gratulovať nedok. blahoželať, vinšovať: g. niekomu k narodeninám, chodiť g.
● môžeš si g. môžeš byť spokojný
gratulovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovanie nedok.
gratulovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovanie nedok. ⟨lat.⟩ (komu (k čomu)) ▶ ústne al. písomne želať blaho, dobro pri životnej udalosti, vyjadrovať radosť, uznanie pri dosiahnutí významného úspechu a pod.; syn. blahoželať, blahopriať: g. otcovi k narodeninám; g. víťazovi; g. študentom k získaniu ocenenia; prišli mu g. priatelia □ srdečne gratulujem! ◘ fraz. môžeš si gratulovať môžeš byť spokojný, rád; iron. to ti [teda] gratulujem! al. môžeš si gratulovať vyjadrenie negatívneho al. posmešného postoja k výsledku niečej činnosti
gratulovať nedok. ‹l› (ústne al. písomne) blahoželať
blahoželať vyjadrovať želanie dobra a pritom prejavovať uznanie, ocenenie niečoho • gratulovať • blahopriať: blahoželať, gratulovať, blahopriať k úspechu, k životnému jubileu, k meninám • hovor. vinšovať: ísť niekomu vinšovať
gratulovať p. blahoželať
gratulovať, -uje, -ujú nedok. (komu) vyslovovať, vyjadrovať radosť pri nejakom významnom výročí, pri dosiahnutí úspechu ap., blahoželať: g. otcovi k narodeninám, g. niekomu k úspechu, k povýšeniu
● hovor. môžeš si g. môžeš byť rád, spokojný;
dok. zagratulovať i pogratulovať
gratulovať i gratulírovať nedok. csl nov. blahoželať pri významnejšej príležitosti: Kišašoňka sa vidáva, pójďeme jéj gratulíruvaťi (Bánovce n. Bebr.); Boli zme cetke gratulovadz na Noví rok (V. Rovné BYT); Boli mi šecci vnuci aj vnuki gratulíruvat, lebo som mav aj ména aj sedendesád rokóv (Bučany HLO); Volakedi sa vázau̯o na meňini, hovoriu̯o sa vázat Ščefana, Michala, čil gratulovat (Rača BRA); gratuluvať (V. Bielice TOP); gratulirovac (Ľubotín SAB)
gratulovať ndk lat blahoželať: predne mu gratulugi a potom ho pozdrawugi (SP 1696)