Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

držať -í -ia nedok.

1. mať v ruke, v rukách, nepúšťať: d. knihu, nôž, d. dieťa za ruku

2. zachovávať v istej polohe, v istom stave ap., udržiavať: d. hlavu vztýčenú, d. dosku rovno, d. šaty v poriadku; d. súčiastku kliešťami; d-í ho šport stále zaujíma

3. neumožňovať pohyb, brániť v ňom: d. žiakov v triede, d. vlak v stanici; čo ma toľko d-š?

4. mať uschované, uložené, uschovávať, prechovávať: d. zeleninu v pivnici, d. doklady v obálke, d. ruky vo vrecku

5. niesť istú ťarchu, podopierať: nosníky d-ia most, d. bezvládneho

6. chovať, dochovávať: d. psa, d. včely

7. znášať výdavky, vydržiavať, platiť: d. (si) učiteľa

8. zostávať v nezmenenej polohe, stave ap., byť pripevnený: (pribitá) latka d-í, skrutka d-í v stene; farba ned-í odpadáva

9. mať obsadené, obsadzovať, zaisťovať: vojaci d-ia budovu; d. niekomu miesto rezervovať

10. zachovávať, dodržiavať: d. dohodnutú líniu, d. slovo

11. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna, za statočného človeka

12. dbať, starať sa: d. na seba, na oblečenie; rodina ho d-í pomáha mu, je mu oporou (v ťažkom položení)

13. sympatizovať, podporovať, nadŕžať niekomu: žiaci d-ia s učiteľom; d. spolu podporovať sa

14. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. menom: d. reč rečniť; d. stráž strážiť; d. kázeň kázať i fraz. hrešiť niekoho

● d. palce niekomu želať dobrý koniec; d. niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy; d. uzdu, opraty, veslo v ruke byť vedúcou osobou; d. niekoho za slovo žiadať splniť sľub; d. niekoho na uzde, nakrátko prísne s ním zaobchádzať; d. niekoho v šachu mať ho v moci; hrub. d. hubu mlčať; d. krok s niečím mať potrebnú úroveň; d. nos hore byť namyslený; d. v hlave pamätať si; d. (ochrannú) ruku nad niekým, d. chrbát niekomu chrániť ho; d. niekoho, niečo (ako) za sklom úzkostlivo ho chrániť; expr.: d. jazyk za zubami a) mlčať b) nič neprezradiť; d. (si) niekoho od tela zachovávať odstup; d. niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito

// držať sa

1. rukami byť prichytený, rukami zvierať niečo: d. sa kľučky, otcovej ruky; d. sa za hlavu i fraz. byť prekvapený, rozhorčený ap.

2. (stále) byť pri niečom, niekom, nevzďaľovať sa: žena sa d-í kuchyne, d. sa domova, kamarátov, d. sa spolu, d. sa cesty

3. správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa, neopúšťať, nezriekať sa, zachovávať: d. sa smerníc, predlohy, d. sa svojho presvedčenia

4. udržiavať sa v istej polohe, stave ap.: d. sa rovno, pri sile; d. sa nad vodou i fraz. s úsilím sa udržiavať na istej úrovni

5. trvať, pretrvávať, zachovávať sa, udržiavať sa: zvyšky osídlenia sa d-li dlho; tradície sa d-ia; d. sa proti presile odolávať

6. prejavovať sa istým (kladným) spôsobom, počínať si, správať sa, vystupovať: d. sa statočne; d-l sa, ako vedel; a drž sa! povzbudzovacia formula

7. byť prítomný niekde, vyskytovať sa, nachádzať sa: v pivnici sa d-ia myši

8. hovor. spoliehať sa: d. sa známych, že pomôžu; d. sa na sľuby

● d. sa maminej, ženinej sukne, mamy, ženy za sukňu byť nesamostatný; d. sa niekoho, niečoho zubami-nechtami, ako pes ježa, ako voš kožucha húževnato, vytrvalo; d. sa vlastného rozumu postupovať podľa vlastného úsudku; d. sa litery (zákona) postupovať formalisticky

držať sa -ží sa -žia sa drž sa! -žal sa -žiac sa -žiaci sa -žanie sa nedok.

držať -ží -žia drž! -žal -žiac -žiaci -žaný -žanie nedok.

