Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nahradiť dok.

1. dať náhradu: n. škodu, stratený čas

2. dosadiť niekoho, niečo za niekoho, niečo, zastúpiť, vystriedať: n. chýbajúceho pracovníka, súčiastku; stroje n-li ľudí;

nedok. nahrádzať -a, nahradzovať

nahradiť -dí -dia nahraď! -dil -diac -dený -denie dok.

nahradiť -dí -dia nahraď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo čím) ▶ upotrebiť, použiť na istý účel niečo s podobnými vlastnosťami namiesto niečoho iného, zameniť: n. maslo rastlinným tukom; vyrúbané stromy budú nahradené inými drevinami; Budem musieť veľa opravovať, krátiť, vynechať, nahradiť, zmeniť. [P. Štrelinger]
2. (čo) ▶ stať sa niečím nastupujúcim (často kvalitnejším, zdokonaleným) za niečo predchádzajúce, vystriedať: nahradia ropu biopalivá?; euro nahradilo korunu; digitálne vysielanie postupne nahradí doterajšie analógové; Vtedy propaganda úplne nahradila pravdu. [L. Kvasnička]
3. (čo (komu)) ▶ plniť funkciu niečoho; byť náhradou za niečo chýbajúce, kompenzovať, zastúpiť: po odstránení chorej obličky ponechaná oblička nahradí funkciu odstránenej; Či nie je mnoho takých, čo majú koníčka a ten im nahradí potešenie z práce? [R. Sloboda]
4. (komu čo (čím)) ▶ dať, poskytnúť niečo ako protihodnotu namiesto niečoho chýbajúceho, kompenzovať, vynahradiť: n. deťom domov; lásku, ktorú ste nedali svojim najbližším, nemožno ničím n.; kto mi nahradí stratený čas?; Odvtedy akoby chcel všetko zameškané nahradiť. [Ľ. Zúbek]
5. (čo) ▶ finančne odškodniť stratu, uhradiť, vyrovnať, zaplatiť: n. spôsobenú škodu; Vieš, akú škodu utrpela elektráreň odstavením kotla? Nikdy by si ju celú nenahradil. [L. Hagara]
6. (komu koho (v čom)) ▶ zastať niečie miesto v osobných vzťahoch, naplniť isté potreby namiesto niekoho: n. chlapcom otca; chýbaš mi, nikto mi ťa nemôže n.!; hľadá si ženu, ktorá by jeho malej dcérke nahradila matku; Otecko chce povedať, že musíš mať manžela, ktorý ti vo všetkom nahradí nás. [P. Ševčovič]
7. (koho) ▶ stať sa nástupcom niekoho; vykonať istú profesionálnu činnosť v zastúpení za niekoho, zastúpiť, vymeniť: dočasne n. zraneného hráča; nemohol by byť nahradený niekým iným?; Mladí na každom poste a vo všetkom nahradili starých. [V. Handzová]; Vy ho nahradíte, všetko prevezmete vy, len vy. [P. Kováčik]; Dovtedajšieho šéfa nadnárodnej západnej firmy má nahradiť niekto iný. [N. Tanská]
▷ nedok. ↗ nahrádzať, nahradzovať

nahrádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie, nahradzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo čím) ▶ upotrebúvať, používať na istý účel niečo s podobnými vlastnosťami namiesto niečoho iného, zamieňať: n. cukor umelými sladidlami; ak liek nezaberá, nahrádza sa iným liekom; nahrádzajte igelitky látkovými taškami, sú ekologickejšie; gesto v nemom filme nahradzovalo reč; Slovíčka, na ktoré si akurát nevedel spomenúť, nahradzoval anglickými ekvivalentmi. [D. D. Fabian] □ lingv. nahrádzanie hlások, hláskových skupín zámena, náhrada cudzej hlásky domácou hláskou, substitúcia
2. (čo) ▶ stávať sa niečím nastupujúcim (obyč. kvalitnejším, zdokonaleným al. dostupnejším) za niečo predchádzajúce, striedať: platobné karty začínajú n. hotovosť; nový systém postupne nahrádza starý; kožu ako výrobný materiál nahrádzajú umelé materiály; stroje pri výrobných činnostiach postupne nahradzujú ľudí ľudskú pracovnú silu; tradičný obchod je nahrádzaný pohodlnejším nákupom cez internet
3. (čo (komu)) ▶ plniť funkciu niečoho; slúžiť za niečo chýbajúce, kompenzovať, zastupovať: dialýza pacientovi čiastočne nahrádza funkciu obličiek; príspevok v hmotnej núdzi sčasti nahradzuje stratu príjmu; Nemôžeme nahrádzať prokuratúru. [Ľ. Jurík]; Kino mu čoraz väčšmi nahradzovalo domov, z ktorého utekal. [J. Lenčo]
4. (komu čo (čím)) ▶ dávať, poskytovať niečo ako protihodnotu namiesto niečoho chýbajúceho, kompenzovať, vynahrádzať: nahradzuje deťom nedostatok lásky peniazmi; čím si nahrádzate nedostatok pohybu?
5. (čo) ▶ finančne odškodňovať stratu, hradiť, platiť, uhrádzať, vyrovnávať: n. škodu; n. zamestnancovi straty na zárobku; nahradzovanie ušlého zisku; Veď sa nebudeš rehotať, keď ti to dajú nahrádzať. [P. Hrúz]
6. (komu koho) ▶ zastávať niečie miesto v osobných vzťahoch, napĺňať isté potreby namiesto niekoho chýbajúceho: starší brat jej nahrádza otca; po rozvode deťom nahrádzala, nahradzovala matku; Veľmi rada mám deti a moji pacienti mi ich nahrádzajú. [B. Poliaková]
7. (koho) ▶ stávať sa nástupcom niekoho iného; vykonávať istú profesionálnu činnosť v zastúpení za niekoho, zastupovať: n. odchádzajúcich zamestnancov; Už nahrádzal aj pôrodnú babicu, a to priam v kúte krytu. [Š. Žáry]
▷ dok. ↗ nahradiť

nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť • kompenzovať • rekompenzovať • vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali • odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku • dosadiť: dosadiť premennú do rovnice • zastúpiť • hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci • zastaráv. zastať • kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu • odb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom • vystriedať • vymeniť • zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek

uhradiť dať peniaze al. inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod. • nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiť • vyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičaného • vyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený čas • zaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiat • hovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy

vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiť • kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja • zmeniť: rád by zmenil miesto • zameniť • hovor.: vyčarať • vyčarovať • prečarať • prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky • hovor.: čarať • čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval • subšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika • hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete • premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné • povymieňať • popremieňať • pozamieňať • pomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť • vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík

vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie kolies • vybalansovať: vybalansovať telo na lane

2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovať • vykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťou • nahradiť • vyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli

3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dvere • vylomiť • vyraziť • vyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zeme • povyvažovať • povypačovať • povylamovať • povyrážať • povyvaľovať (postupne, viac vecí)

zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v banke • zmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť byt • hovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť čísla • hovor.: vyčarať • vyčarovať • začarať • začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračky • hovor.: čarať • čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovať • hovor.: prečarať • prečarovať: prečarali si stoličky • premeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobné • kniž. substituovať • nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti stroja • pozamieňať • povymieňať • pomeniť • popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky

zastúpiť 1. urobiť niečo za niekoho • nahradiť • zastať: na porade ma musí niekto zastúpiť, nahradiť; syn ho už v obchode zastúpi, zastane • hovor. expr. zaskočiť: rád zaskočím za chorého kolegu • kniž. substituovať: substituovať neprítomnosť výživných látok • suplovať (nedok.): učiteľ nemôže suplovať rodičov vo všetkom

2. (v spojení so substantívom cesta) zabrániť v ďalšej chôdzi, pren. aj v inej činnosti • postaviť sa • stať si (do cesty): zvedavcom zastúpili cestu, postavili sa do cesty • zastať • zahatať • prekaziť • prekrížiť • skrížiť (cestu): nerátal som, že mi dakto prekríži, skríži cestu za mojím cieľom

hradiť¹, -í, -ia nedk. (čo) platiť trovy, výdavky, vyrovnávať účty: h. výdavky, náklady; h. investície, h. škody;

dok. nahradiť, uhradiť

nahradiť, -í, -ia dok.

