Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nadbehnúť -e -ú -hol dok.

1. predbehnúť al. dohoniť (kratšou cestou al. väčšou rýchlosťou): n-l ich cez park

2. dohoniť, dohnať (zameškané): musí n., čo v škole zameškal

3. prísť do cesty: n-l mu známy; zajac n-l poľovníkovi;

nedok. nadbiehať -a

1. k 1 – 3

2. vnucovať sa do priazne, natískať sa, predchádzať si: dievča n-a chlapcom

// nadbehnúť si skrátiť si cestu; získať náskok: n. si skratkou;

nedok. nadbiehať si

nadbiehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie, nadbehávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

nadbiehať si -ha si -hajú si -haj si! -hal si -hajúc si -hajúci si -hanie si nedok.

nadbehnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutie dok. (komu, čomu; zried. koho, čo) ▶ skrátením cesty al. rýchlejším pohybom predbehnúť niekoho, niečo, často so zámerom dochytiť ho, skrížiť niekomu, niečomu cestu: n. štvanému zvieraťu; policajti nadbehli unikajúcemu páchateľovi; taxíkom n. autobus; nadbehni mu, chyť ho!; nadbehol ich cez les; nadbehli autu z oboch strán; Najprv sleduje mladú ženu, potom jej nadbehne a stretne ju v lese akoby náhodou. [P. Jaroš]; Líška ma chce pekne ošialiť. Pustil som sa behom cez les a v uličke som ju nadbehol. [A. Chudoba] ▷ nedok. ↗ nadbiehať

nadbehnúť si -hne si -hnú si -hni si! -hol si -hla si -hnúc si -hnutie si dok. 1. (ø; kadiaľ) ▶ získať časový náskok prejdením kratšej trasy al. rýchlejším pohybom, skrátiť si cestu: nadbehne si a čaká na nás; nadbehol som si lesom; pes si pravidelne kúsok nadbehol; Vozidiel na ceste stále menej, aspoň si trochu nadbehneme. [Š. Žáry]; Lesník, zvyknutý na horskú chôdzu, si asi nadbehol. [P. Jaroš]; V podstate to, čo si nadbehol na diaľniciach, stráca na úzkych cestách. [Pc 1999]
2. zried. (čo) ▶ vykonať nejakú činnosť v istom časovom predstihu, získať náskok: Išlo jej to jedna radosť, mohla si nadbehnúť aj päť vozíkov a venovať sa umeleckovzdelávacej činnosti. [D. Mitana]; V pohode spravíš všetku dnešnú prácu a ešte si aj nadbehneš. [Sme 1993]
▷ nedok. k 1 ↗ nadbiehať si

nadbiehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. 1. (komu, čomu (odkiaľ)) ▶ skrátením cesty al. rýchlejším pohybom predbiehať niekoho, niečo, často so zámerom dochytiť ho, krížiť niekomu, niečomu cestu: n. zvieraťu; Jeden zástup nadbiehal [neznámemu] zo severnej strany, druhý z južnej. [M. Húževka]; Vlky sú svorné, dokážu si štvanú zver nadbiehať, obkľúčiť a ich spôsob lovu je účinný. [Brejk 2008]
2. (komu) ▶ horlivo niekoho vyhľadávať s ľúbostným zámerom, uchádzať sa o niekoho nápadným, koketným správaním: okato, neúnavne, rafinovane n. mladej žene; nadbieha jej mladší kolega; So ženou, ktorá mu nadbiehala, nikdy nevydržal dlho chodiť. [Ľ. Zúbek]
3. (komu, čomu) ▶ usilovať sa získať niečiu priazeň prejavmi pozornosti, úslužnosťou a pod. s cieľom mať z toho prospech, líškať sa, zaliečať sa: n. zákazníkovi, šéfovi; populisticky n. voličom; publ. n. vkusu niekoho prispôsobovať sa povrchnému vkusu niekoho aj za cenu výrazného zníženia kvality; Nadbiehali vrchnosti, podlizovali sa. [A. Hykisch]; Už som ti povedala, jej by som zbytočne nadbiehala, lichôtkami u nej nepochodíš. [L. Hagara]
4. zried. (čo; ø) ▶ vykonávať niečo v istom (často neželanom) časovom predstihu, predbiehať: médiá sa pokúsia n. sviatky zaradením rozprávok; vlak zvykne počas jazdy n.; hodiny nadbiehajú denne desať minút idú dopredu, neukazujú správny čas
▷ dok. k 1 ↗ nadbehnúť