držať sa -ží sa -žia sa drž sa! -žal sa -žiac sa -žiaci sa -žanie sa nedok. 1. (koho, čoho; za čo) ▶ rukami byť prichytený; rukami zvierať niečo; syn. pridržiavať sa: d. sa kľučky, zábradlia; d. sa za ruky; d. sa v objatí; d. sa okolo krku; d. sa popod pazuchy; d. sa za nos; dieťa sa kŕčovito drží mamy; Otec, držte sa ma, utopíte sa, otec! [L. Ťažký]; K vile utekala žena, držala sa za srdce. [L. Ballek]
2. (čoho; pri kom, pri čom; za kým, za čím) ▶ (stále) byť pri niečom, pri niekom, v blízkosti niečoho, niekoho; nevzďaľovať sa, neopúšťať: d. sa cesty, chodníka; deti sa držia pri matke; d. sa spolu; d. sa vzadu zaostávať; Držal som sa vedľa domov, na uchodených chodníčkoch. [D. Dušek]; Pes sa držal vždy tesne pri ňom [belčove], aby sa neprevrátil. [M. Jančová]; Len sa rovno za cestou držte a nad potokom bokom udrite doprava. [V. Mináč]
3. (koho, čoho) ▶ zotrvávať pri niekom, pri niečom; neopúšťať, nezriekať sa niekoho, niečoho: d. sa poslednej možnosti; d. sa domova, starých priateľov; d. sa svojho remesla; Gazda sa má držať svojej roboty. [M. Figuli]
4. (čoho) ▶ postupovať, správať sa podľa niečoho; syn. pridŕžať sa: d. sa istých zásad; d. sa faktov; d. sa zákona, pravidiel, predpisov, programu; d. sa svojho presvedčenia; Žena sa zaťato držala svojho. [P. Andruška]; Ľudí na poliach nebolo, lebo bol sviatok. Tiež sa držali kalendára. [SP 1953]
5. ▶ udržiavať sa, zachovávať sa v istej polohe, v istom stave, na istej úrovni a pod.: d. sa vzpriamene; d. sa pri sile; d. sa na svetovej špičke [NP 1982] byť vynikajúci, jeden z najlepších; Slnko sa ešte drží v tej výšave. [J. Pohronský]; Dvercia sa držali iba na spodnom drôte. [A. Plávka]
6. ▶ (neprerušene) pokračovať v čase; syn. pretrvávať, zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa držali dlho; d. sa proti presile odolávať; d. sa pri moci vládnuť; V týchto vieskach sa držala niekoľko stáročí stará tradícia baníkov. [D. Tatarka]; V zime je teplo a v lete sa tam drží chládok. [R. Jašík]
7. ▶ v styku s niekým, s niečím konať al. prejavovať sa istým spôsobom; syn. správať sa, počínať si, vystupovať: d. sa statočne, čestne, dôstojne; dobre, zle, chlapsky sa d.; držal sa, ako vedel; vynikajúco sa d. v súťaži; drží sa ako pán [M. Rázusová-Martáková]; Si dobrý, múdry, si môj syn. Držíš sa. [V. Markovičová-Záturecká]; A potom sa držte, ako hovoríme, to najhoršie ešte len príde. [G. Rothmayerová] □ drž sa/držte sa! povzbudenie
8. ▶ jestvovať, nachádzať sa na istom mieste: v pivnici sa držia myši; v našich horách sa držia medvede; v čalúnenom nábytku sa drží prach; Voda v močiarnych žilách sa držala aj v najhorúcejšom lete. [NP 1986]
9. ▶ byť v dobrej (telesnej i duševnej) kondícii; dobre vyzerať; dbať o seba: Starý mládenec mal už plešinu, ale držal sa ešte a bol veľmi galantný. [A. Lacková-Zora]; Ako sa ten môj otec drží, v jeho veku už mnohí starci večerajú iba mlieko, čaj a sušienky! [I. Habaj]
10. hovor. (na koho, na čo) ▶ mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná al. že sa niečo stane (podľa nášho želania); syn. spoliehať sa: Nedrž sa ty na taký dlhý čas na Ďurka, ktovie, či by si on potom nevzal radšej mladšiu? [K. Lazarová]; Nedržte sa na jeho jalové sľuby. [K. Tomaščík]
◘ fraz. držať sa fľaše/pohárika piť, byť pijanom; držať sa groša byť skúpy; držať sa hore koncom vzpriamene, rovno; držať sa lopaty zotrvávať pri manuálnej práci; držať sa litery [zákona] postupovať úzkostlivo podľa predpisov, postupovať formalisticky; držať sa [materinej/matkinej/ženinej] sukne al. držať sa [matere/mamy/ženy] za sukňu byť nesamostatný; držať sa myšlienky neodbočovať od témy; držať sa na uzde byť umiernený, zdržanlivý; držať sa na výslní mať (trvalejší) úspech; držať sa nad vodou/hladinou s námahou sa brániť skaze, úpadku; držať sa niekoho, niečoho zubami-nechtami al. držať sa niekoho, niečoho ako pes ježa/ako voš kožucha/ako kliešť/ako pijavica/ako tieň/ako tôňa húževnato, vytrvalo; držať sa niekomu v pätách/za pätami vytrvalo chodiť za niekým, prenasledovať niekoho; držať sa [od niekoho, od niečoho] bokom vyhýbať sa niekomu, niečomu; nezúčastňovať sa na niečom; držať sa pera písať, tvoriť; držať sa pri zemi vidieť veci reálne; držať sa [rovno] za nosom ísť priamo, neodbočovať z cesty; držať sa [svojej] varešky (o ženách) a) byť ženou v domácnosti b) nemiešať sa do mužských vecí; držať sa [svojho] kopyta zotrvávať pri svojej práci, vykonávať svoje povolanie; držať sa svojho [vlastného] rozumu spoliehať sa na vlastný úsudok, na vlastné schopnosti; držať sa správnej cesty správne žiť, konať; držať sa v kŕdli nesnažiť sa odlíšiť od ostatných, nesnažiť sa vyniknúť; držať sa v pozadí/v úzadí mať druhoradé miesto, hrať druhoradú úlohu; držať sa za pasy zápasiť; držať sa života/pri živote žiť; drží sa ho myšlienka stále myslí na niečo; drží sa ho smola nemá šťastie; drží sa ho šťastie má stále šťastie; duša sa v ňom drží iba na vlásku/na nitke al. duša sa ho už ledva drží je na smrť chorý; niečo sa drží iba na nitke niečomu hrozí koniec, skaza a pod.; sotva/ledva sa držať na nohách a) byť veľmi unavený b) byť opitý ◘ parem. ľudí sa raď, [a] svojho rozumu sa drž; šuster, drž sa svojho kopyta
▷ opak. držiavať sa -va sa -vajú sa -val sa

držať -ží -žia drž! -žal -žiac -žiaci -žaný -žanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ mať v ruke al. v rukách a nepúšťať: d. knihu, pero, dáždnik; d. dieťa za ruku, v náručí; d. koňa za uzdu; d. skrutku kliešťami; d. si líce, nos; d. niekoho okolo krku objímať ho; d. niekoho za hrdlo, pod hrdlom škrtiť ho; d. prst na spúšti byť pripravený strieľať; bicyklovať sa bez držania nemať ruky na riadidlách; Klobúk som držal medzi kolenami. [Ľ. Ondrejov]; Irina si drží hlavu v dlaniach a plače. [L. Ťažký]; Komisár Samo si napchával fajku, teraz ju držal zaseknutú medzi zubami. [J. Papp]
2. (čo) ▶ zachovávať, udržiavať v istej polohe: d. telo, chrbát rovno; d. hlavu vztýčenú; d. ruky vystreté, za chrbtom; správne, chybné držanie tela; Hlavu držal nakrivo, akoby ju mal opretú o pravé plece. [V. Mináč]; Ten, ktorého budem ľúbiť, musí byť vysoký, hrdého držania. [Z. Dônčová]
3. (koho, čo) ▶ zachovávať, udržiavať v istom stave, na istej úrovni: d. dieťa v čistote; d. veci, domácnosť v poriadku; d. niečo v tajnosti; d. si vynikajúcu formu; držať nízko infláciu [Pd 1995]; [Automobil] Škoda si stále drží dominantné postavenie. [Sme 1995]
4. (koho, čo) ▶ neumožňovať pohyb, brániť v ňom; nútiť niekde zostať, nasilu zdržiavať, zadržiavať: d. niekoho ako rukojemníka, vo väzení; d. žiakov po škole; d. vlak v stanici; dcéru stále drží doma; nikto ťa tu nedrží môžeš odísť, odíď; Celé dva roky som bol na fronte, deväť mesiacov ma držali potom v zajatí. [V. Šikula]; Čo ťa vlastne drží v tom malom meste? [E. Gašparová]; šport. d. loptu, d. puk na hokejke zdržiavať, spomaľovať hru
5. (čo) ▶ mať uložené, uschované; syn. uschovávať, prechovávať: d. zemiaky v pivnici; d. potraviny v komore; d. peniaze v banke; d. knihy na policiach; d. ruky vo vreckách; d. lieky mimo dosahu detí; Z kadí vypustili vodu, ktorú držali pre prípad nepokojov a požiarov. [J. Tallo]; Kvetov je tak veľa, že by ich vo svojej malej izbe nemala kde držať. [K. Lazarová]
6. (čo komu) ▶ chytiť a (pomáhať) udržiavať v danej polohe; syn. pridržiavať: d. niekomu rebrík, stoličku; d. dieťaťu fľašku, hrnček
7. (koho, čo) ▶ niesť istú ťarchu; syn. podopierať: d. bezvládneho; nosníky držia most; klenbu držia štyri stĺpy; Ďuro Vrchár kládol polená zviazané povrieslami, ktoré mali držať hrebeň stohu, aby ho vietor nerozčuchral. [J. Jonáš]; Prepáčte, pán poručík, nohy ma nedržia. [L. Ťažký] nevládzem stáť
8. (čo) ▶ spôsobovať, aby niečo ostávalo v pôvodnom, nezmenenom stave; syn. zadržiavať, udržiavať: pôda dobre drží vlahu; pec dlho drží teplo
9. ▶ zostávať v nezmenenej polohe, v nezmenenom stave a pod.; byť pripevnený, upevnený, spevnený; byť celistvý, súdržný, stabilný, pevný: klinec drží v stene; prilepená podošva drží pevne; farba, omietka dobre drží; cement netvrdne a nedrží; Bol otrhaný ako lipa. Bol vôbec div, že tie handry na ňom ešte držali. [Ľ. Zúbek]; Túto sekeru mi ešte tvoj starý otec zasadzoval, a stále drží. [Vč 1964]
10. (čo) ▶ mať obsadené (obyč. silou, vojensky), okupovať; vopred zaistiť, zabezpečiť, rezervovať: vojaci držia budovu; Sadol si k stolu tak, že ostalo okolo neho dosť miesta, aby mohol držať jedno pre Vlastu. [K. Lazarová]; Držím ti toto miesto i stôl v kancelárii. [P. Karvaš] rezervujem ti zamestnanie, prácu
11. (čo) ▶ mať v držbe al. vo vlastníctve; byť držiteľom al. vlastníkom: d. (si) byt; nelegálne držané zbrane; d. rekord byť jeho nositeľom; Pre zeleninu sa nevyplatí držať záhradu. [J. Alexy]; Kedysi bohatú rovinu držala grófka. [D. Tatarka]; Dve izby sa nám neoplatí držať. [V. Šikula]; Časť akcií zostala v držaní Fondu národného majetku. [NS 1995]
12. (čo) ▶ venovať sa chovu domácich zvierat; syn. chovať, dochovávať: d. zvieratá; d. kravy, ovce; d. psa, mačku; d. včely; Odkorkovci držali voľakedy dva kone. [R. Jašík]
13. (koho) ▶ znášať výdavky za niekoho; syn. vydržiavať: d. (si) učiteľa, pomocnicu (súkromne) zamestnávať; On, ako syn, a nevesta držia si mať medzi sebou. [D. Tatarka]
14. (koho, čo za čo) ▶ zaujímať postoj k niekomu, niečomu, zmýšľať o niekom, o niečom istým spôsobom; syn. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna; doteraz som ho držal za priateľa, ale ma sklamal; d. si niečo za povinnosť; Nemusíš na každej porade dokazovať opak len preto, aby ťa svet držal za múdreho. [Ľ. Smrčok]
15. (čo) ▶ plniť niečo sľúbené, dohodnuté a pod.; syn. dodržiavať: vie d. dané slovo; d. dohodnutú líniu postupu; Tento termín investor ešte stále drží, zmluvne ho má zabezpečený. [Vč 1964]
16. zastaráv. (na čo) ▶ dávať si záležať na niečom, venovať starostlivosť niečomu; dbať na niečo; zachovávať niečo: d. na poriadok; d. na oblečenie, na pekné šaty; d. na staré zvyky; Starší tomu sväte verili, mladších učil Hurban, aby nedržali na podobné povery. [A. Lacková-Zora]
17. (koho, čo) ▶ byť zaujatý, uchvátený niečím; robiť niečo s veľkým zaujatím: drží ho hudba, šport; Keď práca nedrží človeka, nedá sa hovoriť o disciplíne a poriadku. [V. Mináč]; Som zvedavá, dokedy ťa to [cvičenie] bude držať. [V. Šikula]
18. (s kým) ▶ prejavovať náklonnosť niekomu, mať sympatie k niekomu; byť na strane niekoho; syn. nadŕžať: d. so štrajkujúcimi; žiaci držia s učiteľom; d. spolu, pokope podporovať sa, byť vzájomní, jednotní; Drží s tými, ktorí sú moji nepriatelia. [J. Barč-Ivan]; Keď bol ešte mladý, držal s mamou, chápal jej náreky. [M. Krno]; Z poddôstojníkov nikoho poslať nemôžem, lebo držia s mužstvom. [R. Jašík]
19. hovor. (na koho) ▶ prechovávať náklonnosť, sympatie k niekomu; dať na niekoho; lipnúť na niekom: drží na staršieho brata; Lebo tá prenáramne drží na farára. [K. Lazarová]; Vždy som na vás držal, pani Madlén. [V. F. Šikula]
20. (koho, čo) ▶ dodávať silu, oduševnenie a pod.; udržiavať; posilňovať: drží ho pevná viera v dobro; Čo ich držalo všetkých, bol krásny cieľ a veľká idea. [A. Lacková-Zora]; Práve myšlienka naň ma v najťažších chvíľach držala pri živote. [K. Jarunková]; Vedomie, že je lepší ako Pajer, to bolo jediné, čo ho držalo. [R. Jašík]
21. iba v 3. os. sg. a pl. hovor. (koho, čo) ▶ nadobudnúť nad niekým moc; ovládnuť, premôcť, zmocniť sa niekoho (o telesných al. duševných stavoch): drží ho kašeľ; drží ju zlosť, zlá nálada; V bolestiach, čo matku držali posledné tri dni, stratila zvyšok ľudskej podoby. [R. Jašík]; Aby ho zrádnik pochytil, aby ho mrcha nemoc držala. [Ľ. Smrčok] kliatba, želanie niečoho zlého
22. (čo; koho v čom; koho, čo pod čím) ▶ ako formálne sloveso tvorí významový celok s pripojeným podstatným menom: d. reč, prednášku rečniť, prednášať; d. kázeň kázať ↗ i fraz.; d. stráž strážiť; d. čestnú stráž vzdávať poctu pri slávnostných príležitostiach; d. službu mať, vykonávať; d. prvenstvo, primát byť prvý; d. tempo nezaostávať; d. diétu nejesť isté druhy potravín zo zdravotných dôvodov; d. pôst postiť sa; d. hladovku neprijímať potravu, obyč. na protest; d. smútok a) smútiť (za nebohým) b) nosiť čierny odev na znak smútku (za nebohým); d. niekoho v napätí napínať; d. niečo v evidencii evidovať; d. niekoho, niečo pod dohľadom, pod kontrolou dohliadať, kontrolovať; d. na pamäti pamätať si; poľov. d. stopu (o psoch) stopovať, sledovať (poľovnú zver)
◘ fraz. držať niečo ako hluchý dvere a) pevne b) zanovito; držať groš a) byť sporovlivý b) byť lakomý; hrub. držať hubu/papuľu/zobák mlčať, čušať; hrub. držať hubu a krok mlčať, čušať; nesmieť vyjadriť svoju mienku; držať chrbát niekomu kryť, ochraňovať niekoho (obyč. v riskantnej, nelegálnej a pod. činnosti); držať jazyk za zubami a) mlčať, čušať b) nič neprezradiť; držať kasu viesť (domáci) rozpočet; držať kázeň niekomu veľmi hrešiť niekoho; držať krok s niekým, s niečím udržiavať si potrebnú úroveň, nezaostávať; držať niekoho, niečo ako vo vatičke/ako za sklom úzkostlivo opatrovať, chrániť; prejavovať prehnanú starostlivosť; držať niekoho ako v železách veľmi pevne; držať niekoho na dištanc al. držať [si] niekoho od tela zachovávať odstup; držať niekoho, niečo na muške sústreďovať pozornosť na niekoho, na niečo; držať niekoho, niečo na nohách podopierať, podporovať; (pomáhať) udržiavať na istej úrovni; držať niekoho na posmech zosmiešňovať; držať niekoho na reťazi/na motúze nedať voľnosť niekomu, obmedzovať niekoho; držať niečo na uzde byť zdržanlivý, ovládať sa v prejavoch niečoho; držať niekoho na [pevnej/silnej/mocnej/krátkej] uzde al. držať niekoho nakrátko/v cviku al. zastar. držať niekoho pod feruľou prísne vychovávať; držať niekoho nad vodou pomáhať niekomu obstáť, vydržať; držať niekoho o hlade a smäde nedávať jesť a piť; držať niekoho, niečo pod kľúčom/pod zámkou opatrovať, mať niekoho zamknutého, niečo zamknuté; držať niekoho pod papučou mať v područí, podriaďovať si niekoho (obyč. o mužovi v manželstve); držať niečo pod pokrievkou zatajovať niečo; držať niečo pod siedmimi zámkami úzkostlivo skrývať; držať niekoho pri zemi nútiť konať reálne; držať niečo v hlave pamätať si; držať niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy; držať niekoho v okovách/v železách väzniť; držať niečo v rukách ovládať; držať niečo v sebe nepovedať, neprezradiť, nezdôveriť sa; držať niekoho v šachu ovládať, mať v moci niekoho; držať niekoho za slovo žiadať od niekoho splniť sľub; držať niekomu stranu nadŕžať, byť naklonený niekomu al. prejaviť súhlas s niekým; držať nos hore byť namyslený; držať ochrannú ruku nad niekým, nad niečím ochraňovať niekoho, niečo; držať palce/palec/prsty niekomu želať úspech, dobrý koniec; držať s pánom i furmanom byť falošný, dvojtvárny, byť bezzásadový; držať [si] nervy pokope byť psychicky odolný; nebyť nervózny; držať slovo ako pes chvost nevedieť dodržať slovo; držať všetky nitky v rukách mať vplyv, moc nad niečím, všetko ovládať; držať vysoko hlavu byť pyšný, hrdý; držať žezlo [pevne] v rukách vládnuť, ovládať; niečo niekoho drží v pazúroch ovláda ho, má nad ním moc; niekoho niečo drží pri živote núti ho žiť; niekoho niečo drží za srdce niekto prežíva, preciťuje niečo; [pevne] držať opraty/veslo/uzdu/kormidlo/taktovku [v ruke/v rukách] vládnuť, riadiť, viesť; vedieť držať pero vedieť písať, tvoriť
▷ opak. držiavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 6 ↗ podržať, k 15 ↗ dodržať

