slovo -a slov s.
1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.; dĺžka, význam, výskyt s-a; hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a; v pravom zmysle s-a; spisovné, nárečové s-á
2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé s.; silné s. odvážny výrok al. prejav; prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri s-á; majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar s-a byť výrečný; (ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať
3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.
● čestné s.! zaverenie, uistenie; škoda slov je zbytočné hovoriť; mať posledné s. rozhodnúť; stratiť s. s niekým porozprávať sa; stratiť s. za niekoho prihovoriť sa; vrátiť s. zrušiť sľub; dať, udeliť s. vyzvať hovoriť; urobiť bez s-a poslušne; poslúchať na s. ihneď; chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky; to je s. do bitky vážna reč;
slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;
slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.
1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.; povedať s-ko na vysvetlenie
2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a; učiť sa s-a
● zájsť na s-íčko na krátky rozhovor; neujde mu ani s-íčko nič
slovo -va slov s.
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
slovo 1. p. prejav 1 2. p. sľub
sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistoty • prísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmeny • slovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovo • zastar. zasľúbenie (Roy)
slovo, -a, slov str.
1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: domáce, cudzie s.; význam s-a; Slovo láska v mladých vyvolalo túžbu. (Urb.) Všade sme tisli slovo „veľmi“. (Kuk.); 6 strán, slovom šesť strán; gram. vybrané s-á ktoré si treba pamätať (najmä pre spôsob písania, napr. y)
● urobiť niečo bez s-a bez protestu; odísť bez s-a s mlčaním; dívať sa bez s-a nemo; nepovedať ani (pol) s-a mlčať, byť ticho; (hovoriť, odriekať niečo) od s-a do s-a doslovne, doslova, nič nevynechajúc; nevyberať s-á hovoriť otvorene, obyč. ostro; hľadať s-á nevedieť sa rýchlo vyjadriť; to sú len s-á to sa nikdy neuskutoční; poslúchať, poslúchnuť na s. ihneď; niet na to slov o nejakej výnimočnej skutočnosti; v pravom zmysle s-a v skutočnosti, skutočne; na s. vzatý (novšie pís. i naslovovzatý) odborník vynikajúci; Portrét stál za slovo (Jégé) bol niečo hodný.
2. reč, hovor, hovorenie: úvodné, záverečné s.; krivé, zlé s.; sladké s-á; vážne, smelé, kritické, vďačné s-á; prázdne s-á bezobsažné hovorenie; otvorené, úprimné s-á; surové s-á (Urb.); sloboda s-a; pren. tlačené s. písomný jazykový prejav; majster s-a o spisovateľovi; umelec s-a o hercovi al. recitátorovi; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie, jazyková kultúra; cirk. s. božie o biblii
● mať s. a) hovoriť, b) rozhodovať; dostať (nedostať) sa k s-u a) môcť (nemôcť) prehovoriť, b) môcť (nemôcť) rozhodovať; dať, udeliť niekomu s. vyzvať ho, aby hovoril; ujať sa s-a začať hovoriť; nepustiť niekoho k s-u a) nedať mu hovoriť, b) expr. prekaziť už v zárodku nejaký čin niekoho; dostať s. získať možnosť hovoriť; chytať, chytiť niekoho za s. využívať, využiť prerieknutie niekoho; brať niekoho za s. vyžadovať splnenie sľubu; škoda slov je zbytočné hovoriť; povedať posledné s. zaujať k niečomu definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; povedať veľké s. vysloviť niečo závažné; nevie prísť k s-u je veľmi prekvapený al. pohnutý; to je s. do bitky to je vážna reč; to je chlapské s. to je vážne rozhodnutie; s. dalo s. a) rozhovorili sa, b) povadili sa; dať na s-á niekoho vážiť si názor niekoho; nemá sa k s-u mlčí, nehovorí; stratiť s niekým s. prehovoriť s ním; Slovo medzi nimi nepadlo (Jaš.) nič si nepovedali; arch. byť na s-e s niekým hovoriť s niekým: Záborský už dávno nebol na slove s mladými Slovákmi. (Kuk.)
3. sľub, záväzok: dať (svoje) s.; dodržať s., zrušiť s.; Jakub bol muž slova (Ráz.) vedel dodržať sľub.