1. (komu čo) vyrovnať, zaplatiť škodu, stratu (najmä hmotnú): n. niekomu škodu;

2. (koho, čo) zastúpiť, vystriedať, vymeniť: A ktorýže nepriateľ by nahradil gazdu? (Hor.); n. zlú súčiastku;

nedok. nahrádzať, -a, -ajú i nahradzovať, -uje, -ujú

nahradiť¹ dok.
1. strsl, zsl zaplatiť, vynahradiť škodu: Škodu mu misí nahradit (Gočaltovo ROŽ); Choda som_éj to nahradzila, čo jéj moje husi do škodi behli, dĺho sa dula (Lovčice TRN)
2. zameniť jednu vec inou: Ostal mi po tom odvode len jeden kón a to velké vážiščo pre párku som na vozi nahradzil s polovičním vážiščom (Brestovany TRN)
3. zameniť v práci, zastúpiť, zastať: Mali mašinu takú, čo dvanás chlapuov nahradzila (Dl. Pole BYT)

nahradiť² dok. zried. upraviť, usmerniť prehradením: Nahradzil mu do zelňice vodu (Bošáca TRČ)

nahradiť¹ dok.
1. strsl, zsl zaplatiť, vynahradiť škodu: Škodu mu misí nahradit (Gočaltovo ROŽ); Choda som_éj to nahradzila, čo jéj moje husi do škodi behli, dĺho sa dula (Lovčice TRN)
2. zameniť jednu vec inou: Ostal mi po tom odvode len jeden kón a to velké vážiščo pre párku som na vozi nahradzil s polovičním vážiščom (Brestovany TRN)
3. zameniť v práci, zastúpiť, zastať: Mali mašinu takú, čo dvanás chlapuov nahradzila (Dl. Pole BYT)

nahradiť² dok. zried. upraviť, usmerniť prehradením: Nahradzil mu do zelňice vodu (Bošáca TRČ)

nahradiť, nahrazdiť dk
1. čo (čím) poskytnúť náhradu za niečo, vynahradiť niečo: (Juraj úradníkovi) gedine praczy a daremj vtraty nahradj (TRENČÍN 1564); aby on tu sskodu (na obilí) gjm nahradyl (peniazmi) (RUŽOMBEROK 1600); co pak (z humna, chyže, placu) popalili, zhubili aneb odpredalj, to zebi bilo redintegrowane aneb z penezmi nahrazene (KRUPINA 1683); damnum compensare: sskodu nahraditi (WU 1750); compensativus: čo sa nahrázdit aneb odplatit má (KS 1763)
2. čo (komu, čím) napraviť, odčiniť niečo; vrátiť česť, obyč. odprosením: nalehagi, aby gi pocztiwost nahradila odprosowanym (TRENČÍN 1589- 1600); aby mne on mogu poctywost y pohanbeny nahradil (D. STREHOVÁ 1600); pro ten wistupek ma pocztiwj czech masarsky fl 12 dolu položitj a tomu včznowj Waczlawowi poctiwost hnedkj nahraditi (ZVOLEN 1642); z poniženym hrychúw swych zeznánym nahrady se, čokolwek na skrússenosty by chybalo (PeP 1770); nahrad, czo sy komu ukriwdil (SQ 1781)
3. čo s čím zameniť, vymeniť, vystriedať; odplatiť niečo niečím: dobroďeni z dobroďenim má sa nahraďiťi (GV 1755); connectere aliqvam infamiam: negakú blázniwost z ginssú blázniwosťu nahrázditi (KS 1763); nechcel zlé ze zlým nahrádit (PrW 1780); nahrádzať, nahradzovať [-(d)zo-, -žo-], nahrazďovať ndk
1. k 1: (mlynár) powinen bude sskodu nahrazowaty (TRENČÍN 1663); czo bi mela (sestra) gemu (Eliášovi za opravu gruntu) nahraczat, nadepsaneg sestre sweg odpustel (ŽILINA 1699); recompenso: nahrázďugem (KS 1763);
2. k 3: dary nahraczowaty darmy (KoB 1666); (krv) se obnowuge, trunkem wina nahražuge (MBF 1721); mestečko muselo (rozkopané role) meskimj zemamy nahradzat (S. ĽUPČA 1747)
3. čo s čím dopĺňať na pôvodný stav; vymieňať jedno druhým: succenturio: húffny počet s nyma doplňugem, nahrázďugem; suppleo: nahrazďugem, doplňugem, na to mjsto ginssy kladem, dokládám (KS 1763)

nahradzovať p. nahradiť

nahrazdiť, nahrazďovať p. nahradiť