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa¹ 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa

nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byť • vyskytovať sa • nachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlín • ležať • rozprestierať sa • byť položený (o veciach): obec leží v údolí • stáť (vzpriamene): na stole stojí váza • držať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši

2. jestvovať v istom stave • byť • nachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii

3. byť obsiahnutý • byť • vyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrát • byť prítomný • jestvovať: vo vode je prítomný kyslík

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod. • podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivite • pomáhať (niekomu, niečomu) • napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha ho • hovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinu • hovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciu • fraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojí • držať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľ • exponovať sa • angažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostredia • slang. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech niekomu)

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

stáť¹ 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí? • nachádzať sa • nachodiť sa • vyskytovať sa • jestvovať • existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! • zastaviť! • stoj! • pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovať • nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú • hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich • pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach • chrániť • hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať • pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov • naliehať • nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo • fraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy

2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou

držať, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) mať v ruke, v rukách, v zuboch ap., nepúšťať: d. kladivo, pero v ruke, fajku v zuboch, d. niekoho za ruku, za vlasy

● hovor. d. niekomu palce priať, aby sa mu niečo podarilo; d. niekoho v hrsti ovládať; d. uzdu, veslo, opraty v ruke riadiť, viesť, byť vedúcou osobou; drží ho hnev, strach ap. hnevá sa, bojí sa ap.; d. niekoho za slovo žiadať splnenie sľubu;

2. (koho, čo) nútiť niekde zostať, nedovoľovať pohyb, nasilu zdržiavať: d. niekoho vo väzení; výpravca drží dlho vlak v stanici

● d. niekoho na uzde, na reťazi, d. niekoho nakrátko prísne s niekým zaobchádzať, obmedzovať ho v konaní, nedovoľovať mu činnosť; nik ťa tu nedrží môžeš odísť, odíď; d. niekoho v šachu, v osídlach ovládať, mať v moci; vulg. d. hubu nehovoriť, mlčať;

3. (čo, zried. i koho) zachovávať, udržiavať v nejakom stave: d. šaty v poriadku, stroje v dobrom stave, d. ľud v porobe, d. zmluvu v tajnosti, d. telo rovno

● d. slovo plniť sľúbené; d. krok a) ísť rovnakým krokom, ísť v tempe; b) zachovávať patričnú úroveň, nedať sa predstihnúť; hovor. d. nos hore byť namyslený;

4. (čo, koho) uschovávať, prechovávať, opatrovať, mať uschované ap.: d. zemiaky v komore, v pivnici, d. knihy v stole, v knižnici, d. ruku vo vrecku, d. si ruky nad ohňom hovor.: d. si niečo v hlave pamätať si; d. ochrannú ruku nad niekým chrániť ho; d. niekoho na muške bedlivo pozorovať (obyč. so zlými úmyslami); d. niečo pod kľúčom, pod zámkou opatrovať za zamknutými dverami, mať zamknuté; d. niečo pod siedmimi zámkami úzkostlivo skrývať; d. niekoho, niečo za sklom úzkostlivo chrániť, ochraňovať; je, akoby ho za sklom držal slabý, bledý, neotužilý; d. jazyk za zubami nehovoriť, mlčať; d. niekoho, niečo o hlade, o smäde trápiť hladom a smädom; d. si nos doma byť doma;

5. (koho, čo) podopierať, niesť na sebe nejakú ťarchu: stĺpy držia klenbu; Nevládal na nohách stáť, takže ho tí holomci museli odniesť z voza a držať, kým ho kat nezmárnil. (Jégé)

6. hovor. (čo) pestovať, dochovávať (o domácich zvieratách): d. kone, ovce, včely;

7. hovor. (koho, čo) znášať výdavky na niečo, vydržiavať: d. si učiteľa, sluhu; d. salaš (Kuk.);

8. ľud. (koho, čo za čo) pokladať, považovať: d. niekoho za blázna, za priateľa, d. si niečo za povinnosť;

9. ľud. (na koho, na čo) dbať, mať zreteľ: d. na seba, d. na pekné šaty;

10. ľud. (čo) konať, robiť, mať: d. reč, zábavu, kázeň, stráž

● d. niekomu kázeň hrešiť, karhať niekoho, dohovárať niekomu;

11. (s kým) byť v spojenectve, sympatizovať, nadŕžať niekomu: Drží s nami a preto sa mu odpúšťa mnohé previnenie. (Jégé)

● d. spolu, vedno navzájom sa podporovať, zastávať, jednotne konať; ľud. d. niekomu stránku nadŕžať, zastávať sa niekoho;

12. byť pripevnený, lipnúť: podošva, klinec v stene, farba na skle (dobre, zle) drží;

13. (čo) mať obsadené, okupovať: d. niekomu miesto; vojsko drží cestu, mesto, dôležitý strategický bod;

opak. držiavať, -a, -ajú

|| držať sa

1. (čoho, koho, za čo, na čom i bezpredm.) byť prichytený, prichytávať sa, chytať sa, zachytávať sa: d. sa zábradlia, d. sa za hlavu, d. sa na povraze; dobre, zle, slabo sa d.