● stáť si za s-om (v s-e) dodržiavať sľub; s. robí muža (úsl.) čestný muž dodržiava sľub; čestné s. zaverenie; vrátiť niekomu s. zrušiť sľub; arch. ostať s niekým na s-e dohodnúť sa: Tak sme zostali na slove, že sobáš bude týždeň pred Všechsvätými. (Kuk.);
slovko, -a -viek str. zdrob. expr. k 1: Slovka nevypovie. (Rúf.) Odchádzali bez slovka. (Hor.) Ako kyj ho ovalilo slovko „majster“. (Mor.);
slovíčko, -a, -čok str. zdrob. expr. jednotlivé slovo: Janko nevypovie slovíčka (Ráz.-Mart.) mlčí. Neujde jej ani slovíčko (Heč.) všetko počuje. Prečo ste nenapísali ani slovíčka, že prídete? (Jégé) Keď videl známeho, zastavil sa na slovíčko (Zgur.) na malý rozhovor; škol. slang. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, ruské, anglické s-a
slovo s 1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: list psan gest k nam w tito slowa (ŽILINA 1554); grammatik slowa declinuge a conjuguge (KoB 1666); sirske slowo cephas znamena skalu (TP 1691); phy: slowo na podiweni pfug (KS 1763); jméno mníška od reckého slova monos pochází (BR 1785) L. synonyma: gednostágne slowa (KS 1763) synonymá; vocabularium: kniha slow (LaR 18. st) slovník F. yako by tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo (BUDÍN 1481 SČL) doslovne; hedwabne pekne, lahodne a kožj owčy oblečene slowa klamstvá; zmáčag slowo do rozumu prw, nežli ho powíss (GV 1755) rozmysli si; wzbuzugem bratry mý, aby se newadili, ani slowy potýkali (PrV 1767) nemali ostrú výmenu názorov; lepssj gedno dobre slovo, nez desat zlich (CA 1780) radšej menej chváliť, ako veľa haniť; slowá hnú, príklady ťáhnú (BU 1795) názorný príklad je lepší ako reči 2. obyč pl slová reč, hovor, hovorenie: sama ssla k ney a krasnimy slowy gey mluwila (P. ĽUPČA 1582) prívetivo; ho tak napomjnal slowj waznjmj (ŽILINA 1622); s každeho slowa prazneho lide widag počet w den sudny (Le 1730) kt. nemá hodnotu, bezcenného; okruhljm slowem, na vherskj spúsob mluweným (PP 1734) kvetnato; zna dobre klamati, slowi cyfrowati, karti hrati (MVP 18. st) kvetnato rozprávať F. staň se wedle twého slowa (CC 1655) tak, ako hovoríš; ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove (ASL 1676) konáš nábožne; sestru swu zlima slowy wictil (SPIŠ 1724) vynadal jej; slowa mnozy dáwágu sladke a srdce gegých ze žlču a nenáwistu gest naplnené (SSt 1742) o pretvárke; poslali k nemu nekterych z herodyánskych, aby ho chytili w slowe (KB 1756) usvedčili na základe prerieknutia; loqvi pugnantia: z gednym slowem po twári uderiti uraziť; senticosa verba: slowa na oči nawrhlé káranie, vyčítanie (KS 1763); zapamätaj si; lidske slowa a wodné wlny lehko se preminagj (AP 1771) rečiam netreba veriť; naposledy ješte i k tobe má slová obracím (ASL 1781) hovorím ti; všecki jejích slová veter od ušuv mích chvátal nepočúval som ich; jako bi mu bil ňekdo klíšťama slova zmezi zubuv táhnúl (BR 1785) pomaly, neochotne hovoril; hrnec ze zwukem se poznawa, blazen ze slow se znati dawa vtáka poznáš po perí a človeka po reči; sim raz som se zarikala slovo s tebu mati rozprávať sa s tebou 3. sľub, záväzok: k slowu Wassy Milosti se prziznawam a vffam, ze zmeneno nebude (LIPNÍK 1569 KL); decedo: w swém slowe nestáti (WU 1750) F. (ne)držať slovo (ne)splniť sľub: Zitnik nedržj se sweho slowa (P. BYSTRICA 17. st); držte slowo, kteréž gste nekomu dali (RPM 1795); gym poruczyly, aby slovu svemu dosty ucžjnyly vedle smlovj (BODICE 1629 E) dodržali sľub; hedwabne slowa dawam a wyc nic (SiN 1678) sľuby sa sľubujú; kdo neco na slowo swé bere (MP 1718) sľubuje; negsme možni naplniti každe nasse slowo (LKa 1736) splniť sľub 4. evanjelium, biblia; kázeň: L. s. Božie, Pána: abychom mohl vám o božiem slove pravici (ASL 14. st); dana gest swoboda vplna kazati slowo božj (RUŽOMBEROK 1598); kde on sam z swjm dworem rad posluchal slowo Pane (PEZINOK 1605); biblia: pjsmo swaté, slowo božj (WU 1750); ona do kosťeluv bedlivejšéj k slišáňí slova božého, k modlitbám choďila (BR 1785) F. spomoz pane, at gsem weznen gako geden z malickich a krmil se z mlekem slowa boziho (AgS 1708) prijímal kresťanskú vieru; magu (duchovní) gjm tež predkladat swatý chleb slowa božjho, magu gjch wynaučowat (SlK 1766-80) 5. písmeno: litera: litera, slowo (KS 1763); litera: buchstaben: slowo (AP 1769); -ko, -ce, -íčko, -ečko s dem expr k 1: na tenže spusob wiklada swati Pawel episstolu, zwlasste to slowičko dnes (TC 1631); predykant s predesslu hnewywostu oboric se proti slowičku concomitantia (DuH 1723); natzo szú tzé potsinajútzé i zavérajútze szlóvko v Ottsenásu (MCa 1750); verbulum: slowečko (KS 1763); (vnučka) gména napoli zlomenima slowečkámi wislowuge (VP 1764) slabikuje F. (Antonín) anj s tim, kteri mu skrz strechu chléb podáwal, anj slowičko nepromluwil (VP 1764) ani neprehovoril; kam wám rozum w prwém hned slowíčku wipadnúl (BA 1789) na začiatku; k 2: swatý mučedlnicý radneg wolili smrt hroznu, nežli by se meli toliko pokinutim aneb slowičkem modlam klaneti (SK 1697); z lahodnymi slowečkami bližneho netykag (GV 1755); dolu se zlitala, tri slovočka (!) povedala (PV 18. st) F. (René) na jedno ješťe slovíčko bil volan (BR 1785) na chvíľu; nežbi slowičko promlúwene bilo, (anjel) sto osemdesát pét tysic neprjtelu domordowal (VP 1764) veľmi rýchlo; k 5: literula: slowečko (KS 1763); wssecki ňepotrebnosťi a daremnosťi, gak w gmenách a slowách, tak ay w slowíčkách (:w litterách:) gsem odrezáwal (BR 1785); slovíčkový príd k 1: skrz wipísanú dnessním Ewangeliumem wečeru podle slowíčkowího smislu sa rozumí nebeská sláwa (BN 1789)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich