Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

iba

I. spoj.

A. i ibaže, iba čo priraď. vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, len(že): bol mladý, i. majetok mu chýbal; vedel o tom dávno, ibaže doteraz mlčal; bola tma, i. čo lampy svietili

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) i. (čo) – už s význ. predčasnosti, len (čo) – už: i. (čo) svitlo, už vstával b) i. keď (už) s význ. súčasnosti al. následnosti, len keď, až keď: vošiel (do triedy), i. keď (už) zvonilo c) i. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, len keď: pokojne kráča, i. keď padne pred neho kameň

2. i. ak (by), ibaže (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, len ak (by): odísť nemôžeš, i. ak by si tu nocoval; dnes nemôžem, i. ak prídeš zajtra

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti, len, jedine: z toho budú i. hnevy, je i. kosť a koža, bolo i. desať hodín

2. iba čo vyj. hodnotiaci postoj k vete, len čo: i. čo zbytočne klame, i. čo s ním čas tratí

3. iba tak: povedať niečo i. tak nezáväzne; to nie je i. tak treba to brať vážne

iba ak by spoj. podraďovacia

iba čast.

iba čo spoj. priraďovacia

iba čo spoj. podraďovacia

iba čo čast.

iba čo už spoj. podraďovacia (dvojčlenná)

iba, ibaže spoj. priraďovacia

iba keď spoj. podraďovacia

iba keď už spoj. podraďovacia

iba tak čast.

iba¹, ibaže spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje odporovací vzťah s obmedzením platnosti predchádzajúcej vety; syn. len, lenže: je celkom pekná, iba by mohla trocha schudnúť; bol šikovný, ibaže trocha utiahnutý; na dovolenku pôjdem, ibaže neskôr; Kreslievala som si naozaj rada, ibaže zväčša potajomky. [E. Farkašová]

iba² spoj. podraďovacia 1. ako súčasť dvojslovnej spojky iba čo ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej predčasnosti voči deju hlavnej vety; syn. len čo: iba čo prišiel, už aj musel odísť; Ako sa voláte, spytujem sa ho, iba čo si sadne. [S. Rakús]; Iba čo sa doma stihol osprchovať, hneď bežal za Ivetou. [Vč 1979]
2. ako súčasť dvojslovnej spojky iba keď ▶ uvádza časovú vetu s významom nečakaného zásahu; syn. len keď: kráčal ulicou, iba keď do neho vrazí auto; Nepočul, že niekto vošiel, iba keď ho zrazu objal Žigmund Jačmeník. [I. Kšiňan]; Teraz tá všivač skaderuka, čo so zverou sa priatelí - nevieš, iba keď spoza buka na teba zacieli. [Š. Žáry]
3. v spojení iba keď už ▶ uvádza časovú vetu s významom súčasnosti al. následnosti voči deju hlavnej vety; syn. až keď: Nazad sa pobrala, iba keď už bolo celkom vidno. [A. Habovštiak]; Mať mu doniesla plnú misu halušiek a on neodišiel od nej, iba keď už dno vykúkalo. [M. Ďuríčková]
4. v spojení iba ak ▶ uvádza podmienkovú vetu s hodnotením danej podmienky ako výlučnej; syn. len ak, len keď: prišla by, iba ak by ju doviezli autom; išli by na výlet, iba ak by bolo pekné počasie; Ale na izbu ísť nemôžete, je to zakázané. S rozosmiatym juhoslovanským kuchárom by sa dohovoril, iba ak by ovládal nárečia chorvátčiny. [M. Hvorecký]

iba³ čast. 1. ▶ zdôrazňuje platnosť nasledujúceho výrazu tak, že poukazuje na obmedzenosť výskytu al. výlučnosť pomenovaného predmetu, vlastnosti, okolnosti (spomedzi iných možných) nie iný al. nikto iný ako tento; nie iné al. nič iné ako toto al. ako takéto; nie inak ako takto; nie viac ako toto; syn. len, jedine: také čosi sa stáva iba málokedy; mal pri sebe iba vodičský preukaz; má na to už iba tri hodiny; na olympiáde získal iba bronz; počúvať prednášku iba na pol ucha; poznajú sa iba z videnia; žiť iba rodine; poisťovňa iba overí originály dokumentov a hneď ich vráti; Na zvony sa stačilo iba pozrieť - a hneď bolo jasné, že každý je inej veľkosti. [D. Dušek]; Vy technici by ste chceli aj život obsiahnuť iba kružidlom a lineárom, a to sa nedá. [Ľ. Zúbek]
2. v spojení iba čo ▶ vyjadruje hodnotenie deja ako neúčelného, zbytočného; syn. len čo: Ani teba dolu nepotrebujú, mačička, iba čo by si sa im popod nohy podpletala. [L. Ťažký]
◘ fraz. iba tak vyjadruje, že dej sa uskutočňuje bez zjavnej (vysvetlenej) príčiny al. bez osobitého úmyslu, cieľa, bezdôvodne, nezáväzne: povedať niečo iba tak zo žartu; čaká a iba tak si kreslí; to nie je iba tak toto má dôvod, toto treba brať vážne

