enem (eném, enom)
I. spoj. podraď.
1. záh uvádza časové vety; len čo: Eném co dójde, už vihukuje (Štefanov SEN)
2. záh uvádza vetu podmienkovú s významom obmedzenia na jednu možnosť: Nemieli aňi ohlet, či mrzne alebo prší, enem zvázat a dole s ňú (Borinka BRA)
II. čast.
1. záh vyjadruje výlučnosť; jedine, iba: Eném rok vidržau̯ (Štefanov SEN); To sa šag enem vipráviá (Záh. Ves MAL); Bili tam enem dvá (Brodské SKA); Mie stačí enom kvapku a uš sa mi to lepší pije (Skalica)
2. záh zdôrazňuje výzvu; nože, len: Eném sa už nehnevaj! (Štefanov SEN)
3. záh zdôrazňuje obsah výrazu; len: Tak vizdravieu̯ a povídá, jak je to enem léčivá voda (Smrdáky SEN)
enom p. enem