chodiť nedok.
1. (o človeku) pohybovať sa robením krokov, kráčať, ísť: ch. pomaly, rýchlo, pešo, ch. po tráve, ch. po rukách; dieťa sa učí ch.; ch. o palici; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. po prstoch, po špičkách i pren. opatrne; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho
2. (pravidelne) dochádzať s určitým cieľom, navštevovať: ch. do školy, do práce, na zábavy; ch. po mlieko; ch. na ryby, na huby; ch. na pivo; ch. po svete cestovať; ch. medzi ľudí do spoločnosti
3. zo záujmu vyhľadávať: ch. po hradoch, za dievčatami
4. hovor. (pravidelne) obchádzať za určitým cieľom: ch. po lekároch, po úradoch
5. mať známosť: ch. s dievčaťom, ch-ia spolu už druhý rok
6. (o veciach) byť v činnosti, pohybovať sa, premávať: autá ch-ia rýchlo
7. (o zásielkach) (pravidelne) prichádzať, dochádzať: noviny mu ch-ia ráno, pošta ch-í na obed
8. (o človeku) byť, bývať v nejakom stave: ch. smutný, zamračený
9. (o človeku) byť nejako oblečený: ch. bez kabáta, v košeli, bosý; ch. dobre oblečený; ch. v čiernom a) nosiť čierne šaty b) mať smútok
● ch. ako slepý, ako vo sne nič si nevšímať; ch. ako hodinky presne; tak to (na svete) ch-í tak to býva, stáva sa, je zvykom; expr. → duša ch-í doňho spávať; ch. okolo niečoho ako mačka okolo horúcej kaše nejsť priamo na vec, okolkovať; ch. s → bubnom na zajace; expr. ch. niekomu po hlave veľa si voči niekomu dovoľovať; ch. s otvorenými očami všetko si všímať; vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; ch. poza školu zanedbávať vyučovanie; nešťastie nech-í po horách, ale po ľuďoch;
opak. chodievať -a