Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

blúza -y blúz ž.

1. ľahká horná časť žen. oblečenia: hodvábna b.

2. horná časť prac., šport. obleku al. uniformy: vojenská, skautská b.;

blúzka -y -zok ž.

1. zdrob. k 1

2. blúza (význ. 1): biela, vyšívaná b.;

blúzočka -y -čiek ž. zdrob. k 1

blúza -zy blúz ž.

blúza -zy blúz ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ horná časť ženského oblečenia z ľahšej látky nezošitá so sukňou; syn. blúzka: hodvábna, bavlnená b.; biela, pásikavá, kvietkovaná b.; b. s krátkymi, s dlhými, s trojštvrťovými rukávmi; zapnúť si blúzu; Obľúbená je aj klasická, rovná košeľová blúza bez goliera. [NP 1995]
2. ▶ voľná horná časť dvojdielneho pracovného, športového oblečenia al. uniformy: montérková, námornícka, vojenská b.; texasková b.; nosiť motoristickú blúzu

blúza -y ž. ‹f›

1. horná časť ženského odevu z ľahšej látky, blúzka

2. horná časť pracovného, športového odevu al. uniformy, halena;

blúzový príd.

blúza p. blúzka

blúzka ľahká horná časť ženského oblečenia • blúza: biela blúzka, blúza ženám svedčí

blúza, -y, blúz ž. horná časť vrchného ženského odevu; u mužov horná časť uniformy, pracovného al. športového obleku: vyšívaná, plátenná, flanelová b.; vojenská, železničiarska b.;

blúzový príd.: b-é tkaniny

blúza i blúzňa ž. (bľúza, plúza, plúzňa, plúzna)
1. csl horná časť vrchného ženského odevu, blúzka: Uši mi bľúzňu! (Bacúch BRE); Kúpila jjej šípovú suknu a nebovú blúznu (V. Rovné BYT); Vidzeu̯as í tú kartúnovú plúznu? (Jablonové MAL); Plúzňe sa šili s kanafasu, ale bili aj štofové (Dúbravka BRA); virgaca bľuza (Jasenov HUM)
2. zried. nov. vrchná časť mužského pracovného odevu: Starí, a dze si dal tú blúznu od monteriek? (Trstie PB); Ja obľečem bľuzu jag robotňik (Fintice PRE)
3. strsl, spiš teplý vrchný odev, kabát: bľúza (Tvrdošín TRS), blúza (Čačín BB); bľuza (Richnava GEL); blúzňa (Jarabá BRE); blúznička ž. zdrob. expr. k 1: blúzniška (Revúca)

plúza, plúzňa p. blúza