antinómia -ie ž. odb. protiklad, rozpor, protirečenie
antinómia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
antinómia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. kniž. ▶ vnútorný rozpor, stretnutie protichodných, protikladných postojov, názorov; syn. protichodnosť, protiklad: vnútorné, neriešiteľné antinómie spoločnosti; a. myslenia; vytvárať antinómie; antinómie celoeurópskeho ducha (krása a svätosť, prísnosť a dobrota) [M. Rúfus] 2. log. ▶ zdanlivý rozpor medzi dokázanými vetami al. skutočný rozpor medzi zdanlivo dokázanými vetami
antinómia -ie ž. ‹g› kniž. a odb. protichodnosť, protiklad, rozpor, paradox: prejav plný a-ií; a. zákonov; log. dvojica výrokov, ktoré boli zdanlivo bezchybne dokázané, a pritom sú nezlučiteľné;
antinomický príd. kniž. a odb. protichodný, protikladný, rozporný, paradoxný: jav antinomickej povahy
antinómia p. protirečenie
protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikcií • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpor • nezhoda • nesúlad • nezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmi • protiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnym • paradox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradox • odb. antinómia
antinómia, -ie ž. protiklad, základný rozpor;
filoz. protirečenie medzi dvoma vzájomne sa vylučujúcimi tézami, ktoré sú uznávané za rovnako správne;
práv. protirečenie v ustanoveniach zákona;
antinomický príd.