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

až 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • iba • len: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1

iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2

ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidí • hovor.: len-len • len-len že • tak-tak • tak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamy • expr.: ledvaže • sotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidí • expr. ledvučičko (Hviezdoslav) • expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presile • zastar. ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • nár. ledvaj

2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršať • ako • iba • iba čo • iba toľko • čo • len • len čo • len toľko čo • hneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízor • expr.: ledvaže • sotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolo • zastar. ledvy • nár. ledvaj

samý 1. vyjadruje výlučnosť, úplnosť nejakej vlastnosti al. nejakého javu a pod. • čistý • úplný: telo samá, čistá, úplná rana • hovor. jeden: košeľa jedna diera • iba • len • všetko: deti – iba, len, všetko chlapci – sa im vydarili

p. aj úplný, číry 2

2. p. stelesnený 2

iba

I. spoj.

1. priraď. odporovacia uvádza vetu, ktorá obmedzuje platnosť toho, čo sa tvrdí v predchádzajúcej vete (= len): Všetky panny tancovali, iba jedna stála. — Každý mal vo vleku samoviazač, iba ostatné dva vliekli trojradličné pluhy. (Skal.); často býva v spojení iba čo: Ticho bolo, iba čo dážď klopal. (Ondr.)

2. podraď. uvádza časové vety a) v spojení iba (čo) ... už (= len čo): Iba som prišla, už ma vyháňate. (Tim.); b) v spojovacom výraze iba keď: Vrátil sa, iba keď s Blankou prehajdákal mamine peniaze. (Tat.)

3. podraď. v spojovacom výraze iba ak (by) má význam pripúšťací a zároveň obmedzovací: Dámy v taký deň ani nevychádzajú z negližé, iba ak by čakali nejakú návštevu. (Kuk.)

4. podraď. v spojovacom výraze iba čo má význam obmedzovací: Nevesta zamĺkla, iba čo pery si dohryzie. (Tim.)

II. čast.

1. vyjadruje obmedzenie množstva al. vlastností osôb, vecí al. dejov, vyjadruje výlučnosť, len, jedine: iba dva dni, iba tu; Zastavil sa iba pred lavičkou. (Min.) Krčmárka ma od tých čias iba maznou prezývala. (Janč.); život mu visel iba na vlásku skoro zomrel, zahynul; býva pri zápore, často v spojení iba ak: Nemali už pre ňu — iba rozkazy. (Taj.) Nik sa o nás nestará, iba ak exekútori. (Mor.) Nenašli sme iba ak starú podkovu. (Taj.); býva v spojení iba čo: Deti iba čo čas tratia s ňou. (Taj.);

zried. v spojení s len pre väčší dôraz: No iba len pre jeho tuláctvo mávame „výstupy“. (Šolt.)

● žijú spolu — iba tak (Karv.) bez sobáša;

2. vyjadruje prekvapujúci začiatok nového deja, tu zrazu, keď tu zrazu, nečakane, hneď: Idem, idem, iba ti začnú skaly pukati. (Chal.)

hiba, hibaj, hibe p. iba

hime p. iba

iba (hiba, hibe, hibaj, ima, hime)
I. spoj.
1. strsl, spiš priraď. vyjadruje odporovací vzťah s obmedzením platnosti výroku v hlavnej vete, len: Doma inej roboti ňebolo, iba handri driapať ešťe mohou̯ (Bobrovec LM); Nezastaviľi, hiba prešli poňiže vozu (Niž. Boca LM); Už ani netešia voda v järku, hiba tak cigolí (Sása REV); Hibaj ta mala gače, co sebe znala ušic (Spiš. Štvrtok LVO)
2. strsl podraď. uvádza časovú vetu vo význame len keď, sotva čo: To sa akosi pohíbalo troška, iba keď viskočila hlavička (Žaškov DK); Už naše kanóne sedmičke palile tam, iba čo odišli staďe (V. Lom MK); Hiba šo som vinšla a už bú chlapedz obarení (Klenovec RS)
3. čiast. strsl, trenč, pov podraď. v pripúšťacom a zároveň obmedzovacom význame: Nepomohol, iba čo ma napajedil (Bošáca TRČ); Iná_ca mu nižd nestalo, ima čo si odral kožu z nohi (Dobrá Voda PIE); Bili sa, hime ak sa pohňevali (St. Hory BB); Domi krov ňemajú žánní, iba ag bohaččí ľuďá (Jásová HUR)
II. čast.
1. čiast. strsl, spiš vyjadruje jedinečnosť, výlučnosť: Toho tížňa po treťí vrch, čo ňeprišov iba o vosmej (Mašková LUČ); Hlavátka ťi buďe plávaď iba f takej zimňejšej voďe (Podbiel TRS); S té slaňini už hiba kus tam visí (Brusník REV)
2. strsl zdôrazňuje platnosť výpovede, veď, predsa, však: To iba fše na posmech tak povedaľi (Žaškov DK); Jój, bassom ťi čerta! Iba som si kabát skoro rostrhala! (Stožok ZVO)
3. strsl vyjadruje prekvapujúci začiatok deja: Iba ťi naraz viskočí spod nuoch toľi had ako oje (Krivá DK); Iba počujeme tánvo na Table retovaťi (V. Lom MK)

ima p. iba