drnda -dy dŕnd ž.
drnda -dy dŕnd ž. pejor. ▶ neporiadna, ľahkomyseľná žena, dievča: štrnásťročná d.; stará d.; Drnda, čo si myslí, že ju azda pozdravím ja? [H. Zelinová]; Čo sa má ona rozdrapovať, drnda. [A. Chudoba]; O chvíľu ide okolo maliar so svojou drndou. [J. Puškáš]
drnda, -y, dŕnd ž. pejor. nadávka žene (obyč. starej): tá drnda kľučiarka (Jes-á); stará drnda (Kuk.)
drnda ž. 1. strsl, zsl pejor. ľahkomyseľná, neporiadna žena (i nadávka): Ňedorobíš sa majetku, keď buďež maď ženu drndu (Brezovica TRS); Celí ďeň ľen prepostáva hintá drnda, aľe doma ňezameťie, ňeporiaďi (Pukanec LVI); Ti stará drndo! (Skalica) 2. expr. chudý človek al. zviera: Té drndi veru mlieka ňedajú (Návojovce TOP); Túto drndu ďaléj chovaď ňebuďem (Bošáca TRČ) F. chudá si jag drnda (Návojovce TOP) - veľmi chudá 3. druh hry: hra na drndu (Košťany n. Tur. MAR, Prievidza)
drnda ž expr nadávka žene (obyč. starej): stara nektera drnda chce mýti mladého galanta (SLK 176680) P. atpn Hriczko a Drnda (K. N. MESTO 1690)