. čo niekto robí; vzbudzovať v niekom hnev, pocit rozčúlenia; syn. zlostiť: deti hnevajú (rodičov); nehnevaj ma!; Neomína ma, ruky netŕpnu, ale hnevá ma ležať na bruchu. [L. Mňačko]; Hnevalo ho, že ľuďom bude lepšie. [M. Jančová]; pren. Motor hneval celou cestou späť. [I. Izakovič] kazil sa ▷ opak. hnevávať -va -vajú -val; dok.nahnevať


nahnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok. (na koho, na čo; ø) ▶ pocítiť a prejaviť hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, nespokojnosť s niečím, s niekým, podľahnúť hnevu; syn. nazlostiť sa: n. sa na brata; n. sa na úradníkov; dokáže sa, vie sa rýchlo, ľahko n. má prchkú, hnevlivú povahu; n. sa pre nič za nič; či sa nahneváš, alebo nie, musím ti povedať pravdu; veľmi sa na mňa nahnevali; prečo si sa zasa nahnevala?; Nahneval sa a hovoril aj čosi o klamstve a hrdosti. [J. Johanides]ak sa nenahneváte, (tak)... zdvorilostná formula, požiadanie o dovolenie niečo urobiťfraz. nenahnevám sa, keď... vyjadruje postoj súhlasu s niečím, budem rád, rada; publ. zdravo sa nahnevať (obyč. o športovcoch) povzbudiť sa, zaktivizovať sa k lepšiemu výkonu, vzchopiť sa, vzmužiť sa ▷ nedok.hnevať sa


nahnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (koho (čím)) ▶ vzbudiť v niekom hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, popudiť; syn. nazlostiť, rozčúliť: poriadne, veľmi n. otca; tak toto vie človeka n.!; nečakal som, že ho to tak nahnevá; jeho tvrdohlavosť ma naozaj nahnevala; trochu ju nahnevalo, že ju nezavolali; Strašne ma nahnevali. [V. Šikula]nedok.hnevať

dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovať rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovať znervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodať pichať podpichovať podpichávať dodieraťexpr. dopaľovať podkušovať podkušiavať podkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckať štvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviť rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkať nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa mať zlosť rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sa jedošiť sa srdiť sa durdiť sa duriť sa pajediť sa paprčiť sa čertiť sa sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť sa ježiť sa kohútiť sa kokošiť sa šušoriť sa zubiť sa katiť sa peniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať sa fučať sa duť sa nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriť soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovať srdiť čertiť pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovať domŕzať dožierať žrať zhrýzať dojedať dopekať dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieť trápiť pichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevať zlostiť pokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovať vyrušovať rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovať dopaľovať domŕzať dojedať dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzať lákať vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádať podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať podkušiavať podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiť vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiť mátať mátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiť hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšať dráždiť rozčuľovať popudzovať rozrušovať hnevať zlostiť jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieť mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekať dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnevať, -á, -ajú nedok. (koho) popudzovať k hnevu, vzbudzovať v niekom hnev, zlostiť, jedovať: Načo si otca a matku hneval? (Sládk.) Už ho začalo hnevať, že mu tak hovoria. (Kuk.) Veľmi ma hnevá, že sme sa v Lajovi tak sklamali. (Tim.);

opak. hnevávať, -a, -ajú;

dok. nahnevať, rozhnevať

|| hnevať sa

1. (na koho i bezpredm.) mať zlosť, zlostiť sa, jedovať sa: Na mňa nemáš sa čo hnevať. (Tim.)

nehnevaj sa, nehnevajte sa, prosím; neráčte sa hnevať (v spoločenských frázach) prepáč, prepáčte, odpusť, odpusťte, nemaj, nemajte mi za zlé;

2. (s kým i bezpredm.) byť v hneve, žiť v nepriateľstve: Zíde mu na um, že sa s ním hnevá. (Kuk.) Kým sa hnevali, Anča volala Maru len „tá Krahuľovie“. (Tim.);

opak. hnevávať sa;

dok. k 1 nahnevať sa, k 2 pohnevať sa


vztekať sa, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (na koho i bezpredm.) jedovať sa, hnevať sa, mať zlosť, zlostiť sa: Ja nepristávam, hoc budete sa azda na mňa vztekať. (Ráz.) Sultán sa vztekal, kričal. (Záb.)

hnevať nedok. strsl, zsl vzbudzovať hnev, zlostiť: Tie ďeťiska mä hňevaľi od mala (Krivá DK); Nehnevaj ma! (Lukáčovce HLO)
F. hňevá ho to jako moráka červené súkno (Bošáca TRČ) - dráždi ho to


hnevať sa nedok.
1. csl jedovať sa, cítiť hnev, zlostiť sa: Sám na sebä sä hňevám (Veličná DK); Ja dám proseť milosťivú grófku, abi sa ňehňevala (Žarnovica NB); A ti že sa čo na mna hneváš? (V. Rovné BYT); Ňehňivaj śe na mňe, dzifče, bo ja ňe vinovati (Geraltov SAB); A na ňeho śme śe vecka šicke hňevaľi (Sokoľ KOŠ)
F. sliépka sa též hňevá, a kohút sa jjéj preccaj ňebojí (Bošáca TRČ) - hnev vždy nepomáha
2. csl byť s niekým v nepriateľskom vzťahu: Nuš poton ženi sa s ňima hňevaľi, aj smiaľi, aj šakovuo pri ton bolo (Lišov KRU); Povaďiľi sa a čil sa hňevajú, aňi na seba ňepozrú (Návojovce TOP); Podachtore śe eśči dodňez hňivaju (Torysa SAB)

hnevať ndk popudzovať do hnevu, jedovať, zlostiť: abychom ho (otca) nehnevali (ASL 1532); že sem ťe tým hňewal (CC 1655); hnewaly gste pana Boha slowem, srdcem a skutkem (AgS 1708); h. sa
1. mať zlosť, zlostiť sa; byť nahnevaný: nehnevaj se, nezáviť, nemorduj (ASL 1532); na sina sweho se hnewal (LIPTOV 1648); rad se hňewa pre malu wec (GV 1755); on se nehnewal nad swima prenasledowniki (WS 18. st); hniewal se Buh tuze na wssecko pokolenj lidske (KT 1753)
2. byť, žiť v hneve, v nepriateľstve s niekým: moy mili sa hnewa (NITRA 1744); mlinar proti kowačowi negakowj hnew a nenawist mel a z gakeg prjčini se na njch hnewal (ROVŇANY 1753); hnevávať sa frekv k 1: kteri sa snadno hnewawagu (GV 1755)

Hňewať_1 Hňewať Hňewať_2 Hňewať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ho hneval ešte väčšmi le vexait plus encore
sa hneváme pätnásť rokov nous étions brouillés depuis quinze ans

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu