Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rúbať -e -u nedok.

1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les

2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo

3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti

4. ban. uvoľňovať z ložiska, kopať, dobývať: r. uhlie

● → vysoko r.; dať si na chrbte → drevo r.

rúbať rúbe rúbu rúb/rúbaj! rúbal rúbuc/rúbajúc rúbajúci rúbaný rúbanie nedok.

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa

dobývať získavať ťažbou • ťažiť • dolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlie • exploatovať: exploatovať lesy • kopať: kopať rudu • vŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudy • ban. rúbať: rúbať uhlie

ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať

rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínať • zotínať • ťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovie • vytínať • vyrúbavať • vyrubovať • vysekávať: vytínali kríky • klčovať (o koreňoch): klčovali vinicu • nár. váľať

2. pomocou sekery deliť • kálať • sekať • štiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3

sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťať • zatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do dreva • rúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polená • stav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory

2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kocky • roztínať (väčším nástrojom): roztína kosti • odsekávať • odsekúvať • odsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slová • odtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa

3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať

štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať triesky • kálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polená • rúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámať • lomiť • kálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohe • lúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene

ťažiť¹ 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerasty • dolovať • rúbať: baníci dolujú, rúbu uhlie • bagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinu • exploatovať: exploatovanie surovín

2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia iných • mať prospech • mať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podnikne • kniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodníci • pejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich

rúbať, -e/-a, -u/-ajú nedok.

1. (čo, do čoho) sekať, zatínať sekerou, vytínať, stínať, ťať: r. drevo, r. stromy, r. les; r. v hore stínať stromy; pren. r. veslom do vody prudko zaberať; Aj on rúbal cestu k slobode (Bend.) pripravoval slobodu, bojoval za slobodu.

● dá si (dal by si) na chrbte drevo rúbať o veľmi povoľnom, mäkkom človeku; Kubo už k stovke rúbe (Hor.) bude mať sto rokov.

2. (koho, čo, do koho, do čoho čím) sekať, biť, zabíjať, ničiť, hubiť sečnou zbraňou: Rúbal Turkov ako makovice. (Kal.) Začal planých ľudí šabľou rúbať. (Krno); pren. expr. r. do koní biť ich bičom; pren. hovor. r. niekoho, do niekoho kritizovať

● r. do živého ostro kritizovať; vysoko rúbe má priveľké, neskromné požiadavky;

3. ban. dobývať uhlie al. rudu: stenové rúbanie dobývanie uhlia zo stien;

opak. rúbavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 rubnúť

|| rúbať sa (s kým) zápasiť, biť sa: Už sa rúbe Černok s Turkami. (Kal.);

pren. expr. hovor. hádať sa, škriepiť sa, ostro si vymieňať názory: Ja sa za neho rúbem ako tá ľvica. (Vans.);

opak. rúbavať sa

rubnúť, -ne, -nú, -bol dok. zried. (koho, čo, do koho, do čoho) seknúť, zaťať, udrieť: rubnúť koňa; Vytiahol meč a dva razy do nej rubol. (Fel.);

