Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bohatier -a m. kniž. hrdina: národní b-i;

bohatiersky príd.: b-e piesne, spevy

bohatier -ra pl. N -ri m.

bohatier -ra pl. N -ri m. ⟨rus. ‹ turk.⟩ 1. ▶ hrdina ruských bylín a rozprávok, bojovník vyznačujúci sa neobyčajnou silou a dôvtipom: rozprávky o ruskom bohatierovi Iľjovi Muromcovi
2. ▶ silný, odvážny a udatný človek konajúci hrdinské činy; syn. hrdina: národný b.; Chlapci narástli ako bohatieri, múdri po otcovi, zanovití po materi. [V. Ferko]; pren. expr. b. ducha
▷ bohatierka -ky -rok ž.: neporaziteľná b.

bohatier -a m. ‹r < turk› kniž. hrdina: b-i ruských bylín

bohatier p. hrdina

hrdina kto vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách: hrdinovia revolúcie, povstania • kniž.: bohatier • junák: národní bohatieri • poet.: héros • heroj • rek (Rázus) • iron. viťúz

bohatier, -a m. kniž. hrdina: národný b.; No príde i prísť musí ten bohatier boží, čo zákon pošliapaný na oltár vyloží. (Botto);

bohatiersky príd.: b. čin, b-a postava; b-e spevy o bohatieroch;

bohatierstvo, -a str. hrdinstvo