kotál p. kotol
kotol (kotál) m.
1. csl veľká kovová nádoba s vypuklým dnom na varenie priamo nad ohňom: Keď bolo po zábave, dávaľi guláš s kotála (Chlebnice DK); Vám bi móhél aj f kotli varit, ani tag bi vám nestačelo (Brezová p. Brad. MYJ); Muśim dadz zaplacidz drucarovi kocel (Torysa SAB); pľechoví kotuol, meďení kotuol (Pukanec LVI)
L. ľiati kotel (Čadca), klobúkoví kotuol (Prievidza), majčoví kotel (Pruské PCH) - v pálenici nádoba na ovocný kvas majču
F. brucho ako kotuol (Pukanec LVI), brucho aňi koťel (Čičmany ŽIL) - veľké brucho; kotel, co bi śe śviňa u ňim upraśila (Straňany MCH) - veľmi veľký; kotuol hrncu záviďí, že sú oba čierni (Lutila KRE), hrnec kotel karhá, obidvá sú čírní (Lukáčovce HLO) - o človeku, ktorý závidí druhým al. vyčíta iným chyby, ktoré má aj sám; robota mu iďe aňi čuo bi kotáu̯ umívau̯ (Zázrivá DK) - o ľahko, rýchlo a zručne pracujúcom človeku
2. nádržka na zohrievanie vody v murovaných sporákoch al. ich prístavkoch: Napusci s teho kotla vodi, budem umívad rát! (Trnava)
3. jtrenč, trenč expr. veľké brucho: Má honní kotel, do teho sa už ňiéčo sprace! (Bošáca TRČ)
4. zastar. parný stroj, rušeň, lokomotíva: Vlak ťahá kotuol (Tek. Trsťany LVI); Kebi né kotla, tak ti vagóni za ňím bi sa aňi nepohli (Skalica)
L. ohniví kotel (Čachtice NMV) - parný stroj vykurovaný drevom, uhlím
5. destilačné zariadenie al. jeho súčasť: Slivovicu pálíme f kotli (Vaďovce MYJ); Preseďeu̯ celí život pri kotle (Prochot NB)
6. zried. vodou vymletá priehlbina na dne rieky: Spadnul z mosta do vodi, ta ho zaňeslo do kotla, ta tam śe zatopil (Žalobín VRN)