nedok. rúbať

rúbať nedok.
1. csl pomocou sekery stínať, zotínať; takto zbavovať porastu: Pod Osobitou zme rúbaľi drevo (Liesek TRS); Prišľi rúbači a začaľi rúbad horu (Králiky BB); Rúbali zmo šakovakia drevo, bukovia aj dubovia (Mikolčany REV); Kislé vodi naši ľudzia píjavaľi, kedz boľi na kopaňí v Ľiptove aľebo ke_ca rúbal Maňín (Papradno PB); Rúbali agáti (Trakovice HLO); V zimie sa chodzívau̯o do hor a sa rúbau̯o (Sobotište SEN); Oňi dakedi daľi rubac, hejže, na jar, na mľazge to drevo (Smižany SNV); Śekera na drevo rubaňe do ľesa (V. Šariš PRE); Chodziľi po valaľe a rubaľi stari stromi (Bracovce MCH)
F. visoko rúbať (Rim. Píla RS) - mať priveľké, neskromné požiadavky, (nereálne) ambície a pod.; rúbe do živého (Košťany n. Tur. MAR) - dotýka sa podstatnej, citlivej veci, otvorene, bez okolkov kritizuje; rúb donho ako do duba, nepovie ťi praudu (Bobrovec LM) - aj pod nátlakom klame; nie je za žiadnych okolností dôveryhodný; chto nat sebú rúbe, do očí mu iverá padajú (Bošáca TRČ) - priveľké požiadavky, nepremyslené konanie, kritika vyššie postaveného a pod. môžu mať nepríjemné následky; rubaj do sebe! (M. Zalužice MCH) - žart. rýchlo pi!
2. csl pomocou sekery
a. deliť na kusy (o dreve, mäse), štiepať, kálať: A trepački zo šopa pozhadzuvau̯ a to rúbau̯ (Vrbie RUŽ); Cerové drevo sa zle rúbe (Návojovce TOP); Rúbame popílené drevo (Bánovce n. Bebr.); Ten klát, čo son rúbau̯ na ňon drevo, son vikrbálau̯ po rojtlu (Tek. Breznica NB); Pozvľiekal to haluzie a pomali, po troche ho rúbal na dvore (Rajec. Lesná ŽIL); Já som na jennom kláťe rúbala (Lapáš NIT); Na pence sa rube drevo (Vaďovce MYJ); Kedz dakemu zahiňe krava, ta še rubalo (mäso) na valaľe na kopki (Kokšov-Bakša KOŠ); Voľel mi cali dzeň drevo rubac, jak po tih uradou behac (Bracovce MCH); Ta mi išla z ocom i maceru drevo rubac po židoch (Sečovce TRB)
F. furd na mňe ruba (Sobrance) - neustále ma (slovne) napáda, útočí na mňa; drevo na nom rúbe (Ružindol TRN) - surovo s ním zaobchádza; ďesaď ráz meraj a raz rúbaj (Mošovce MAR) - buď opatrný, premýšľaj vopred, kým začneš nejakú činnosť
b. rozbíjať, prebíjať (o ľade): Rúbaľi ďiaru do ledu na riake, abi zmo mohli prať (Revúčka REV); Zebrali u̯odzí a rúbali let (Záh. Bystrica BRA); Veľki hrubi ľad namarznul, ta ja tam rubal tod ľat (Brezina TRB)
c. vydlabávať otvor do niečoho, dlabať: ruba_dziru (Fintice PRE)
3. strsl, miest. zsl, vsl sekaním oddeľovať, odsekávať, pretínať: Ag rúbú, hiba koj edorás fläg do trna (Brusník REV); Ňeská krumplovňisko aj kvorovie už zaorávajú, kvorovie už ňerúbajú (V. Maňa VRB); Žimušna kapusta ostava do ješeňi a tedi še rube (Brezina TRB); Rubaľi kapustu (Dl. Lúka BAR); Rubala hlava-ňehlava, z burianom i repu (Bracovce MCH); Kurki braľi a hlavi rubaľi (Sobrance); rúbať kukurisko (Hron. Kosihy LVI); rúbať kvórovie (Kmeťovo VRB)
L. rubadz žilu (choremu) (Dl. Lúka BAR) - pri liečení vypúšťať krv zo žily
F. rubadz žilu (Smižany SNV) - expr. citeľne niekomu škodiť (napr. pripravovať o financie, majetok ap.)
4. expr. sekaním ničiť, biť, ťať, napr. sečnou zbraňou: Veď rúbali doňho aj po smrťi, lebo krú už ňeťiekla a mau̯ zaťatuo do ruki (Poniky BB); Tag hiba (mládenec) povedau̯: „Meč, rúbi!“ (Kyjatice RS); Zvírence skočili k ňemu, trhali ho, kúsali (draka) a Janeg ho mečem rúbau̯ (Jablonové MAL); Aj baba, aj zbojňíg začali ho (mládenca) rúbat (Rozbehy SEN)
5. expr. prudko vytekať, (pod tlakom) silno vyrážať: Vezňen kľepáč, odbijem hänďeľ a začalo rúbaď zo suda do sklepu tak, že mi až do očú (Jabloňovce LVI)
F. znoj mä rúbe (Brusník REV) - steká zo mňa pot (pri horúčave)
6. expr. utekať, bežať: Hore brehom rúbav (Mur. Lehota REV)
7. čiast. vsl expr. ponášať sa na niekoho, podobať sa niekomu: Ľem tod mocno ruba na ňoho (Sobrance) rúbavať opak. k 1, 2: rúbavať (Istebné DK)

rúbať sa nedok. expr.
1. biť sa, zápasiť: Do krvi bi se buli rúbali, nag ih nerozdvojím (Revúca); Chlapci se f kršme rúbali (Jelšava REV); Ňichto ňezna, čomu śe rubaľi, či pre dzifče abo co (Žakarovce GEL); rubac śe (Smižany SNV)
2. veľmi sa hádať, škriepiť sa: Oňi sa rúbaľi pre takú pľetku (Ležiachov MAR)