● ľud. d. sa za pasy zápasiť; hovor. posmeš. d. sa materinej (ženinej) sukne báť sa samostatne konať; hovor. d. sa niekoho (niečoho) zubami-nechtami húževnato, vytrvale; ľud. duša sa ho už ledva drží je na smrť chorý;

2. (čoho, koho) zotrvávať pri niečom, nezanechávať, neopúšťať, nezriekať sa niečoho, niekoho: d. sa vína, poslednej možnosti, svojho náhľadu, presvedčenia, d. sa starých priateľov;

3. (čoho, koho) postupovať, správať sa podľa niečoho al. niekoho, pridŕžať sa: d. sa spravodlivej zásady, d. sa predlohy, inštrukcií, rady, vzoru, živého príkladu

● d. sa vlastného rozumu spoliehať sa na vlastný úsudok, na vlastné schopnosti; ľudí sa raď, svojho rozumu sa drž (prísl.); d. sa litery chápať niečo doslovne, formálne;

4. (čoho, koho, s kým, pri kom, pri čom) byť v blízkosti, nevzďaľovať sa, byť pri niečom, pri niekom: d. sa pece, pri peci, pri dome, d. sa s priateľom, d. sa spolu, cesta sa drží rieky, d. sa cesty, pravého brehu rieky, d. sa smeru;

5. udržovať sa, odolávať, zachovávať sa, trvať: Od rieky Moravy i na západ slovanský živel držal sa i po zaniknutí Veľkej Moravy. (Škult.)

● hovor. d. sa nad vodou zachovávať úroveň, neupadať;

6. počínať si, správať sa, vystupovať: d. sa chlapsky, dobre, statočne, pekne, skromne, pyšne, zle;

7. hovor. (na koho, na čo) spoliehať sa: d. sa na sľuby; Držal som sa na Mrvovcov — ani riadu som nenadobúdal. (Kuk.)

8. ľud. (za koho, za čo) pokladať sa: Držal sa za dynastu. (Jégé)

9. nachádzať sa, vyskytovať sa, žiť: v horách sa držia hôrne zvieratá; v dierach sa držia líšky, myši ap.;

opak. držiavať sa

držať nedok.
1. strsl, zsl mať niečo v rukách, v zuboch ap. a nepúšťať: Ja som ju (dievku) chiťiu̯, držau̯ som ju a druhí ju obľievaľi (V. Lom MK); Tag mu pochitaľi koľesá, že mu držia (Podmanín PB)
L. držať pri krste (V. Bielice TOP)- byť krstným rodičom niekomu
F. veďže uš schmatňi to kosisko, ňedrž ho ako pez ježa! (Pukanec LVI) - bojazlivo, nešikovne; drží jak hluchí dvere (V. Bielice TOP) - vytrvalo, silno
2. nútiť, nasilu zdržiavať, nepovoľovať: Voľačo tam drží (V. Bielice TOP); Tam náz držaľi (Blatné MOD)
L. držaď na uzďe (Hor. Lehota DK) - v disciplíne; drž_o nakrátko, ľebo ťi prerasťie cez hlavu! (Bodorová MAR) - prísne; oca ňemá, ňemá ho chto držaď na kazáre (Prochot NB) - prísne vychovávať; drž hubu! (Lukáčovce HLO) - mlč; držáli ho duho na reči (Bošáca TRČ) - dohovárali mu; drží ma toľko na slove, a ňičím ňeponúkňe (Mošovce MAR) - dlho sa zhovára; drž noz doma, nuš sa ťi ňižd ňestaňe! (Košťany n. Tur. MAR) - buď doma
3. zachovávať niečo v istom stave: Slama najdlkšie držala ohen (Tek. Breznica NB); Dobrá mazď držala aj na horúčave, ňestopila sä (Veličná DK); Kej prišla Popolcová streda, fšeteg riat sa umel od masci a držali pvost (Zubák PCH); To celé čil drží spolu (Chocholná TRČ)
F. páľenka ho ľen drží (Hor. Lehota DK) - umožňuje mu žiť; starí role hrsti držál (Trenč. Závada TRČ) - pohromade; suchota drží (Bystrička MAR) - je dlho sucho; zima drží (Necpaly MAR) - je zima; drží jag luteránská víra (Lukáčovce HLO) - veľmi silno
4. uschovávať, opatrovať: Bolo treba nožički držäť f ťeplom (Žaškov DK); Posušenej mak sa držau̯ pláťeneh vreckách (Čelovce MK)
F. musím šecko držať pod zámkon (Košťany n. Tur. MAR) - ukrývať; držaď jazig za zubami (Hor. Lehota DK) - mlčať; držať f tajnosťi (V. Bielice TOP) - zatajovať; a koľme si držau̯ slovo? Toľme! (Blatnica MAR) - nesplnil si sľub
5. chovať, dochovávať: Držímo si husi (Kociha RS); Sú tu čelári, čo čeli držá (Hor. Súča TRČ)
6. vydržiavať, zamestnávať: Gazďinú si držaľi takú staršiu (Detva ZVO); Väčí gazdovia držaľi si slúhou (V. Lom MK); Hlásnika si držala obedz od nepamaťi (Dol. Súča TRČ)
7. dodržiavať, mať: Pri kruhovke sa mosí držad octup (Trakovice HLO); Držal dicki jednu váhu (Myslenice MOD)
8. pokladať, považovať za niekoho: Aľe abi si ma ňedržau̯ za blázna! (Bodorová MAR); Teho trecího enem za sprostého držali (Jablonové MAL)
9. dbať, obľubovať niečo, mať zreteľ na niekoho al. na niečo: Dzetko velice držal na vašého tatka (Vištuk MOD); Oňi držá enem na parádu (Jakubov MAL)
10. konať, robiť, mať: Páňi ablegáťi držaľi reč a nás poúčaľi (Očová ZVO); Tam nám šelijaké prednáški držali (Dobrá Voda PIE); Keď išou̯ rapor_držať (Kriváň ZVO); držaď zhromažďeňa; drža_ci za povinnosť (Hor. Lehota DK)
11. byť v spojenectve, spolčiť sa s niekým, nadŕžať niekomu: Držaľi spolu, ňichto ňižd ňepoviedau̯ (Tlmače LVI); Pekná baba, len z jakínsi chlapon držala (Skala TRČ); Oňi držá s kmíňi (Brodské SKA)
12. zried. evidovať, viesť: Ránné som ból držaní jako živnosník (Trenč. Závada TRČ)

