Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nahradiť dok.

1. dať náhradu: n. škodu, stratený čas

2. dosadiť niekoho, niečo za niekoho, niečo, zastúpiť, vystriedať: n. chýbajúceho pracovníka, súčiastku; stroje n-li ľudí;

nedok. nahrádzať -a, nahradzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nahradiť ‑í ‑ia dok.

nahradiť -dí -dia nahraď! -dil -diac -dený -denie dok.

nahradiť -dí -dia nahraď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo čím) ▶ upotrebiť, použiť na istý účel niečo s podobnými vlastnosťami namiesto niečoho iného, zameniť: n. maslo rastlinným tukom; vyrúbané stromy budú nahradené inými drevinami; Budem musieť veľa opravovať, krátiť, vynechať, nahradiť, zmeniť. [P. Štrelinger]
2. (čo) ▶ stať sa niečím nastupujúcim (často kvalitnejším, zdokonaleným) za niečo predchádzajúce, vystriedať: nahradia ropu biopalivá?; euro nahradilo korunu; digitálne vysielanie postupne nahradí doterajšie analógové; Vtedy propaganda úplne nahradila pravdu. [L. Kvasnička]
3. (čo (komu)) ▶ plniť funkciu niečoho; byť náhradou za niečo chýbajúce, kompenzovať, zastúpiť: po odstránení chorej obličky ponechaná oblička nahradí funkciu odstránenej; Či nie je mnoho takých, čo majú koníčka a ten im nahradí potešenie z práce? [R. Sloboda]
4. (komu čo (čím)) ▶ dať, poskytnúť niečo ako protihodnotu namiesto niečoho chýbajúceho, kompenzovať, vynahradiť: n. deťom domov; lásku, ktorú ste nedali svojim najbližším, nemožno ničím n.; kto mi nahradí stratený čas?; Odvtedy akoby chcel všetko zameškané nahradiť. [Ľ. Zúbek]
5. (čo) ▶ finančne odškodniť stratu, uhradiť, vyrovnať, zaplatiť: n. spôsobenú škodu; Vieš, akú škodu utrpela elektráreň odstavením kotla? Nikdy by si ju celú nenahradil. [L. Hagara]
6. (komu koho (v čom)) ▶ zastať niečie miesto v osobných vzťahoch, naplniť isté potreby namiesto niekoho: n. chlapcom otca; chýbaš mi, nikto mi ťa nemôže n.!; hľadá si ženu, ktorá by jeho malej dcérke nahradila matku; Otecko chce povedať, že musíš mať manžela, ktorý ti vo všetkom nahradí nás. [P. Ševčovič]
7. (koho) ▶ stať sa nástupcom niekoho; vykonať istú profesionálnu činnosť v zastúpení za niekoho, zastúpiť, vymeniť: dočasne n. zraneného hráča; nemohol by byť nahradený niekým iným?; Mladí na každom poste a vo všetkom nahradili starých. [V. Handzová]; Vy ho nahradíte, všetko prevezmete vy, len vy. [P. Kováčik]; Dovtedajšieho šéfa nadnárodnej západnej firmy má nahradiť niekto iný. [N. Tanská]
nedok.nahrádzať, nahradzovať


nahrádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie, nahradzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo čím) ▶ upotrebúvať, používať na istý účel niečo s podobnými vlastnosťami namiesto niečoho iného, zamieňať: n. cukor umelými sladidlami; ak liek nezaberá, nahrádza sa iným liekom; nahrádzajte igelitky látkovými taškami, sú ekologickejšie; gesto v nemom filme nahradzovalo reč; Slovíčka, na ktoré si akurát nevedel spomenúť, nahradzoval anglickými ekvivalentmi. [D. D. Fabian]lingv. nahrádzanie hlások, hláskových skupín zámena, náhrada cudzej hlásky domácou hláskou, substitúcia
2. (čo) ▶ stávať sa niečím nastupujúcim (obyč. kvalitnejším, zdokonaleným al. dostupnejším) za niečo predchádzajúce, striedať: platobné karty začínajú n. hotovosť; nový systém postupne nahrádza starý; kožu ako výrobný materiál nahrádzajú umelé materiály; stroje pri výrobných činnostiach postupne nahradzujú ľudí ľudskú pracovnú silu; tradičný obchod je nahrádzaný pohodlnejším nákupom cez internet
3. (čo (komu)) ▶ plniť funkciu niečoho; slúžiť za niečo chýbajúce, kompenzovať, zastupovať: dialýza pacientovi čiastočne nahrádza funkciu obličiek; príspevok v hmotnej núdzi sčasti nahradzuje stratu príjmu; Nemôžeme nahrádzať prokuratúru. [Ľ. Jurík]; Kino mu čoraz väčšmi nahradzovalo domov, z ktorého utekal. [J. Lenčo]
4. (komu čo (čím)) ▶ dávať, poskytovať niečo ako protihodnotu namiesto niečoho chýbajúceho, kompenzovať, vynahrádzať: nahradzuje deťom nedostatok lásky peniazmi; čím si nahrádzate nedostatok pohybu?
5. (čo) ▶ finančne odškodňovať stratu, hradiť, platiť, uhrádzať, vyrovnávať: n. škodu; n. zamestnancovi straty na zárobku; nahradzovanie ušlého zisku; Veď sa nebudeš rehotať, keď ti to dajú nahrádzať. [P. Hrúz]
6. (komu koho) ▶ zastávať niečie miesto v osobných vzťahoch, napĺňať isté potreby namiesto niekoho chýbajúceho: starší brat jej nahrádza otca; po rozvode deťom nahrádzala, nahradzovala matku; Veľmi rada mám deti a moji pacienti mi ich nahrádzajú. [B. Poliaková]
7. (koho) ▶ stávať sa nástupcom niekoho iného; vykonávať istú profesionálnu činnosť v zastúpení za niekoho, zastupovať: n. odchádzajúcich zamestnancov; Už nahrádzal aj pôrodnú babicu, a to priam v kúte krytu. [Š. Žáry]
dok.nahradiť

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovať rekompenzovať vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedať vymeniť zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


uhradiť dať peniaze al. inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod. • nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiťvyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičanéhovyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený časzaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiathovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy


vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčarať vyčarovať prečarať prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čarať čarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňať popremieňať pozamieňať pomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie koliesvybalansovať: vybalansovať telo na lane

2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovať vykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťounahradiť vyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli

3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dverevylomiť vyraziť vyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zemepovyvažovať povypačovať povylamovať povyrážať povyvaľovať (postupne, viac vecí)


zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčarať vyčarovať začarať začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čarať čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečarať prečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovať nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňať povymieňať pomeniť popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky


zastúpiť 1. urobiť niečo za niekoho • nahradiť zastať: na porade ma musí niekto zastúpiť, nahradiť; syn ho už v obchode zastúpi, zastanehovor. expr. zaskočiť: rád zaskočím za chorého kolegukniž. substituovať: substituovať neprítomnosť výživných látoksuplovať (nedok.): učiteľ nemôže suplovať rodičov vo všetkom

2. (v spojení so substantívom cesta) zabrániť v ďalšej chôdzi, pren. aj v inej činnosti • postaviť sa stať si (do cesty): zvedavcom zastúpili cestu, postavili sa do cestyzastať zahatať prekaziť prekrížiť skrížiť (cestu): nerátal som, že mi dakto prekríži, skríži cestu za mojím cieľom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hradiť1, -í, -ia nedk. (čo) platiť trovy, výdavky, vyrovnávať účty: h. výdavky, náklady; h. investície, h. škody;

dok. nahradiť, uhradiť


nahradiť, -í, -ia dok.

1. (komu čo) vyrovnať, zaplatiť škodu, stratu (najmä hmotnú): n. niekomu škodu;

2. (koho, čo) zastúpiť, vystriedať, vymeniť: A ktorýže nepriateľ by nahradil gazdu? (Hor.); n. zlú súčiastku;

nedok. nahrádzať, -a, -ajú i nahradzovať, -uje, -ujú

nahradiť1 dok.
1. strsl, zsl zaplatiť, vynahradiť škodu: Škodu mu misí nahradit (Gočaltovo ROŽ); Choda som_éj to nahradzila, čo jéj moje husi do škodi behli, dĺho sa dula (Lovčice TRN)
2. zameniť jednu vec inou: Ostal mi po tom odvode len jeden kón a to velké vážiščo pre párku som na vozi nahradzil s polovičním vážiščom (Brestovany TRN)
3. zameniť v práci, zastúpiť, zastať: Mali mašinu takú, čo dvanás chlapuov nahradzila (Dl. Pole BYT)

nahradiť2 dok. zried. upraviť, usmerniť prehradením: Nahradzil mu do zelňice vodu (Bošáca TRČ)

nahradiť1 dok.
1. strsl, zsl zaplatiť, vynahradiť škodu: Škodu mu misí nahradit (Gočaltovo ROŽ); Choda som_éj to nahradzila, čo jéj moje husi do škodi behli, dĺho sa dula (Lovčice TRN)
2. zameniť jednu vec inou: Ostal mi po tom odvode len jeden kón a to velké vážiščo pre párku som na vozi nahradzil s polovičním vážiščom (Brestovany TRN)
3. zameniť v práci, zastúpiť, zastať: Mali mašinu takú, čo dvanás chlapuov nahradzila (Dl. Pole BYT)

nahradiť2 dok. zried. upraviť, usmerniť prehradením: Nahradzil mu do zelňice vodu (Bošáca TRČ)

nahradiť, nahrazdiť dk
1. čo (čím) poskytnúť náhradu za niečo, vynahradiť niečo: (Juraj úradníkovi) gedine praczy a daremj vtraty nahradj (TRENČÍN 1564); aby on tu sskodu (na obilí) gjm nahradyl (peniazmi) (RUŽOMBEROK 1600); co pak (z humna, chyže, placu) popalili, zhubili aneb odpredalj, to zebi bilo redintegrowane aneb z penezmi nahrazene (KRUPINA 1683); damnum compensare: sskodu nahraditi (WU 1750); compensativus: čo sa nahrázdit aneb odplatit má (KS 1763)
2. čo (komu, čím) napraviť, odčiniť niečo; vrátiť česť, obyč. odprosením: nalehagi, aby gi pocztiwost nahradila odprosowanym (TRENČÍN 1589- 1600); aby mne on mogu poctywost y pohanbeny nahradil (D. STREHOVÁ 1600); pro ten wistupek ma pocztiwj czech masarsky fl 12 dolu položitj a tomu včznowj Waczlawowi poctiwost hnedkj nahraditi (ZVOLEN 1642); z poniženym hrychúw swych zeznánym nahrady se, čokolwek na skrússenosty by chybalo (PeP 1770); nahrad, czo sy komu ukriwdil (SQ 1781)
3. čo s čím zameniť, vymeniť, vystriedať; odplatiť niečo niečím: dobroďeni z dobroďenim má sa nahraďiťi (GV 1755); connectere aliqvam infamiam: negakú blázniwost z ginssú blázniwosťu nahrázditi (KS 1763); nechcel zlé ze zlým nahrádit (PrW 1780); nahrádzať, nahradzovať [-(d)zo-, -žo-], nahrazďovať ndk
1. k 1: (mlynár) powinen bude sskodu nahrazowaty (TRENČÍN 1663); czo bi mela (sestra) gemu (Eliášovi za opravu gruntu) nahraczat, nadepsaneg sestre sweg odpustel (ŽILINA 1699); recompenso: nahrázďugem (KS 1763);
2. k 3: dary nahraczowaty darmy (KoB 1666); (krv) se obnowuge, trunkem wina nahražuge (MBF 1721); mestečko muselo (rozkopané role) meskimj zemamy nahradzat (S. ĽUPČA 1747)
3. čo s čím dopĺňať na pôvodný stav; vymieňať jedno druhým: succenturio: húffny počet s nyma doplňugem, nahrázďugem; suppleo: nahrazďugem, doplňugem, na to mjsto ginssy kladem, dokládám (KS 1763)


nahradzovať p. nahradiť


nahrazdiť, nahrazďovať p. nahradiť

nahradiť_1 nahradiť nahradiť_2 nahradiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

nahradiť: →speex →vorbis
by malo nahradiť rozhodnutie devrait remplacer la décision
ich prijatia a nahradia leur adoption et remplacent
iniciatívy môžu nahradiť iné initiatives peuvent remplacer d'autres
môže tieto podmienky nahradiť peut remplacer ces conditions par
nahradiť, alebo jeho zástupca remplacer, ou son représentant
nič ju nemohlo nahradiť rien ne la pouvait remplacer
príležitosť, aby ho nahradili occasion de le remplacer
zmeniť, nahradiť alebo odobrať modifier, remplacer ou retirer
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu