tatrman, -a m. (čes.) expr.
1. hovor. nevážny, smiešny človek, komediant, šašo: Žid bol ako tatrman. (Kuk.)
2. posmešné pomenovanie vodníka: Hastrman, tatrman, daj kožu na bubon. (Fr. Kráľ)
tatrman m nem 1. pohanský boh, bôžik: Lares: domowy duchowé, tatrmanj (KS 1763) 2. soška al. obraz bôžika, modla, talizman: idolum: modla, obraz modlársky, obluda, tatrmaň; urniger: tatrman nad podnebjm (KS 1763); tatrmánek dem k 2: talisma: tatrman, tatrmánek (KS 1763)