blizňa -aťa mn. -atá/-ence -niat/-neniec s. dvojča: ovca mala b-tá
blizňa -ňaťa pl. N a A -ňatá/-nence G -niat/-neniec I -ňatami/-nencami s.
blizňa -ňaťa pl. N a A -ňatá/-nence G -niat/-neniec s. zastar. ▶ jedno z dvoch spolu narodených detí (mláďat) tej istej matky (samice), dvojča: krotké blizňatá; ovca má bliznence; Matejove blizňatá Peter a Pavol prerušili zrazu v polovici pieseň. [H. Zelinová]
blizňa, -aťa, mn. č. -atá/-nence, -niat/-neniec str. ľud. dvojča: (Bosé nohy) čupeli vedľa seba ako dve krotké blizňatá. (Chrob.); Chalupkovo Kocúrkovo, prózou písané blizňa spomenutej veselohry (Vlč.);
blizniatko, -a, -tok str. zdrob. expr.
blizňa s. blizniak m. (bľižňak) 1. strsl, vsl zastar., obyč. mn. č. jedno z dvoch spolu narodených detí jednej matky, dvojča, blíženec: Keď zme ich obľiekľi, sa ako bľizňatá (Chlebnice DK); Narodzili śe jej bľiźňeta (Markušovce SNV); Ja a muj brad zme bľižňaki, v jednu hodzinu naz madz maľi (Babin Potok SAB) F. boli ako bľižnätá (Zázrivá DK) - veľmi sa podobali 2. zried. súrodenec všeobecne: Ňijakeho ňemal bľižňaka, sam bul, jedzinak (Ovčie PRE) 3. or syr oštiepok majúci dvojnásobnú veľkosť oproti zvyčajným rozmerom: bľiznák (Or. Jasenica DK); blizniatko s. zdrob. k 1: blizňatká (Kobeliarovo ROŽ)