Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zraziť dok.

1. prudkým nárazom prevrhnúť, zhodiť, zvaliť: z-lo ho auto, lakťom z-l sošku

2. takto oddeliť, odtrhnúť, odraziť: blesk z-l vrchovec (jedle), z. (palicou) jablko zo stromu

3. prudkým pohybom usmerniť, posunúť nadol: z. loptu; z. si klobúk (až) na oči naraziť

4. prudko priblížiť, prisunúť, spojiť: z. stoly dovedna; z. opätky, päty, pren. expr. prejaviť poslušnosť

5. tepelnými a i. procesmi spôsobiť zmenu hustoty, skupenstva ap. istých látok: z. paru ochladením skvapalniť

6. odobrať, odrátať (istú sumu), strhnúť: z. daň z honoráru, z platu, z. percentá

7. znížiť (význ. 3), zmenšiť: z. teplotu, ceny

● expr. z. niekomu hrebienok skrotiť jeho sebavedomie; z. niekoho na kolená pokoriť;

nedok. zrážať -a

// zraziť sa

1. prudko naraziť na seba: vlak sa z-l s autobusom; hráči sa z-li; z. sa v boji naraziť na seba, stretnúť sa; expr. z. sa s niekým v diskusii pohádať sa

2. utvoriť celok, spojiť sa; zbiť sa: zvedavci sa z-li do hŕby

3. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem, zbehnúť sa: látka, košeľa sa po vypratí z-í

4. (o tekutinách) tepelnými ap. procesmi zmeniť konzistenciu; (o plynoch) zmeniť sa na kvapalinu: mlieko sa v teple z-í; z-ená krv; vodné pary sa z-ia;

nedok. zrážať sa

zrážať sa -ža sa -žajú sa -žaj sa! -žal sa -žajúc sa -žajúci sa -žanie sa nedok.

zrážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok.

oberať 1. trhaním al. iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu) • trhať • otrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, maliny • ráňať • zrážať • obíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštany • rafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnice • zbierať (drobné ovocie, zeleninu) • nár.: odbíjať • zbíjať • pagať

2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch) • expr.: štipkať • obštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostí • obzobávať • expr. obzobkávať • ozobávať • expr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov

ráňať 1. prudkými pohybmi, údermi brať zo stromu, z kríkov a pod. • zrážať: jeseň ráňa, zráža listy zo stromov • stŕhať • strhávať: víchor strhával slabé halúzky • otĺkať • obíjať (obyč. palicou): otĺkal palicou jablká; obíjať orechy • expr.: kmásať • driapať: deti kmášu, driapu zo stromu ovocie • poet. roniť (Hviezdoslav, Botto)

2. porov. raniť

tuhnúť stávať sa tuhým, pevným (o niečom tekutom); (op. kvapalnieť, púšťať sa, rozpúšťať sa): med tuhne • sadať sa: mlieko sa sadá • zrážať sa (o krvi) • rôsolovatieť • huspeninovatieť • chem. želatínovať (nadobúdať tuhšiu, rôsolovitú konzistenciu): ovocná šťava rôsolovatie, želatínuje; vývar z koží huspeninovatie • tvrdnúť (stávať sa tvrdým); (op. mäknúť): betón, cement tvrdne

zraziť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) úderom al. prudkým nárazom, pohybom niečo spôsobiť spadnutie niečoho, niekoho, zhodiť, povaliť (obyč. na zem): z. jablko, orech (palicou) zo stromu; rana z pištole zrazila drába. (Škult.) Jedľa zrazila do snehu niekoľko mladých jedličiek. (Bedn.) Zrazte ho dolu z toho rebríka. (Vans.) Päsťou zrazil v krčme gestapáka. (Ondr.) Desiatim on zrazil halvy (Vaj.) odsekol; auto ho zrazilo; (Medveď) i koňa zrazí dlabou. (Ráz.); z. niekoho na kolená, pren. i pokoriť, ponížiť, premôcť;

poľov. slang. zastreliť: Im sa podarilo zraziť roháča. (Ráz.); pren. choroba ho zrazila (Jes-á) ochorel

● z. niekomu hrebeň, hrebienok pokoriť, skrotiť ho;

2. (čo) nárazom, úderom prudko odraziť, posotiť (smerom dole): z. loptu, puk; Chcel sa ma dotknúť, ale zrazil som mu ruku. (Karv.) Zrazil si klobúk na oči. (Hor.)

3. (čo) úderom násilne oddeliť od niečoho, odraziť, odtrhnúť: Zrazil som zámku na transformátorovom domku. (Štítn.); blesk zrazil vrchovec stromi;

4. (čo, čo komu z čoho) (určitú čiastku) odobrať, odpočítať, stiahnuť, strhnúť: z. niekomu z platu, zo mzdy, z. z istej sumy úroky; ponúkol zraziť z dlhu dvadsať zlatých. (Taj.) Jedná sa, čo by sa dalo zraziť z ceny. (Sládk.)

5. hovor. (čo) umenšiť, zmenšiť, znížiť (istú hodnotu, napr. peňažnú): z. ceny tovaru; z. horúčku, teplotu;

6. (čo) prudkým pohybom, nárazom, pribuchnutím dať spolu, spojiť, priblížiť do tesnej blízkosti, priraziť: z. opäťky, päty, z. nohy; z. hlavy dovedna; Zrazili sme stoly dovedna, zasadli sme si. (Bedn.); z. nepriliehajúce hrany;

nedok. zrážať, -a, -ajú

zraziť sa, -í, -ia dok.

1. (s kým, s čím i bezpedm.) prudko na seba naraziť, vraziť jeden do druhého (obyč. v rýchlom pohybe, v behu al. v jazde ap.): autá, vlaky sa zrazili; Rýchlik zastal, vozne sa prudko zrazili. (Krno) Rozbehol sa a skoro sa zrazil so strážou. (Min.)

2. (s kým, s čím) stretnúť sa, naraziť na seba v boji, začať boj: Moja čata sa zrazila s niekoľkými dragúnmi. (Jégé) Skupina Tmavého sa zrazila s nemeckou jednotkou. (Ondr.) Študenti sa zrazili s vojskom a na uliciach strhli sa nepokoje. (Al.)

3. expr. (s kým i bezpredm.) pohádať sa, pohašteriť sa, povadiť sa: Vedel, že a musí zraziť s Dorinou materou. (Heč.) Zrazili sa hneď a Halaša len nie a nie do dediny pustiť. (Taj.) Vo svojej práci a vo svojich názoroch zrazil sa s buržoáziou (Štítn.) polemizoval s ňou.

4. (o tkaninách, odevoch ap.) zmenšiť svoj povrch al. objem, stiahnuť sa: košeľa, sukňa, blúzka sa po vypratí zrazila; golier na košeli sa zrazil; navlhnutá koža sa po vysušení zrazí;

5. následkom istých chemických al. tepelných proceosv zhustnúť, stuhnúť, utvoriť kompaktnú hmotu (o niektorých tekutinách); skvapalnieť (napr. o pare): mlieko sa zrazilo, krv v žilách, na povrchu rany sa zrazila; omáčka sa chladom zrazí; polievku musíme miešať, aby sa žĺtok v nej nezrazil; Na povrchu mäsa následkom horúčosti zrazí sa bielkovina. (Vans.); zinok sa premení na pary, ktoré sa zrazia; vodné pary sa na pokrievke zrazili;

