Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
osvietený príd.
1. obdarený dobrým rozumom, vzdelaný; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. človek; o-á vláda;
pren. o-á hlava múdry človek
2. v min. súčasť feud. titulu: o. pán (gróf);
osvietene prísl.;
osvietenosť -i ž.: o. ducha; Vaša O., pán gróf
osvietený -ná -né 2. st. -nejší príd.
osvietený1 -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ obdarený, riadiaci sa rozumom; majúci bohaté vedomosti, skúsenosti; majúci zmysel pre pokrok, novosť, modernosť; svedčiaci o tom: o. starosta, panovník, reformátor; o. postoj; osvietené panovanie Jozefa II.; prezentovať osvietenejšie názory; Bol to osvietený muž, ktorý veril v silu vedy a pokroku. [D. Šimko]; Na ich miesta budú postupne prichádzať ľudia mladší, osvietenejší, rozhľadenejší. [Pt 1998] 2. i Osvietený ▶ (v minulosti) ako súčasť úctivého oslovenia feudála al. vyššieho cirkevného hodnostára: O. gróf Thurzo; osvietené knieža; som poctená vašou návštevou, O. pane!; najosvietenejší, Najosvietenejší otec arcibiskup ◘ fraz. i iron. osvietená hlava múdry, rozumný človek
osvietený2 -ného pl. N -ní G -ných m. cirk. ▶ (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) kto prijal osvietenie, krst, obrad prijatia dieťaťa al. dospelého do cirkvi ponorením krsteného (krstenca) do vody al. poliatím na čelo, pokrstený: katechézy pre osvietených; pokrstenému človeku sa hovorilo aj o.
múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý
p. aj vzdelaný, bystrý 2
osvietený 1. v minulosti súčasť titulu vyššieho cirkevného hodnostára al. súčasť oslovenia feudála: náš pán osvietený (t. j. biskup, kanonik a pod.); osvietený pán gróf • urodzený • veľavážený • veľactený (súčasť oslovenia): urodzená, veľavážená pani (grófka); veľactené knieža
2. p. vzdelaný, múdry
vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný
1. vzdelaný, múdry, riadiaci sa rozumom: o. človek, učenec; terajšie osvietené storočie (Tim.)
● o-á hlava múdry človek;
2. zastar. (obyč. v spojení s podst. pán, pani) titul, ktorým oslovovali poddaní feudálov, grófov, kniežatá: o. pán (gróf). o-á pani (grófka); pán o., pani o-á; cirk. o. pán titul vyššieho cirkevného hodnostára, napr. kanonika, biskupa ap.;
osvietene prísl. k 1: Hovoril pekne — osvietene i precítene. (Karv.);
osvietenosť, -ti ž.
1. zried. múdrosť, rozumnosť, vzdelanosť: o. ducha (Taj.);
2. zastar. (obyč. v spojení s privl. zám.) titul, ktorým oslovovali poddaní feudálov, grófov, kniežatá: vaša o., jeho o. (pán gróf), jej o. (pani grófka); star. pís. i s veľkými písmenami Vaša, Jeho O.
osvietený csl príd. zastar. súčasť oslovenia vyššie postavenej osoby (šľachtica al. cirkevného hodnostára), v minulosti súčasť feudálneho titulu: Osvíceňí pán ďekan umreľi (Králiky BB); To kúpiv osvícení hercek, to bulo hercegóva (Sirk REV); osvieťení pán biskup (Bobrovec LM); osvícení gróf (Mnešice NMV); ośviceni pan baron (Gregorovce SAB)
osvietený [-ví-, -vie-; -te-, -ce-] príd 1. osvetlený, ožiarený niečím: kostel ze stirysto stlupamy podepreny a oswyteny s trima tisyc lampamy stribernimy (KrP 1760); nech se rozweseluge narod zemsky, takowimi bliskagicimi paprsleky oswiceny a okraseny (SlK 1766-80); strom od slúnka oswiceny sa porezuge, nereže sa to slúnko (BlR 18. st) 2. (o osobe) vyznačujúci sa vysokým spoločenským postavením, vznešený, urodzený: osviceny velikomožny pane, pane nam milostivy a laskavy (BOJNÁ 1564 LP); my Emrych Czobor z Czobora, namestek vradu nadrsspanskeho Kralowstwi vherskeho nayoswyczeneysseho knyzete pana, pana Maximiliana Druheho (BRATISLAVA 1573); Czuty Pal u oswiczeneho pana knizatia Rakoczy Ferencza w zamku zustawal (H. ČUTA 1604); my ubozi lide a poddani osviceneho pana arcibiskupa ostrihomskeho (V. LOVČA 1682 LP); dano sslosarom na oleg, čuo podmastowaly hakownycze, kdy mely strielat proty panu oswjecenemu (ŽILINA 1700); rozkas sme prigali od oswiczeneg kralowneg a Wassich Milosty straniwa hajduchou (SOCOVCE 1741); sprostý a neučený člowek, ten bez pochybowánj werj, že z mrtwych wstaňe, včený a oswjcený proto, že se vmenjm philosophickym neb maudrosti chlaubj (TR 1792) L. Jeho (Vaša, Ich) O-á Milosť, (Jasnosť, Veľkomožnosť) titul cisára, kráľa, kniežat al. vysokej šlachty: tento listek ad (!) jest dany Jeho Osviceneg Velkomožnosti, panu grofovi k vyrozumeni (D. STRHÁRE 1673 LP); což verime, že Vaše Osvicena Milost pre nas, chude sve poddane, učini (PŠURNOVICE 17. st LP); verime, že Vaša Vysoce Osvicena Velkomožnost na naš bidny stav poddansky zhliadne (V. LOM 1717 LP); my totižto ubohi a mizerni Jejich Osviceni Jasnosti, u kterej jakožto u otce a ochrance našeho, vladare rimskeho, krivdy a teškosti naše, klesajice a padajice k noham, vykladat chceme (ORKUCANY 1773 LP) 3. vyznačujúci sa vzdelanosťou, osvietený: nemožna wec gest, aby w tomto oswicenom časuw nassich weku mezy namy tak welka newedomost a ukrutnost panowaty mohla (ŠD 1784); takowéto hlaupé wěcy w nassjch oswjcených časech naskrze nemůžeme wjce weriti (GO 1792); nechibj Idomeneowj maudrost any oswjcenj wťip (PT 1796) bystrý, dômyselný rozum 4. (o osobe) zbavený slepoty: pren nikdy nepowjdag to, čo ten slepy ewangelicky, guž dáwno oswjceny, z očima telesnyma powjdal (BlR 18. st) zbavený duševnej slepoty, zaslepenosti 5. náb obdarený schopnosťou dokonalejšieho poznania (obyč. náboženského): abich toto skrze bohate ducha oswjcenjmi a wyvčenjmi gaziky poswecene misto mogu newimluwnostu a nevčenostu nezatemnil a neposskwrnil (WO 1670); gista wec gest, že (mudrci) byli nebeskym swetlem oswjcenj (SP 1696); oswjceny proroku, orodug za nas (PI 1749); Mogzjž, když oswjcenu mysli rozgjmal (HRANOVNICA 18. st); subst o. m vzdelanec: p. farárko, aspoň chceťe biťi též s počtu oswíceních wčilegssích (BA 1789); -osť ž 1. titul kráľa, kniežat al. vysokej šľachty: s tym Osvicenost v moc boži poručime (BÁNOVCE n. B. 1699) L. Jeho, Jej, Vaša (Milostivá), Ich O. (Kráľovská) v tituloch: služby a poddanosty naše vždycky a na každem miste V. Osvicenosti ponižene a pokorne prednašime (BOJNÁ 1564 LP); Joannes Mitlo, ssaffar zamku Lethawj, Geg Oswiczenostj pani Thurzoweg wizdwihnul penize (ŽILINA 1620); již pro mrcha lidi sotva obstaravati moci budeme, jesli Vaša Osvietenost za nas uniženych poddanych zaujati se nerači (PAPRADNO 1673 LP); kdy mela pryst Jeho Oswycenost Knyžecka p. palatinus, kupilo se žita korce 3 (ŽILINA 1700); s tuto našu poniženu inštanciu k Jejich Osvicenosti noham padame ponižene (BREZANY 1771 LP); grunt sedlacky Haďuďovsky ešte bol dostatočny jak sveho pana, tak i Milostivu Osvicenost Kralovsku zbyvat (NAVOJOVCE 18. st) 2. schopnosť rozmýšľať, poznávať, vnuknutie rozumu: to kdiž ostregj Mentor promluwil, oswicenost misli gsem dosahl tak, gako kdibi powlaka z očj mjch odpadla (PT 1796) 3. obdobie zdôrazňujúce slobodu osvieteného ľudského rozumu, osvietenstvo: mně se zdalo, že oni (mladší) skrze časy oswjcené den rozuměgj, poněwadž gá o giném swětle a oswjcenosti gesstě sem newěděl (StN 1785)