nemý
I. príd.
1. kt. nemá schopnosť hovoriť: narodiť sa n.
2. kt. nevydáva zvuk, mlčanlivý, tichý: n. svedok, súhlas, obdiv; n. film neozvučený, op. zvukový
● n-á tvár, n. tvor zviera; n-ému (dieťaťu) ani vlastná mať nerozumie dorozumieť sa možno len s tým, kto vyjadrí, čo chce;
nemo prísl. k 2: n. súhlasiť
II. nemý m. nemý človek;
nemá ž. nemá žena
nemá nemej pl. N nemé G nemých ž.
Klížska Nemá -kej Nemej ž. obec na južnom Slovensku v Komárňanskom okrese západne od Komárna;
Klížskoneman, Neman -na pl. N -nia m.;
Klížskonemianka, Nemianka -ky -nok ž.;
klížskonemiansky, nemiansky -ka -ke príd.
nemý2 nemého pl. N nemí G nemých m. ▶ kto (obyč. na základe istej vývojovej al. vrodenej chyby) nemá schopnosť hovoriť al. kto nedokáže hovoriť, nemý1 človek: škola, špeciálne pomôcky pre nemých; posunková reč nemých ▷ nemá nemej pl. N nemé G nemých ž.: nájsť prácu nemej