rúbavať p. rúbať

rúbať ndk
1. čo stínať, vytínať, obyč. sekerou drevo: ubohy sedlaček rube, ore, kope, žne, kosj, mlatj z mnohim unawenim w potu twary sweg, a predce nermutj se (KT 1753); poddanemu neny dowoleno, aby brez wedomy panskeho zelenich a čzerstwych stromuw koly na ploty rezal, sekal neb rubal (BELÁ 1773); drewo sahowe darmo sme rubali i odvažali, ktere nam do urbarskych robot s. panstvo nepočtovalo (SIHELNÉ 1776 LP); trgesky sy rubag a na powalu nanos (PR 18. st)
F. potreba naučj drewo rubať (SiN 1678); multa docet duris vrgens in rebus egestas: potreba nutj rubat y dubowge koli kresat (Se 18. st) núdza človeka všeličomu naučí; kdo wysoko ruba, tomu trjsky do očj padagj (SiN 1678) nevypláca sa mať priveľké, neskromné požiadavky
2. čo sekať, presekávať, rozsekávať niečo: interseco: precjnám, rozsstipugem, prerubugem, rúbem; seco: sekám, rubám, režem (KS 1763); kapustu rubal (ŠTIAVNIK 1779) pren vadere per medios hostes: prez neprjtelú rúbati seba (KS 1763) hnať sa cez stred nepriateľov
L. r. žilu vypúšťať krv zo žily chirurgickým zákrokom, preseknutím: phlebotomo: žilu pússťám aneb rúbem (KS 1763); užitečná wec gest w tichto okoličnostách statku pod očámi aneb na nose w dirkách žilu rubati (VOv 1779)
F. r. na poctivosti komu urážať niekoho: tento twug gazik zlorečil, prisahal, rubal druhim na poctiwosti a na dobrem gmene utrhal (MS 1758)
3. ban kopať, dobývať uhlie al. rudu: tha ma dosti rudy rubati jako Jakub Long a jinši thovariše (LIPTOV 1610); kde pak začina rubat, ma jse štufa uderit (MB 1759)
4. čo robiť výsek mäsa a predávať ho: meso na gross z weliku nassj sskodu rubaty a prodawaty musime (KRUPINA 1741); howadze maso až do Božiho Tela a ne daleg po pol ssjestu peniazu rubati se dowoluge (S. ĽUPČA 1779); mesarom treba oznamit, abi proti limitatij teg stoličneg se neopowažili pokračowat a meso rubat (HRANOVNICA 1782)
5. koho, čo, na koho, do koho, po kom, na čo, (s) čím sekať, biť, zabíjať, hubiť sečnou zbraňou niekoho, niečo: tam sem widel, že Konssczansky Jano richtar zatyal gednucz do Jana Raczowyech s Poruby, kdezto ya sem ho napomynal, abi ho nerubal (RAJEC 1642); soldat gel za mnu na kony a dohonia mne po mnie rubal, gakož mnie y porubal y popchal ssablu (SKALICA 1681); Swyatko Duro porubany yssiel k potoku a zatim geho bratya wibehli z druky na Hlawatiho Palla, dolu ho na zem zbily a z geho wlastnou sablou nanho rubaly (KRUPINA 1683); nerubagte, nessekagte, mne mileho zanechajte (KC 1791); tak do mňa rúbali jako v hore do pňa, košelka bílená všecka na mne zmokla (AD 18. st); -avať frekv k 1: rubawaly sme prutwie slobodne a nykdo nehagil nam, neb to boly pasienky wsseczkeg dediny Borczicz (BORČICE 1588); addidit Nicolaus Wrana kdy sluhuwal na Patrowey Lehote, že okolo Snažnye studne slobodne rubawal bucžie y yaworye (P. LEHOTA 1641); laty slobodne rubawali Badinczi a dobitki pasali (ŠTIAVNIČKA 1676); rúbať sa zápasiť, biť sa (sečnou zbraňou): czasto gsem se rubal (NB 1743); kdiž byli uslyssali wssecy neprjtelé nassy, žeby se báli wssecki národi a žeby se rúbali samy mezy sebú (KB 1757); w Pezinecku na rinečku rubali sa pre devečku (KC 1791);
x. pren slonowé swimy zuby se rúbagi (PeP 1770)