zahľadieť sa -í -ia dok. uprieť pohľad, zadívať sa, zapozerať sa: uprene sa z. na oblohu, z-l sa mu do tváre; z. sa do novín začítať sa;
pren.: z-li sa do seba zaľúbili sa; človek z-ený do seba a) uzavretý b) samoľúby
zahľadieť sa -dí sa -dia sa zahľaď sa! -del sa -diac sa -dený -denie (sa) dok.
utkvieť nájsť pevný, oporný bod, pevné miesto (v mysli, v pamäti): obraz nešťastia mu dlho utkvel v pamäti • uchovať sa: z detstva sa mu uchovala spomienka na prvý výlet • expr. vrezať sa (pevne utkvieť): detský plač sa mu vrezal do pamäti • zachytiť sa • kniž. spočinúť (o pohľade, zraku): oči sa nemali na čom zachytiť; spočinul pohľadom na dievčine • zahľadieť sa • uprieť zrak: zahľadel sa, uprel zrak do diaľky
zadívať sa 1. istý čas sa na niekoho, niečo uprene dívať • zahľadieť sa • zapozerať sa • uprieť zrak • uprieť pohľad: zadívala sa, zahľadela sa s láskou na svojho syna; uprieť zrak, pohľad do diaľky • hovor. zakukať sa • zaprizerať sa • zried. vhľadieť sa • expr. vpiť sa (o očiach; túžobne sa zadívať): vpil sa do jej tváre
2. p. zaľúbiť sa 1
zahľadieť sa 1. p. zadívať sa 1 2. p. zaľúbiť sa 1
zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľad • pren.: zahľadieť sa • zapozerať sa • zadívať sa • zaprizerať sa • pren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesora • expr.: zblázniť sa • poblázniť sa • zjašiť sa • pojašiť sa • zbesnieť (sa) • spochabiť sa • spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiť • hovor. expr.: buchnúť sa • bachnúť sa • rachnúť sa • tresnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapca • pozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní
2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčil • pozdať sa • zazdať sa • zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudziny • hovor. zavidieť sa • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zried. popáčiť sa (Rázus) • zalahodiť • polahodiť: úspech mu zalahodil • zaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťou • zamilovať si • obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery
3. p. zapáčiť sa 2
zahľadieť sa, -í, -ia dok.
1. (na koho, na čo, za kým, za čím, kam) uprene, sústredne pozrieť, pohliadnuť, uprieť, zamerať pohľad, zadívať sa: Profesor uprene sa zahľadí na žiaka. (Letz) Palier sa zahľadel skúmavo na Tomáša. (Zúb.) Obe ženské sa zahľadeli zvedavo na seba. (Fig.) Zahľadí sa matka za odchádzajúcim. (Ráz.); z. sa na dvere, na zem (do zeme), na oblohu, do tmy, do diaľky; zahľadela sa do výkladov (Zván); deti zahľadené na vianočné stromčeky (Gab.) Jej oči sa zahľadeli na farára. (Tal.)
● hovor. z. sa niekomu od očí zaľúbiť sa, zamilovať sa: Zahľadel sa do jej veľkých očí a vzal si ju za ženu. (Vaj.)
2. (do čoho) obrátiť pozornosť, sústrediť sa na niečo, vhĺbiť sa, pohrúžiť sa: Potom sa skúmavo zahľadel do spisu. (Karv.) So zvýšeným záujmom sa do nich (do novín) zahľadel. (Jil); Ondrej zahľadený do predstáv budúceho ryžoviska (Gab.); z. sa do minulosti skúmať v minulosti; z. sa do seba hlboko sa zamyslieť;
3. hovor. (do koho) zamilovať sa, zaľúbiť sa. do takého biedneho chlapca sa zahľadieť (Jégé); (Magduša) sa zahľadela, zaľúbila do Vraniaka. (Tat.) Tu-tam utiahnutý párik zahľadený do seba. (Urb.);
nedok. k 1, 2 zahľadievať sa, -a, -ajú