nadbiehať si -ha si -hajú si -haj si! -hal si -hajúc si -hajúci si -hanie si nedok. (ø; kadiaľ) ▶ získavať časový náskok použitím kratšej trasy al. rýchlejším pohybom, skracovať si cestu; op. nadchádzať si: n. si skratkou; vodiči si nadbiehajú do stredného až pravého pruhu; každé ráno som si nadbiehala, aby som sa stihla pristaviť pri pekárni a kúpiť čerstvý chlieb ▷ dok. ↗ nadbehnúť si

líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)

nadbiehať p. vnucovať sa, líškať sa

podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovať • podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi • líškať sa • zaliečať sa • lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára • expr. zried. pochlebkovať • fraz. expr. lízať päty • pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehať • predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí • hovor. pejor. krútichvostikovať • hovor. iron. komprdovať • hovor. expr. šmajchlovať sa • vulg. pchať sa do zadku/do riti

vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať sa • vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka • tisnúť sa • tlačiť sa • dotierať sa • nanucovať sa • natískať sa • natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne • ponúkať sa • núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu • nadbiehať • nadbehávať • nadbehovať • nadchodiť • nadchádzať • nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat • hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala • expr.: pchať sa • strkať sa • vdierať sa • vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti • kraj. nabíjať sa (Vansová)

zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!

nadbehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (koho, čo) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Nadbehol ich, vzal si svoje. (Ondr.)

2. (čo) dohoniť, dohnať: Musí nadbehnúť i ten kus cesty, ktorý oni zameškajú. (Hor.)

3. (komu, čomu) prísť do cesty (často úmyselne): Skutočne ma teší, že ste mi nadbehli. Práve som vás chcel ísť pohľadať. (Kuk.) Nadbehol jej Sivákov chlapec. Vidno, striehol na ňu. (Kuk.);

nedok. nadbiehať, zried. nadbehávať i nadbehovať

|| nadbehnúť si

1. (koho) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;

2. hovor. získať náskok;

nedok. nadbiehať si

nadbiehať, zried. nadbehávať, -a, -ajú i nadbehovať, -uje, -ujú nedok.

1. (komu) vnucovať sa, natískať sa, ponúkať sa; chcieť si získať niečiu priazeň: Našli by sa ľudia, ktorí by povedali, že sa vám do domu vtieram, že Paľkovi nadbieham. (Urbk.)

2. (koho, čo) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Hodiny nadbiehajú denne 30 minút. (Stod.);

dok. k 2 nadbehnúť

|| nadbiehať si

1. (koho) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;

2. hovor. získavať náskok;

dok. nadbehnúť si

nadbiehať nedok.
1. predbiehať niekoho al. niečo (s úmyslom pristaviť): Kec ca tí kravi na paši volačeho naplašili, pastiéri íh nadbiéhali a s krikom vracali spátki (Brestovany TRN)
2. vnucovať sa niekomu, natískať sa: Furd mu nadbieha, a on o ňu aňi troška ňestojí (Socovce MAR); Nadbiehav jéj velice, ale už mala svojjého štramáka (Malženice HLO); nadbíhat (Koniarovce TOP)
3. bežať dopredu (o hodinách): Té hoďini už veľmi nadbiehaju (Ležiachov MAR)

nadbiehať [-bí-] ndk kratšou cestou al. rýchlejším krokom predbiehať, predchádzať: supercurro: prebjhám, nadbjhám (KS 1763)