držať sa nedok.
1. strsl, zsl chytať sa, prichytávať sa niekoho al. niečoho: Treťuo (dieťa) sä hej držälo za sukňu (Žaškov DK)
F. pobadala, že má peňiaze, nuš sa ho drží ako kľiešť (Pukanec LVI) - veľmi silno; drží sa ho jako pijavica, jako repíčie (Bošáca TRČ) - veľmi silno
2. zotrvávať, byť v blízkosti, neopúšťať niečo: Nedrš sa mi furd za patámi! (V. Rovné BYT); Já som nechodzil nikam, držal son sa domácnosci (Vištuk MOD); Držal sa cesti (V. Bielice TOP)
3. nachádzať sa, vyskytovať sa, žiť niekde: Rebe iba f takej hlbokej voďe sa držale (V. Lom MK); Čo tam po staríh múroch, nadarmo sa ních potkáni držá (Skala TRČ); Jakúsi dobu sa stríco držali u nás (Trenč. Závada TRČ)
4. správať sa: Ag zme sa špatňe držaľi, tag náz vihnaľi (Drienovo KRU); Dr_sa dobre! (Hor. Lehota DK); Chlap sa ďivno držál a ňežebral, léž vínšuval (Skala TRČ)
5. pokladať sa za niekoho: Oňi sa držia za pánov (V. Bielice TOP); Aj hlupáci držá sa za múdrich (Bošáca TRČ)
L. visoko držaní človek (Bzince p. Jav. NMV) - namyslený
6. byť zdravý, žiť: Akože sa máš? Ďakujem za opítaňia, držím sa ešťe (Košťany n. Tur. MAR); Doz_dobre sa ešte drží (Lukáčovce HLO)
L. aľe sa drš f kosťiach, ľebo spadňež z voza! (Bodorová MAR) - pevne sa drž; ako sa máš? - Držím sa ešťe f kosťiach (Mošovce MAR) - žijem; taťíg zveča ľen poľihuje a keď aj staňe, ledvá sa drží na nohách (Pukanec LVI) - je zoslabnutý
7. zachovávať, dodržiavať niečo: Bola vräj i taká povera, že sä perini ňesmeľi do roka prať po svaďbe, ale sä toho ňig ňedržau̯ (Žaškov DK); Na svátki sa toto držalo (Jur p. Brat. BRA)
L. vet tedi sa držalo na pátek (Trenč. Závada TRČ) - zachovával sa pôst; držať sa svojho (V. Bielice TOP) - nepopustiť zo svojho stanoviska
8. dbať, dávať si záležať na niečom: Drš sa na čas! (V. Bielice TOP); Na kočki sa u nás volakedi velice držau̯o (Záh. Ves MAL)
9. spoliehať sa na niekoho al. na niečo: Iba som sa darme držala, ňižd mi ňevikončiu̯ (Dol. Lehota DK); Na mna sa ňedrž! (V. Bielice TOP); Starí sa držáli, že to jako ot sestri Amerike majú čásku zdarma (Trenč. Závada TRČ)
10. trvať, byť: Ten ohen sa držau̯ takon hňilon dreve (Tek. Breznica NB); Začau̯ som hrňiec chitať, keďže už bou̯ rozbití, ale ešťe držau̯ sa f kope (Trnie ZVO)
11. byť navzájom spojený: Svorňíkmi sa poisťí, abi sa to držalo (Detva ZVO); Pouväzovali zme mocňe tej čerešňe, žebe sa dovedna držale (Čelovce MK)

