vyletieť -í -ia dok.
1. letom sa dostať von: vták v-l z hniezda
2. letom sa dostať hore: holub v-l na strechu, lietadlo v-í do výšky
3. expr. rýchlo, prudko vybehnúť: v-l z izby ako strela
4. expr. vyskočiť (pri prudkej reakcii ap.); takto reagovať: v-l zo stoličky; pri najmenšej narážke hneď v-í
5. (o veciach) po zásahu, náraze ap. sa uvoľniť: z fľaše v-la zátka, roleta s rachotom v-la; taška mu v-la z ruky
6. pri explózii byť vyhodený (do vzduchu): most, vlak v-l do povetria
7. expr. (o slovách) mimovoľne uniknúť, vykĺznuť (sa): poznámka mu v-la z úst
8. expr. byť vylúčený, prepustený: v. zo školy, z práce; v. zo skúšky neurobiť ju;
nedok. vylietať1 -a, vyletúvať -a, vylietavať -a, vyletovať