Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zatvoriť dok.

1. dať do polohy znemožňujúcej prístup; tým znemožniť prístup, zavrieť, op. otvoriť: z. okno, dvere, z. závory; z. byt

2. otočiť do polohy znemožňujúcej prívod; tým znemožniť prívod, zavrieť: z. kohútik (na vodovode), op. otvoriť; z. vodu, plyn, op. pustiť

3. spojiť časti niečoho roztvoreného, zavrieť, op. otvoriť: z. päsť, zošit, dáždnik; z. ústa i pren. hovor. prestať hovoriť; z. oči i pren. zaspať, zjemn. zomrieť

4. uzáverom, vrchnákom ap. utesniť, uzatvoriť, zavrieť, op. otvoriť: z. kufor, z. fľašu

5. umiestniť do uzavretého priestoru, zavrieť: z. peniaze do pokladnice, z. zajace do klietky; z. zlodeja uväzniť

6. (dočasne) zastaviť činnosť niečoho, zavrieť, op. otvoriť: z. obchod, ordináciu

7. zakázať činnosť niečoho, zavrieť: počas vojny boli vysoké školy z-ené

● z. oči pred, nad niečím úmyselne nevidieť; mať niekam z-ené dvere nemať prístup; chodiť so z-enými očami nevšímavo; (porada) za z-enými dverami tajná, dôverná;

nedok. zatvárať -a

// zatvoriť sa

1. dostať sa do polohy znemožňujúcej prístup, zavrieť sa, op. otvoriť sa: dvere sa samočinne z-li

2. spojiť sa do celku, zavrieť sa: oči sa mu z-li zaspal, zjemn. zomrel; kalichy kvetov sa na noc z-li; hladina sa nad ním z-la potopil sa, pren. utopil sa

3. zabrániť niekomu prístup k sebe: z. sa v izbe

● z. sa do seba stať sa uzavretým, neprístupným;

nedok. zatvárať sa