nedok. zrážať sa, -a , -ajú

zrážať p. zraziť

zrážať sa p. zraziť sa

zraziť dk
1. koho, čo zhodiť, zvaliť niekoho, niečo (obyč. na zem): Skaliak Maczko zwrtagycz swogu sekerkow, ssindoly zrazil (N. PRAVNO 1631); wtom pocžali hazat na dom Samuelow, takže y dosku zrazili na schodi (KRUPINA 1643); kterj ze dwuch bi druheho odolal neb z nohu zrazil (KoB 1666); wetor pruchki obloki sklenične w izbe z welkim hurtom strhol a na zem zrazil (KRUPINA 1718); mna na meg wlastneg zemy na zem zrazil (P. BYSTRICA 1724); woliara pan Rakouszky Mihalouho tenže pan Koncžek Samuel bez pričiny z kona zrazil (ĽUBORČA 1730); humi aliquem prosternere: ňekoho k zemi zraziti (KS 1763); sak sy ho ty stolom zrazeu (PRIEVIDZA 1768);
x. pren zagisťe wisoke wrchi pychi a nadhernosti twogeg dolu zrazyss (GK 1779) pokoríš sa
L. z. rohy komu pokoriť niekoho: teto rohy aby Buh tymto pissnym ženam zrazil (SP 1696)
2. čo z čoho násilím odraziť niečo z niečoho: (kováč) gemu puta z nohu zrazil a gemu z nich pomohl (SKALICA 1675); (zlodej) zamek na piwniczj Bonoweg zrazil a wino wibral (KRUPINA 1744); kdož retaze potrhal, puta z nohuw, barančinky z rukuw zrazil (KT 1753); tu preskociss prez sance anebo, mas-ly pikmeszr pry sebe, zraz zamek od branj (CA 1780)
L. hlavu, hrdlo z. komu sťatím popraviť niekoho: caput cervicibus abscindere: hlawu srazyti, stjti (WU 1750); decollare: hrdlo zrazyti, hlawu sťati (CL 1777); krk z. zlomiť si väzy: kdibich racž krk zrazil, než sem do baby wrazil (SNS 1786)
3. čo (o vode) zmeniť smerovanie niečoho, odraziť: gestliže by neb z pana aneb z slobodnika poddanich, s panou zjakou takowy by sa nassjeu, ktery by do wody ssieu riby lapaty aneb y wodu zrazity, z takoweho bez wsseczkeg milosty magu (vziať biršág) (L. JÁN 1704); Belussanje nocsnu chodinu zaprawu na Pechowe pokazely a wodu wssetku na plin pansky zrazely (BELUŠA 1774)
4. čo komu strhnúť, odrátať, odpustiť niekomu niečo: tehož cžasu Jan Sseffranecz sobie za czegchu srazil, czo nowych czeych nadielal, den 25 (ŽILINA 1560); za rychtarstwa pana Čzižmažia na dan se zrazilo den 94 (ZVOLEN 1629); take od neg prigala try lokte platna bieleneho, ty ať sobe zrazy z tech osemnacty zlatich (ŽILINA 1652); Kateryna Olách z predmenowaneg praetensiae sweg patnast zlatych odpustila a zrazila (BECKOV 1711); 200 rimskych nam zrazilo panstvo a 100 rimskych ješte interesujeme až posavad slavnemu panstvu (VRBICA 1772 LP); vtrati na proces a gine take widawki se zraziti a stahnuti prece musa (NJ 1786-88); zrazovať, zrážať ndk
1. k 1: s tohoto (stromu) owotce pada dobrowolne, s onoho pak nasilne, že se musi s tiku dolu zražeti (SP 1696); decutio: srážjm dolu (WU 1750); us smi ho ús potlatsél, premoh, zrásél smi ho vetsnye zo szvich noh (DŽ 1752); Magdalena plakala tak horce, že gedna slza z twary druhu zražala (MS 1758); prosterno: o zem bigem, k zemi zrážám; insterno: na zem zrážám; vibro: trasem, ráňám, zrážám (KS 1763); mohel bis poznat weliku hodnost dusse tweg, a preto abys gu do služebnosti hrýchu a do garma smrti nezražal (GK 1779); (strom) tlusty a prewelmy twrdy gest, asnad sa koňečne zrazowat nebude, strwáňliwost a dluhokost potrebuge (BlR 18. st)
2. k 2: czim puta zrazal, abi oznamily (SKALICA 1675);
x. pren dabel od služby Božj čloweka zražj a gemu nakasuge, aby službu Božj zamesskal (Le 1730) odhovára
3. k 3: ktery by do wody ssyel (ryby) lapaty aneb y wodu zrazaty (LIPTOV 1663); y to se prikazuge, aby pod pokutu wodu zražaty nyedopustil (P. ĽUPČA 1713); od gedneho mlyna zrážať na druhi mlyn wodu gest gednemu osoch čiňiť a druhemu sskodu (GV 1755)
4. k 4: Mateg take ma polozit Benedikowi, co zasedel na dome, srazku, nachodime, aby dal Benedikowy 3 fl, za poprawu se mu zraza 2 fl (SLIAČE 1562); tych dwacet zlatych, ktere mestu byl požyčel, tie se mu zražagy na mladze (S. ĽUPČA 1603); podle urbaru zrazalo se na haynich za syri den 60, rolneg dane fl 1 den 60 (BYTČA 1673); gezly mat bude dwanast kraw dognich, pakly nie, ze wssetkeho sa mu zražat bude (ORLOVÉ 1710);
5. vrážať, vbíjať: pango: zrážám, wbjgám, kolj bigem, wtykám (KS 1763)
6. (dovedna) spájať, miešať: coagito: spolú honjm, myssám, zrážám; complodo: w hromadu zražam (AS 1728); zraziť sa dk zhustnúť, stuhnúť: (šalvia) rozhani krew, kteraž se od padu zrazila (RN 17.-18. st); chyt krew a micheg, aby se nesrazyla (KuK 18. st); zrážať sa ndk
1. biť sa, potýkať sa v boji, bojovať: pan Zrini Mikulaš svojích napomínal, aby se dobre sražali a v Boha dufali (HP 1566)
2. hustnúť, tuhnúť: matu zetrenu klad ženam na prsy, když se w nich (mlieko) od prilyssne hognosti zražj a prsy stwrdnu (MT 17. st)

zrážať, zrážať sa p. zraziť