držať ndk
1. mať (v ruke, v ústach ap.), nepúšťať: dweste zlatych u sebe drzely (PARÍŽOVCE 1564 E); drzicze prawow rukow za bradu Amaza (TC 1631); pilulli pod yazikem drzety (HL 17. st); tim sobge usta wimiweg a drz chwili w ustech (LR5 18. st);
x. pren náb (Boh) nas pred očyma nosy, w dlani drzi (PP 1734) vie o nás
L. dcéra nebeská vchá naklonila, radosť nesmýrnu wssem gest včinila, kterých zlost diabla držela (CC 1655) ovládala; že totižto dobre wino sa z piwnicze wistawilo, na to od pritomneg osobj recognitij wzat a z krcžmarmy knižki držicze rok, den a miesto do introitu krcžmarskeho specifice doložitj ma (TRENČÍN 1716) viesť písomnú evidenciu; drž hubu, ty blázniwi čloweče (VP 1764) vulg mlč; ňé kdo, než čo a jako vikládá, majú vždi pred očima držeti (BR 1785) mať na pamäti; neobzyrag sa za seba, drž pred sebu oko (GV 1755) dívaj sa pred seba; proto ho (mesto) Franczucz drzj w swogeg hrsty (KCS 18. st) ovláda; d. jazyk za zubami, na uzde, v uzde, v hube, d. reč pod pečaťou, d. ústa na uzde nehovoriť, mlčať: yazik drž na uzde (BV 1652); drž gazyk za zubamy (SiN 1678); za cnost měg držet vsta na vzdě (KrG 1704); drž reč pod pečaťi (GV 1755); zdá-li se kdo sobě nábožným býti a nedržj w uzdě gazyka swého (MPS 1777); richtar sy gazik w hube drži (PONIKY 1793)
2. čo, na čom dotýkať sa niečoho niečím: on gednou rukou sebe lyce držel (KRUPINA 1693); nohy na rebrjku držel, gakby zstupitj chťel (MP 1718); na žiwote ruku držicze, citil (VELIČNÁ 1724)
3. zachovávať, udržiavať v istom stave: aby obydwe strany plod robyly a drzely (L. JÁN 1480 SČL); hned ho na zem welika nemoc uhodila, do tretího dne držela (HP 1566); toto dokonanj slibili stranj drzety (TRENČÍN 1629); aby sa do krčem dobre a hodne všelijake piti davalo, co aby krčmari nefalšovali i holby nebolišto miry spravedlive držice (VRŠATEC 1683 U2); dwere, obloke na mline abi sa dobre drssali (CA 1755); kdy pry huslech nekdo takt nedržj (SLK 176680)
L. aby wericy gednotu ducha držely, gedno srdce a gednu dussy mely (ŠV 1675) mali rovnaké názory, rovnako zmýšľali; mister se zawazuge, aby ucžne sweho twrdssy nedržal naň nebol prísny; kterj modre pondelj držat bi sa opowažilj (ŠAŠTÍN 1764, 1791) by nepracovali; d. boj, vojnu byť vo vojnovom stave: král ze Siamenskim gednostagny bog držy; král gednostagnu temer wognu držy z welkim mogolom (KrP 1760); d. hnev (na srdci) zotrvávať v hneve: ga dobrotiwy gsem, aniž držim hnewu na wečnost (CO 17. st); hniewu na swem srdcj nedržy (KT 1753); (ne)držať slovo, svoju reč neplniť sľuby: polyczkugess suczow a nedrziss swey reczy (TURIEC 1577); decedo: slowo nedržeti (WU 1750); d. počet, rováš adm viesť účty: iakowy poczet drzel z Melczerom, ma gey produkowat (TRENČÍN 1652); pywowarczy a ssefar aby držaly rowasse, kolko zalege s jaczmena a kolko zwary warek pywa (K. N. MESTO 1690 E); d. čo hotovo, pohotovo, medzi rukami mať poruke, pripravené (v hotovosti): nayposledneyssi penize magi mezy rukama swyma drzeti a zachowati (ŽK 1468); wino W. M. pryslybene w dary, newim gak odeslat, czo pochotowe drzim (MODRA 1680); (purkrabí) weczj zawcžasu hotowe držatj ma (TRENČÍN 1716)
F. d. ruku nad kým/čím chrániť niekoho/niečo: nad manželku mu laskawu ruku drzely (ŽILINA 1561); aby ruku nad nassim poradkom račily držety (TRENČÍN 1608/ 1709); gey na očy drzela husy, kury, kterež bi ona pokradla (P. ĽUPČA 1582) vyčítala jej; w panenskem stawe za nektery czas swug wenek držela (TURIE 1705) zachovávala si poctivosť, panenstvo: kdiž by ale nekdo schildwacht za blazna deržal anebo wexirowat chtel, tak ho načim zaderžat (VoP 1760) robil si posmech; d. koho na reči, na (pekných) rečiach, (s) rečou, slovom sľubmi miasť, balamutiť: tak mie drzie pani vherssczi na pieknich rzeczech (ZVOLEN 1451); pani bola slybila, yako ze czera w pondely ze zaplaty a nizt niedala, len ma tak reczu druzja (H. MIČINÁ 1629); weru nas us nebude tolko na reci drzat (RADVAŇ 1714); dictis onerare aliqvem: ňekoho z reču držati; habere aliqvem frustra: ňekoho toliko slowem držati; procor: z mnohyma slowami ňekoho držjm (KS 1763); d. v mysli, v pamäti čo nezabúdať, pamätať si: o tomto dobře wjte, a w mjsli swogég držjte (Tr 1728); nauczeny toto drž w pamety (KLe 1740)
4. koho, čo nútiť niekde zostať, nasilu zdržiavať, zadržiavať: drzte toho falessneho byednika (SKALICA 1432 SČL); drzal (kone) silu a moczy do tretiho dne (TRENČÍN 1592); tlmaczu, ktereho nasilne musely sme drzaty na brane (KRUPINA 1684); gestli se nenabeha (krava), tehdy o dwacat dni zase se k bikowi držj (PL 1787) pripúšťa sa
L. na probe za 14 dny a nagwice styry tidne nema se (učeň) drzaty (CA 1663) nemá byť v skúšobnej dobe; dokud restancziu swu nezlozi, nech se w kladie držy (TRENČÍN 1713) trestá sa vsadením do klady; tagné rady drž za gazykem, neb prohrass (NK 1721) nevyslovuj; woly do masstale wohnal a tam do druheho dna hladom a smadom držal (PRÍBOVCE 1726) zadržiaval o hlade a smäde; osoba se ma podle powahy hrychu pry chlebe a wode drzaty (BELÁ 1773) má dostávať len chlieb a vodu
F. d. koho/čo na/v uzde, na zubadle prísne s niekým/niečím zaobchádzať, obmedzovať niekoho/niečo: poddanjch na vzde držely (WO 1670); držj gich (plyny) w uzde (OCh 17. st); oči, které na zubadle držal (WP 1768) nedoprial im voľnosti
5. opatrovať, prechovávať, uchovávať: czlowiek nema sweho dobytku drzeti w domie; muz nechcze zenu drzeti (ŽK 1473); misto, w kterem se zbroya držj (TRENČÍN 1589); ma welkey masstaly swe konye drzaty (MARCELOVÁ 1621); wčely žeby muohel slobodne drzat (ORLOVÉ 1699); ussipane budu sa množit, kdy gim psu hlawu budess we walowe drzaty (RN 17.-18. st); w tom sklyepku piwo držal (TURIE 1727)
6. koho vydržiavať: rychtarstwy lehoczke slobodno a wladno gest masare sobe držety (BUDATÍN 1478 SČL); wedla roskazani budem posla tam drzat (D. ŠTUBŇA 1569 KL); od kterich jnteressowich penezi a od gineho statku powinen bude tenže p. wdowu w swem dome držat a gi pri swem stole wichowawat (ŽILINA 1698); powiny budu do smrty swekrussy drzat (ZVOLEN 1710) starať sa o ňu;
x. pren tutorstwy ma na sobie drzeti do času vloženeho (P. ĽUPČA 1589) má povinnosť starať sa o niečo
L. d. komu stôl, d. koho pri stole, na strave stravovať niekoho: tento musy geho (svedka) na strawie drzeti (ŽK 1473); strani chlapcow, kterim se stuol w Trnawe držj (TRSTÍN 1658); wssecko za opatrowany y pri swem stole držany bratowy stričnemu zanechawam (P. BYSTRICA 1729)
7. smerovať, siahať niekam: od kterey (lúky) pod horow skrz luky gde aneb držy to odeleny (ZVOLEN 1567); wedya-ly swedkowya, pokud by držala bukowyna (P. BYSTRICA 1635)
8. čo podopierať: styenj hlauneg, krou drziceg (NOROVCE 1772)
9. obsahovať, mať istý obsah, počet, mieru ap.: držel gedenkazdy centnar po 48 luotom (BOCA 1588); retaz drži ohniw no 84 (TRENČÍN 1658); lastowyčnyk tretyho stupňe ohnywost držy (HL 17. st); lúku, která 160 strewjc držj (LU 1775)
10. koho/čo za čo pokladať, považovať: drzi geho za zlodiege (ŽK 1473); Chocholnyane drzely za swuog chotar od drazneg chrasty až po wyssny czestu (RAKOĽUBY 1575); (on ju) sobe za ffragerku držel (V. ČEPČlN 1764)
L. d. čo v pravde, za pravdu pokladať za pravdu: to uznawame a w prawde držime (SLK 1766-80); domňíwagú sa a za prawdu držá, že (BR 1785); d. koho/čo za nič, za onucu, za jeden groš podceňovať: mezy učedlnjky každy chtel byt neglepssj, ergo ginych za onucu drželi (SP 1696); težkost gegjch za njc držá (MP 1718); asse venditare aliqvid: ňečo za geden gross držati (KS 1763); d. za to domnievať sa, usudzovať: nema pochibowatj, ale za to držatj (RW 1702)
11. o kom/čom myslieť si niečo, mať istú mienku, vedieť, súdiť: ony was prepowydaly, zie o was nedrzy nytz (TRNAVA 1549); ktery (ľudia) malo anebo zhola nicz o takowychto swatostech nedržie (BAg 1585); co ona (Pavla) o mléku, o medu a o ginich ústám chutnjch wecech držela a sudila (VP 1764); hanite ginych, že o sobe mnoho drža (SJ 18. st) preceňujú sa; tak o tom drzim (MK 18. st); d. v poctivosti, povážnosti, úctivosti koho ctiť, vážiť si: kterak by se manžele spolecžne sprawowati, obchoditi a w yakoweg welikeg rewerentij, wážnosti a pocztiwosti geden druheho mely by držety (BAg 1585); cohonesto: w počestnósti mám, w powážnosti držjm (KS 1763); wsecy pritom uctiwosti misime držaty wlastnu matyer mogeg manželky (KALINOVO 1778 E)
12. vykonávať nej. činnosť, funkciu ap.: (cisár) ziadne audiency nedrzy (BRATISLAVA 1567) neprijíma audiencie; z roskazu p. richtaroweho držalo mesto triumph (KRUPINA 1692); ktery by dopoludnia se opowažil muziku držat aneb tancovat (PRÍBOVCE 1765 CM) hrať na hud. nástrojoch; r. 1528 Luther wisitacii w cyrkwi držel (HeT 1775) konal
L. w hospode, kde swu kratochwilu držali (LIPTOV 1780) zabávali sa; d. radu (s kým) radiť sa: radu zs nimi proti ňemu držel (ZVOLEN 1643 E); vratic sa na hospodu, raddu držali (BR 1785);
x. práv d. právo (s kým, na koho) súdiť sa: zebj spolu drzalj prawo a spolu porozumenj melj (MOŠOVCE 1643); Jeho Oswicenost bude prawo držat z pany Vrbowanmy (ŠTERUSY 1738); prawo som držal na mogu utratu (TURIE 1763); panske pravo pan deržel na nas (V. SLIVNÍK 1773 LP)
13. s kým byť v spojenectve, udržovať styk, sympatizovať; nadŕžať niekomu: chczi s wamy drzeti a s wamy bydleti (PLAVEČ 1455); on držj stale s namy (BRATISLAVA 1650); ktera strana ma prawdu a s kteru mame držety (Le 1730); sentino: držjm z ňekym nerád obcujem; s nama držjcy kragina (KS 1763)
L. prisilen jest viznať, čokolik z lekárem držal (BR 1785) bol s ním spolčený; d. stránku, stranu komu nadŕžať: djabla proklatiho stranku drža (SLK 1766-80); gemu (človekovi) stranu držeti (CDu 18. st); d. cech, priateľstvo, spolky, tovarišstvo s kým priateliť sa: z diablem se zmluwaťy, na čas s nim spolky držeťi (CC 1655); kdy s hrissniky cech držy (COB 17. st); colere amicitias: pratélstwo držati; conversor: towarystwo držjm, mám, z nekym se stowaryssugem (KS 1763)
14. práv vlastniť al. mať v prenájme; užívať: tobie dawam rolu swu, kterzuz Stanislaw drzi moczu (ŽK 1454); statek vzywal a drzal zalohom we dwusto zlatych ((NITRA) 16. st); mesto dokonalo, aby žáden w swem hamre wahy nedržal (ŠŠ 1610); ia som bydlel w Beley a držal mna pan Ssymun Deak (TRENČÍN 1613); w arende drzy pol stwrtye (BECKOV 1729); urek, kteri zalohom Daniel a panie Anna a Susanna Zaborsky držia (ZÁBORIE 1732)
15. práv (inštančne) prislúchať, patriť niekam: wzali gsme sie na wyssie prawo, kdez nasse miesto drzy (BECKOV 1508 SČL); k Wassym Milostem wyssym prawem drzime (BÁNOVCE n. B. 1555)
16. trvať istý čas: musegu priekopu čistit každi den, pokud mrazy držga (LEŠTINY 1747); pugna in posterum extracta: do druhého dňa držala bitka; lunaris annus: prez mesyc držjcy čas (KS 1763); držiavať [-ia-, -á-, -í-] frekv k 1: fatens medenniczu na rukach državal (JASENICA 1710); k 2: wrata sobe do toho placu z hrackeg drziawaly (LACLAVÁ 1706); k 4: po kolko dny gich tam držiawal (LIPTOV 1749); k 5: kde držawali ylež (DOMANIŽA 1615); w tom sklyepku pywo držyawala (TURIE 1727); k 6: pastjera spoločneho držáwaly (DRIETOMA 1720); sultán držáva sebe aj tristo osób (BR 1785); k 10: tato zem ge gruntem welike urodj y držjwaly hu komoru Rimani (KCS 18. st); k 12: na Rakossnem poli Uhre kraganske swe schazky držáwaly (WSt 18. st); k 13: (Van Stiphout) z lidmi velice málo državal (BR 1785); wogak Varga Ferencz z Georgiusom Buczko kamaractwo držiawal (S. ĽUPČA 1776); k 14: my sme držáwaly založnycze na Teplanskem (T. TEPLÁ 1634); držjawal pol grunthu (H. BREZNICA 1773 LP)
P. tpn villa Dursk ( 1318), de Drssk ( 1499 Držkovce)

