otep -i ž. do väčšieho zväzku zviazaná slama, raždie ap.;
otiepka -y -pok ž. zdrob.: o. dreva, ďateliny
otiepka -ky -pok ž.
otiepka -ky -pok, otep -pi -pí ž. ▶ viacej vecí rovnakého druhu (obyč. slamy, raždia, triesok) zviazaných dovedna, viazanica, zväzok: poriadna o. sena; otiepky sušených bylín; ľan sa viaže do otiepok; konáre treba prichystať a zviazať do otiepok; Neznámy sa chúlil medzi dvoma otepami ražnej slamy. [M. Zelinka]; [...] z tej hmly sa vynorila starenka s otiepkou raždia na chrbte. [DF 2002]
otiepka p. zväzok 1
zväzok 1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: zväzok reďkoviek, zväzky papierových peňazí • viazanica: viazanica raždia • viazanka (Ondrejov) • snop (viac zviazaných skosených hrstí obilia): snopy pšenice • otep • otiepka: otiepka triesok, slamy • pradeno (zvinutý zväzok priadze): pradeno vlny • prameň (zoskupenie vláken al. iných jednotlivých dlhých a tenkých častí): prameň vlasov • motok (Figuli) • expr. chlp: chlpy trávy • expr. vojka (Figuli)
2. samostatný exemplár z väčšieho knižne vydaného súboru • diel: prvý zväzok románu; knižnica má asi 5000 zväzkov; druhý diel trilógie • časť: slovník sa skladá zo šiestich častí • kniha (časť rozsiahlejšieho diela): kniha tretia, kapitola desiata
3. p. puto 4. p. spoločenstvo 1
otiepka, -y, -pok ž. (nár. i otiepok, -pku m.) zviazaný menší snop niečoho, menšia otep: o. dreva, triesok, raždia, o. sena, slamy, ďateliny; viazať niečo do otiepok
otiepka ž. i otiepok m. 1. čiast. strsl i zsl zviazaný menší snop slamy, raždia, konopí ap.: Dajťe mi kúšťig oťiepka (Slov. Pravno MAR); Oťiepki konopí zme poviazali do velkíh oťepou (Návojovce TOP); Otépka sena tím kravám mosí stačit (Jablonové MAL); S tenkého hau̯úzá sa robiá otiépki (Hlboké SEN); Keď je mak na koreňi, f tích otépkách dozrá (Kunov SEN); Tak jeli sme pro tí otépki, totkaj tam tobili to drevo borové a takích fašín tam biu̯o moc (Mokrý Háj SKA); ociepka sena (Kolárovice BYT); otiepok slami (Blatnica MAR) F. ste sa ženid a neví otípku prevázat (Radošina NIT) - žart. o mladom (neskúsenom) nápadníkovi 2. vin. viazanica zostrihaného ročného viniča: Hovorí sa, že kolko je otépék, tolko bude okoví (Hor. Orešany TRN) L. otépka prutú (Gajary MAL) - viazanica ročného viniča na sadenie; otiepkoví príd. k 1: L. oťípková slama (Tesáre TOP) - zväzok otepovej slamy na viazanie viniča
otep m/ž zväzok, viazanica: k tomu stawany kupowal sem ssupa w Mosowcach od Paczanow otepow 121 (MOŠOVCE 1563); Rakowski Girik od neho otep zradne uyal (BYTČA 1574); iem slami sspitalskeg ocepi bilo 96; kupilo se slamy na rezanye secžky otepy 30 (ŽILINA 1709-25); stawyany z drewa postawene na (: nym:) (!) krow z otyepu prykryty 1 (DUBNICA n. V. 1720); slamu predawal naš pan brat po 4 gragcare gednu otep (BYTČA 1784); fasciculus straminis: otep (PD 18. st); otiepka [otie-, oté-, otý-], otiepočka [-epeč-] ž dem: wezmi otepku čerstweho lenu od hlawek očesaneho (RN 17.-18. st); dano Missowj, čuo seno wiazal do otiepok pre husarj, piwa d 4 (ŽILINA 1736); sacrinula: nossečka, filček, otepečka; calcata: otépka, swazek prúťa (KS 1763); na poručenj otce meho Abrahama wssal sem (Izák) zwazek aneb hromadu aneb otepku drew na swe ramena a nesel sem gu na horu Moria (SPr 1783); manipulus straminis: otep, oťepka (PD 18. st); fasces: otypka (VLS 18. st)
otiepka, otiepočka p. otep