držať sa ndk
1. čoho byť prichytený rukou, rukami na niečo: misty se musiss derzety brezy (s. l. 1568); trawj sa drzal (KCS 18. st)
2. byť pevne prichytený na niečom: listi na stromoch tuho sa drzga (PR 18. st) neopadávajú
3. s čím byť v spojení, spájať sa, zlučovať sa: meska medi nedrži se tak s garovou a pruskov mediov, jako by se hodilo (BOJNICE 1618); zelezo z strepem z hlini pomyssagu, ale se nebudu spolú drzat (KB 1756); coharesco: spolú sa držjm (KS 1763)
4. s kým zdržiavať sa: w swetniczy, kde se pysar z polkrabem drzel (TRENČÍN 1597)
5. koho žiť s niekým: ta gista osoba drzala sa neyakeho (človeka) (BÁNOVCE n. B. 1555); (on) prosy, ponewadž spolu se drzja, aby sosobasseni byli (D. KUBÍN 1646); sweg ženy nemiluge a ginych se držy (GV 1755)
6. čoho, k čomu postupovať, správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa niečoho: czo mame dielati a czeho sie drzati (s. l. 1468-72 SČL); zebi sme y my wedely, k czomu se mame drzety w tey weczy (H. ŽDAŇA 1577); tich weczy se chcem drzat (MODRA 1680); co dedina nagdye, toho se drzety ma (L. JÁN 1704)
L. (on) nedržj se sweho slowa (P. BYSTRICA 17. st) neplní sľub; mass se wzdy držet dobreho (GŠ 1758) konať dobro
7. udržiavať sa, (dlho) trvať, zachovávať sa v istom stave: kde tolko wody se drzy (PP 1734); med dobre wiwareni dlho se drzj (PR 18. st)
8. nachádzať sa, vyskytovať sa, žiť: any w gedneg hore panskeg sa zwera toliko nedržý (NITRA 1738)
9. počínať si, správať sa (ako), vystupovať: on poctiwe se drzal a zachowal (H. ŽDAŇA 1602); moga dieuka, len statoczne žite a po mesky sa držtye, wssak mass z czoho (DIVIAKY 1736); triezliwe bude se držatj a sprauwatj (KRUPINA 1736)
10. za akého pokladať sa: nepotupug chudobneho, drž se mu za podobneho (GŠ 1758); za mudrého sa držj, za posmech se držj (KS 1763) posmievajú sa mu
11. na koho spoliehať sa: nechtej se na mne víc držat (PV 18. st)

držiavať p. držať